Epilepsia, prezývaná aj zrádnik alebo padúcnica, je ochorenie, pri ktorom dochádza k náhlej zmene vedomia alebo správania. Pri epileptickom záchvate dochádza k prechodnému vzniku príznakov počas abnormálnej neuronálnej aktivity v mozgu. Iná definícia epilepsie hovorí o chronickej (dlhotrvajúcej) chorobe charakteristickej záchvatovitou dysfunkciou mozgu spôsobenou neuronálnym vybitím. V mozgu existuje elektrická aktivita, ktorá je daná štruktúrou a funkciou neurónov, teda nervových buniek, medzi ktorými dochádza neustále k prenosu vzruchov, informácií. Epilepsia ako choroba má rozličné následky - neurobiologické, kognitívne (rozumové), psychologické, ale aj sociálne.
Najčastejšie sa diagnostikuje u mladých detí, alebo u ľudí nad 65 rokov. Niekedy sa epileptické záchvaty objavujú po operáciách mozgu u rehabilitovaných pacientov ako dôsledok i nepatrného zásahu do mozgového tkaniva. Ako bolo spomínané, jednotlivé záchvaty sa môžu od pacienta k pacientovi odlišovať: Poznáme čiastočné a celostné záchvaty, pričom pri jednoduchých čiastkových (parciálnych) záchvatoch pacient nestratí vedomie. Ku celostným (generalizovaným) záchvatom patria absencie (petit mal), klonické (kŕčovité) záchvaty, tonické (napäťové), atonické (ochabnuté) alebo tonicko-klonické (grand mal). Najrozšírenejšie sú záchvaty typu grand-mal, potom absencie a napokon iné formy epilepsie.
Niekedy záchvatu predchádza tzv. aura. Pacient vtedy vie vyhodnotiť, že „niečo na neho ide“, prípadne „už je tu opäť záchvat“. Pri inej epilepsii pacient nestratí vedomie. Sám pozoruje, ako mu napríklad „myká rukou“, alebo polovicou tela. Môžu byť doprovodné pocity mravenčenia končatiny či vidiny ostrého svetla. Je dôležité vyhľadať lekára, keď sa zdá, že pacient prekonáva prvý epileptický záchvat v živote (ešte nič také podobné nemal). Keď sa ochorenie chronifikuje (trvá dlhodobo), pacienti a ich príbuzní bývajú uzrozumení s priebehom, domácou liečbou a prognózou choroby.
Na upresnenie diagnózy sa je rozšírené použitie EEG (elektroencefalografia). Pomocou tohto vyšetrenia sa dá zistiť abnormálna elektrická aktivita mozgu. Dlhodobú liečbu nastavuje neurológ po zhodnotení celkového stavu. Je niekoľko ďalších liekov - antiepileptík, ktoré znižujú výskyt epileptických záchvatov. Je dôležité vyvarovať sa podnetom, ktoré v minulosti provokovali epileptický záchvat. Medzi takéto podnety patrí napríklad silné blikajúce svetlo obrazovky, alebo na diskotéke (stroboskop). Záchvaty môžu tiež vznikať pri prepracovaní. Pacienti trpiaci epilepsiou môžu používať vodičské oprávnenie, avšak je dôležité dlhšie bezzáchvatovité obdobie bez liečby. Dôležité je dodržiavať antiepileptický režim.
Príčiny väčšiny prípadov epilepsie nie sú známe. Existuje niekoľko typov záchvatov s rôznymi prejavmi. Diagnóza závisí od opisu záchvatu pacienta alebo svedka. Je veľmi dôležité, ak sa potvrdí epileptický záchvat, zistiť, či je nakoniec iná príčina. Veľmi dôležité, nasleduje vhodný výber liečby podľa typu záchvatov. Liečba epilepsie je väčšinou dlhodobé.
Prečítajte si tiež: Dôležité vitamíny a ich funkcie
Z ďalších spôsobov podpornej liečby sa využíva tzv. stimulácia alebo ketogénna diéta.
Ketogén diéta epilepszia kezelésére
Epilepsia patrí medzi poruchy elektrickej aktivity mozgu s výskytom opakovaných záchvatov. Podľa lokalizácie časti postihujúcej mozog vznikajú viaceré typy záchvatov. Niekoľko výživových nutrientov sa vyznačuje schopnosťou zlepšovať stav a znižovať výskyt a závažnosť záchvatov.
