Sacharidy (cukry, glycidy) sú dôležité prírodné zlúčeniny, ktoré sa skladajú z atómov uhlíka, vodíka a kyslíka. V živých organizmoch predstavujú sacharidy hlavný zdroj energie pre metabolické pochody. Okrem toho sú aj stavebnou jednotkou nukleových kyselín. Niektoré sacharidy majú významnú štruktúrnu funkciu, lebo vytvárajú podporu pre rastlinné pletivá (celulóza) a tkanivá niektorých živočíchov (chitín). Dôležitá je aj ich zásobná funkcia (škrob u rastlín, glykogén u húb a živočíchov).
Sacharidy tvoria rezervné látky v organizme, ktoré sa môžu metabolizovať na iné látky (prekurzory lipidov, bielkovín a pod.) potrebné v organizme. V neposlednom rade medzi sacharidy patria aj niektoré biokatalyzátory. Sú tvorené v autotrofných rastlinách fotosyntetickou asimiláciou oxidu uhličitého a vody (enzymatickým štiepením cukrov vzniká spätne CO₂ a H₂O). Sumárnu rovnicu fotosyntézy môžeme znázorniť takto:
\[ \ce{6CO2 + 12H2O -> C6H12O6 + 6O2 + 6H2O} \]Sacharidy môžeme deliť podľa viacerých hľadísk.
Delenie Sacharidov
Sacharidy môžeme deliť podľa viacerých hľadísk:
- Na základe funkčnej skupiny:
- Aldózy - obsahujú vo svojej molekule aldehydickú skupinu (−C(=O)−H).
- Ketózy - obsahujú v molekule ketoskupinu (>C=O).
- Na základe počtu atómov uhlíka:
- Triózy - s 3 uhlíkami v molekule (napr. glyceraldehyd alebo dihydroxyacetón - najjednoduchšie cukry).
- Tetrózy - so 4 atómami uhlíka.
- Pentózy - s 5 uhlíkmi (napr. ribóza).
- Hexózy - so 6 uhlíkmi (väčšina tu spomínaných sacharidov).
- Na základe počtu monosacharidových jednotiek:
- Monosacharidy - sú tvorené len jednou molekulou aldózy alebo ketózy.
- Polysacharidy (v širšom zmysle slova) - sú tvorené min. 2 jednotkami monosacharidu, podľa počtu jednotiek poznáme potom:
- Disacharidy - tvoria ich 2 molekuly monosacharidu.
- Oligosacharidy - tvorí ich max. 10 molekúl monosacharidu.
- Polysacharidy (v užšom zmysle slova) - sú zložené z viac ako 10 jednotiek.
Iné triedenie rozdeľuje sacharidy na:
Prečítajte si tiež: Vitamín E a zdravie
- jednoduché - monosacharidy,
- zložené sacharidy - glycidy. Glycidy potom delíme na:
- hologlykozidy (kam patria oligosacharidy /2−10 uhlíkov/ a polysacharidy) zložené len z jednotiek monosacharidov,
- heteroglykozidy.
Monosacharidy sú kryštalické látky dobre rozpustné vo vode, čiastočne rozpustné v organických rozpúšťadlách. Po chemickej stránke sú to polyhydroxyaldehydy (aldózy) alebo polyhydroxyketóny (ketózy). Majú viac alebo menej sladkú chuť.
Najjednoduchšie Monosacharidy
Najjednoduchšími monosacharidmi sú triózy (molekuly obsahujú 3 atómy uhlíka): glyceraldehyd (aldotrióza) a dihydroxyacetón (ketotrióza). Všetky monosacharidy s výnimkou dihydroxyacetónu obsahujú vo svojej molekule jeden alebo viac asymetrických - chirálnych uhlíkov (označenie *C), čo tieto látky robí opticky aktívnymi, teda otáčajú rovinu polarizovaného svetla doľava (označujeme znamienkom -) alebo doprava (označujeme znamienkom +). Na asymetrickom uhlíku je z jednej strany viazaný atóm vodíka H−*C, z druhej strany hydroxylová skupina *C−OH, pričom môžu existovať dva stereoizoméry: ak je −OH skupina na poslednom chirálnom uhlíku vpravo, označujeme tento stereoizomér ako D-rad (lat. dexter = pravý), −OH skupina na ľavej strane určuje L-rad (lat. leavus = ľavý).
Spôsob zápisu vzorcov, tak ako je uvedený na obrázku hore v prípade trióz, nazýva sa Fischerov vzorec. Monosacharidy sa však v takejto lineárnej forme, kedy majú voľnú funkčnú aldo- alebo ketoskupinu, v prírode málo vyskytujú. Vnútromolekulovou reakciou medzi OH skupinou na poslednom chirálnom uhlíku a funkčnou skupinou vznikajú cyklické štruktúry - poloacetálové (z aldóz) alebo poloketálové (z ketóz) formy sacharidov, ktoré vytvárajú päť alebo šesťčlánkové heterocyklické zlúčeniny, svojou štruktúrou pripomínajúce furán alebo pyrán. Podľa toho ich potom nazývame furanózy alebo pyranózy.
Na obrázku si môžete všimnúť, že presunom protónu z OH skupiny na kyslíkový atóm karbonylovej skupiny vznikne nový asymetrický uhlík *C. Podľa polohy OH skupiny na tomto uhlíku rozoznávame dve diastereoizomérne formy α- a β-anoméry.
Pentózy sú monosacharidy, ktoré majú v molekule 5 atómov uhlíka. Z pentóz je významná najmä ribóza a deoxyribóza, ktoré obe patria medzi aldopentózy. Ribóza sa vyskytuje v ribonukleotidoch, v ribonukleovej kyseline, v koenzýmoch (napr. ATP, NAD) a niektorých vitamínoch. Deoxyribóza sa nachádza v deoxyribonukleotidoch a v deoxyribonukleovej kyseline.
Prečítajte si tiež: Všetko o vitamíne B12 a jeho účinkoch
D-glukóza (hroznový cukor, dextróza, krvný cukor) patrí medzi aldohexózy. Je to najvýznamnejší a najrozšírenejší monosacharid, ktorý sa nachádza v ovocí a v krvi cicavcov. V bunkách sa na ňu mení väčšina ostatných sacharidov, a v tejto forme sa uskutočňuje aj ich prenos v rastlinnom a živočíšnom organizme. Pri metabolickom štiepení poskytuje glukóza značné množstvo energie. Glukóza je tiež súčasťou väčšiny dôležitých zložených sacharidov, z ktorých sa získava hydrolýzou (napr. škrob, glykogén).
Tuk alebo palivo? Čo vaše telo V SKUTOČNOSTI robí so sacharidmi
Koncentrácia glukózy v ľudskej krvi je 3,3-5,6.10⁻³ mol.l⁻¹. Reguláciu hladiny glukózy v krvi zabezpečuje hormón inzulín, ktorý ju znižuje, naopak glukagón ju zvyšuje. Obidva hormóny sú produktom buniek Langerhansových ostrovčekov v podžalúdkovej žľaze. U diabetikov je hladina glukózy v krvi vyššia (nedostatok tvorby inzulínu) a časť sa potom vylučuje močom. Pokles koncentrácie glukózy v krvi na polovicu môže spôsobiť mozgovú disfunkciu a pri ešte podstatnejšom znížení (napr.
D-galaktóza (cerebróza) patrí tiež medzi aldohexózy. Je epimérom glukózy, čo znamená, že sa od molekuly glukózy odlišuje polohou OH skupiny na jednom atóme uhlíka (v tomto prípade na štvrtom uhlíku). Spolu s glukózou tvorí disacharid - mliečny cukor laktózu. Aj D-manóza patrí medzi aldohexózy. Je epimérom glukózy na druhom uhlíku. Pôvodne sa tento sacharid zistil iba v rastlinách (svätojánsky chlieb), neskoršie ho izolovali aj z krvnej plazmy (koní, psov).