Význam vitamínov a minerálov
Bez vitamínov a minerálov by mnohé procesy v našom tele nefungovali tak, ako majú. Pravdou je, že ani vitamíny, ani minerálne látky si naše telo vyrobiť nevie. Aj to je dôvodom, prečo si ich prísun musíme zabezpečiť stravou. V minulosti sa predpokladalo, že práve multivitamínové doplnky sú pre udržanie optimálneho zdravia kľúčové. Dnes sa odborníci prikláňajú skôr k vyváženej strave.
Ukazuje sa však, že okrem vápnika a vitamínu D, ktoré sú základom pre zdravú a pevnú kostnú hmotu, tu zohrávajú významnú rolu aj iné minerálne látky a vitamíny - horčík, draslík, vitamín K.
Pri užívaní vitamínov je opatrnosť vždy na mieste, ich výrazný nadbytok či nedostatok môžu byť pre telo nebezpečné. Pri nadmernom užití niektorých vitamínov, napríklad vitamínu C a B, môže dôjsť k sfarbeniu moču do jasnej oranžovej alebo žlto-zelenej farby. Je to signál toho, že sa obličky snažia zbaviť nadbytku daného vitamínu.
Prečítajte si tiež: Zdroje prírodných vitamínov
Vitamín D
Až 90 % vitamínu D získavame zo slnka. Keďže slnečných lúčov nebýva dostatok počas celého roka, najnáročnejším obdobím z hľadiska nedostatku vitamínu D sú pre naše telo mesiace november až február. V súčasnosti trpí nedostatkom vitamínu D asi 60 % populácie a polovica populácie má navyše hodnoty na extrémne nízkej úrovni.
Vitamín B12 pomáha udržiavať správne fungovanie nervového systému, zdravie krviniek a tvoriť DNA - genetický materiál v bunkách. Tento významný vitamín tiež dokáže predchádzať jednému typu anémie, ktorá vedie k zvýšenej únave a slabosti.
Kyselina listová znižuje riziko vzniku deformácie nenarodených detí. Aby sa predišlo problémom s vývojom mozgu, miechy, ochoreniam srdca či defektom, akým je napríklad rázštep, odporúča sa tehotným ženám a ženám, ktoré plánujú otehotnieť, užívanie kyseliny listovej.
Počas liečby antibiotikami sa odporúča zabezpečiť dostatočný prísun vitamínov skupiny B, pretože antibiotiká ničia aj črevné mikroorganizmy, ktoré v našom tele produkujú niektoré z vitamínov B. Pacienti, ktorí užívajú vitamín B6 a aj lieky na Parkinsonovu chorobu s obsahom látky levodopa, by mali byť opatrní. Pozor na dlhodobé užívanie vitamínu B3 by si mali dať aj cukrovkári, pretože tento vitamín zvyšuje množstvo cukru v krvi a znižuje tým efekt užívaných liekov na diabetes. Ak užívate vitamín B9, známy tiež pod názvom kyselina listová, mali by ste informovať svojho lekára, ak vám predpísal liek s obsahom metotrexátu, ktorý sa používa pri reumatoidnej artritíde či na ťažké formy psoriázy.
Diétne opatrenia pri epilepsii
Medzi potencionálne užitočné diétne opatrenia pomáhajúce zlepšiť priebeh ochorenia patria stabilizácia hladiny glukózy v krvi, vyhýbanie sa alergizujúcim potravinám, vyhýbanie sa potencionálne excitačným látkam - glutamátu a aspartámu prítomného v light nápojoch a mnohých umelo sladených potravinách. Vysoké hladiny cukrov v diéte zosiľujú chronický zápalový proces, čo negatívne vplýva na metabolizmus a dráždivosť mozgových neurónov.
Prečítajte si tiež: Výživa pre dojčiace matky
Klinické štúdie ukazujú, že ketogénna diéta je vhodná na liečbu farmakorezistentnej epilepsie (ak lieky nezaberajú). Predpokladá sa že nízkosacharidová diéta navodzuje zmenu metabolizmu, znižuje excitabilitu neurónov (dráždivosti nervových buniek) a podľa iných experimentálnych štúdií znižuje tvorbu voľných radikálov a zápalových cytokínov provokujúcich vznik záchvatov.
Niektoré potraviny môžu pomôcť udržať mozog v kondícii. Niektoré potraviny ako ovocie, zelenina, čaj či káva majú vysoký obsah antioxidantov, čím pôsobia neuroprotektívne. Iné potraviny ako orechy alebo vajcia, obsahujú živiny, ktoré podporujú rozvoj pamäte a kognitívnych funkcií mozgu. Všetko samozrejme môžete podporiť výberom vhodnej suplementácie.
Potraviny pre zdravý mozog:
- Ryby (losos, pstruh, sardinky)
- Káva
- Čučoriedky
- Kurkuma
- Brokolica
- Tekvicové semienka
- Horká čokoláda a kakaový prášok
- Vlašské orechy
- Pomaranče
- Vajcia
- Zelený čaj
Významné nutrienty pri epilepsii
Taurín
Patrí medzi neesenciálne aminokyseliny, telo dokáže taurín vytvárať z metionínu alebo cysteínu za prítomnosti vitamínu B6 - pyridoxínu. Taurín je jedným z najdôležitejších nutrientov zlepšujúcich stav epileptikov. Pôsobí ako modulátor vzrušivosti membrán buniek centrálneho nervového systému tlmením uvoľňovania neuroprenášačov. Taurín plní funkciu ochrany metabolizmu mozgového tkaniva, obzvlášť pri dehydratácii. Podávanie taurínu vedie k zlepšeniu funkcie mozgu. Metabolizmus taurínu vyžaduje dostatočnú prítomnosť zinku a vyvážený pomer meď/zinok, u väčšiny epileptikov bol pozorovaný nadbytok medi a nedostatok zinku. Odporúčaný denný príjem predstavuje dávku 0,2-2 g. Z potravín sú bohatými zdrojmi taurínu vajíčka, ryby, mäso, mlieko.
Pyridoxín (Vitamín B6)
Pyridoxín je potrebný k metabolizmu aminokyselín, metabolicky podmieňuje tvorbu taurínu z cysteínu alebo metionínu. Nedostatok viramínu B6 bol pozorovaný vo viacerých štúdiách pacientov užívajúcich antikonvulzívum fenytoín. Podávanie vitamínu B6 je účinné hlavne pri pyridoxín-dependentných formách epilepsie. Pri independentných formách pomohlo podávanie vit. B6 len v idividuálnych prípadoch.
Omega-3 mastné kyseliny
V protiklade s priaznivým účinkom omega-3 mastných kyselín môžu omega-6 mastné kyseliny spôsobiť zhoršenie stavu epileptikov. Prirodzené zdroje omega-3 mastných kyselín vo forme čistého rybieho oleja zbaveného zápach sú vhodné na zabezpečenie dlhodobej dennej potreby pre dospelých aj pre deti.
Prof. Edward Bromfield, riaditeľ Divízie pre epilepsiu Harvardsekej lekárskej univerzity skúmal v klinickej štúdii vplyv polynenasýtených omega-3 mastných kyselín na liečbu refraktórnej epilepsie. Pacientom bola podávaná štandardná zmes EPA + DHA v dávke 2,2g denne verzus minerálny olej v kontrolnej skupine. Po 12 týždňovej liečbe nasledovalo porovnanie výskytov epileptických záchvatov. Výsledky potvrdili nižší výskyt záchvatov s vynikajúcou toleranciu - bez vedľajších účinkov.
Melatonín
Melatonín pôsobí ako antioxidant, neuroprotektívna látka (látka ochraňujúca nervy) a vychytávač voľných radikálov, čím znižuje oxidačný stres a poškodzovanie neurónov (nervových buniek). Priaznivý účinok melatonínu na kvalitu spánku je daný vysokou bezpečnosťou podávania a dobrým prienikom do mozgového tkaniva.
Vplyv pridávania melatonínu deťom trpiacich epilepsiou liečených valproátom skúmala dvojito-zaslepená placebom kontrolovaná štúdia. Do štúdie bolo zaradených 31 detí vo veku 3 až 12 rokov. 16 detí dostávalo spolu so štandardnou liečbou melatonín a 15 detí dostávalo kapsuly bez melatonínu (placebo). Porovnávala sa kvalita života detí formou dotazníka s hodnotením fyzických schopností, emočný stav, správanie a úsudok. Výsledky štúdie poukázali na využitie melatonínu ako prídavnej liečby epilepsie z dôvodu širokého spektra účinkov.
Záver
Odhaduje sa že takmer polovica dospelých pacientov trpiacich epilepsoiu nedosiahnu kontrolu nad záchvatmi epilepsie s dostupnými liekmi. Pacienti s nedostatočne kontrolovanou epilepsiou sú často nastavení na kombinovanú antikonvulzívnu liečbu (viac antiepileptík súčasne), čo zvyšuje výskyt nežiadúcich účinkov a spôsobuje ospanlivosť, rozmazané alebo zdvojené videnie, poruchy rovnováhy. Je nesmierne dôležité mať chorobu pod kontrolou, dôsledkom môže byť celé množstvo pridružených problémov.