Fruktóza (ovocný cukor) patrí medzi aldoketózy. D-fruktóza je ľavotočivá, a preto jej starší názov bol levulóza. Je to rastlinný cukor, no vyskytuje sa aj v telových tekutinách živočíchov, a to v sperme a plodovej vode.
Disacharidy sú cukry, ktorých molekuly obsahujú dve rovnaké alebo rôzne monosacharidové jednotky spojené glykozidovou väzbou ...C−O−C... Ide o reakciu poloacetálového hydroxylu s ďalšou molekulou monosacharidu. Reagujúce molekuly sa spoja prostredníctvom kyslíka a uvoľní sa molekula vody.
Prečítajte si tiež: Olejové kapsuly s vitamínom E
Maltóza (sladový cukor) sa skladá z dvoch molekúl α-D-glukopyranózy, ktoré sú spojené α(1-4) glykozidovou väzbou. Disacharid má redukčné vlastnosti.
Laktóza (mliečny cukor) sa skladá z β-D-galaktopyranózy a β-D-glukopyranózy, ktoré sú spojené β(1-4) glykozidovou väzbou. Disacharid má redukčné vlastnosti. Laktóza je špecifický cukor živočíšneho pôvodu, ktorý sa syntetizuje v bunkách mliečnych žliaz cicavcov a je nevyhnutný vo výžive mladých jedincov. V závislosti od živočíšneho druhu je koncentrácia laktózy v mlieku 0−7 %.
Sacharóza (trstinový cukor, repný cukor) sa skladá z α-D-glukopyranózy a β-D-fruktofuranózy, ktoré sú spojené α(1-2) glykozidovou väzbou. Disacharid nemá redukčné vlastnosti. Sacharóza je rastlinného pôvodu, nachádza sa vo všetkých rastlinných plodoch a v šťavách, najmä v cukrovej repe a cukrovej trstine. Má mimoriadne dôležitý význam vo výžive živočíchov a človeka.
Väčšina sacharidov nájdených v prírode sa vyskytuje vo forme polysacharidov. Polysacharidy sa skladajú z viac ako 10 monosacharidových jednotiek, ktoré sú podobne ako disacharidy viazané glykozidovými väzbami.
Glykánsyntetázy sú enzýmy, ktoré katalyzujú syntézu polysacharidov (glykánov) tým, že spájajú monosacharidy do dlhších reťazcov. Tieto enzýmy sú kľúčové pre tvorbu zložitých sacharidových štruktúr, ako sú škrob, glykogén a celulóza. Naopak kyslou enzymatickou hydrolýzou sa štiepia až na monosacharidy.
Škrob (amylum) je súčasťou rastlín a tvorí ich zásobné látky. Nachádza sa v hľuzách a plodoch rastlín. Škrob sa skladá z dvoch zložiek: 1. amylóza, ktorá tvorí 20 % škrobu je rozpustná v horúcej vode, a 2. amylopektín, tvoriaci 80 % škrobu, nie je rozpustný ani v horúcej vode. Základnou stavebnou jednotkou obidvoch zložiek je α-D-glukopyranóza. Amylózu tvoria molekuly glukózy viazané α(1-4) glykozidovou väzbou. Amylopektín má rozvetvenú štruktúru, kde sú molekuly viazané nielen glykozidovou väzbou α(1-4), ale aj α(1,6), ktorá sa opakuje na každých 20−24 jednotiek glukózy.
Glykogén (živočíšny škrob) je veľmi významným zásobným polysacharidom živočíšnych organizmov. V čistej forme je glykogén biely prášok dobre rozpustný vo vode (výnimka medzi polysacharidmi). Živočíchy si ho syntetizujú v pečeni z glukózových jednotiek do charakteristického priestorového útvaru.
Celulóza (buničina) je stavebnou látkou rastlinných pletív. Je zložená tak isto ako škrob z glukopyranózy, ale má iný typ glykozidovej väzby. Molekuly β-D-glukopyranózy sú pospájané do makromolekuly glykozidovou väzbou β(1-4). Celulóza je úplne nerozpustná vo vode. Pre väčšinu živočíchov je ako zdroj živín takmer bezvýznamná, iba niektoré druhy živočíchov (prežúvavce, parazitujúce druhy hmyzu na rastlinách, termity) ju dokážu štiepiť a využiť (pomocou symbiotických organizmov, enzýmami celulázami). Človek využíva celulózu na výrobu papiera (v dreve sa nachádza až 50 % celulózy).
Chitín je oporný polysacharid v organizme mnohých bezstavovcov. Nachádza sa aj v niektorých hubách. Jeho molekula a štruktúra je veľmi podobná celulóze, pretože chitín obsahuje N-acetyl-glukozamínové zbytky navzájom pospájané β(1-4) glykozidovými väzbami. Chitín sa nerozpúšťa v alkohole, slabých kyselinách ani zásadách. Tráviace enzýmy živočíchov ho nedokážu rozštiepiť.
V praxi sa stretávame s potrebou stanoviť obsah sacharidov vo vzorke (napr. stanovenie cukrov v krvi alebo v moči pacienta). Dôkazy prítomnosti sacharidov sú založené zväčša na redoxných vlastnostiach.
Pozitívna reakcia skúmanej vzorky s Molischovým činidlom (10 % roztok 1-naftolu v etanole) je dôkazom toho, že či sa vo vzorke sacharid vôbec nachádza. Podobne môžeme použiť antrónovo činidlo (koncentrovaná kyselina sírová), ktoré vytvorí modrozelený prstenec.
Prítomnosť redukujúcich sacharidov dokážeme Fehlingovým (1. roztok síran meďnatý CuSO₄ + 2. roztok 9 % hydroxid sodný NaOH, 26 % vínan draselný) alebo Tollensovým činidlom (5 % dusičnan strieborný AgNO₃, 10 % NaOH, 2 % hydroxid amónny NH₄OH). Pri reakcii s Fehlingovým činidlom sa v roztoku redukuje katión Cu²⁺, ktorý má akvakomplexne modrú farbu, na katión Cu⁺, ktorý sa v roztoku objaví ako tehlovočervená zrazenina oxidu meďného (Cu₂O). V prípade Tollensovho činidla ide o redukciu strieborného katiónu Ag⁺ na striebro (Ag⁰), ktoré pokryje steny reakčnej nádobky ako strieborné zrkadielko.
Pozitívna nitrochrómová reakcia (zmes kyseliny dusičnej HNO₃ a chromanu draselného K₂CrO₄) - modré sfarbenie dokazuje prítomnosť glukózy a sacharózy. Prítomnosť ketóz môžeme dokázať Selivanovou reakciou (36 % HCl, rezorcinol) - hnedé sfarbenie.
Sacharidy sú vedľa bielkovín a tukov jedna z troch základných makroživín v našom jedálničku. Sacharidy sú predsa súčasťou mnohých procesov v tele a zároveň sú dokonca základným zdrojom energie pre mozog a intenzívny športový výkon. Nie nadarmo nám v žilách koluje krvný cukor a zásobu sacharidov máme aj vo svaloch a pečeni v podobe zásobného sacharidu glykogénu.
Sacharidy boli dlho známe pod pojmom uhľohydráty, karbohydráty či uhľovodany. Všetky tieto dnes už zastaralé synonymá sú označením pre jednu z troch základných makroživín v strave. Ďalšie dve sú bielkoviny a tuky. Sacharidy sú základným zdrojom energie pre telo. Podľa dnešného poznania by tak mali byť bežnou súčasťou nášho jedálničku. Priemerná racionálna strava obsahuje okolo 50 % energie práve vo forme sacharidov. Sacharidy sa nachádzajú najmä v rastlinných potravinách ako sú obilniny, strukoviny, zelenina či ovocie.
Existuje niekoľko typov sacharidov, pričom základný rozdiel je v dĺžke ich reťazca. Reťazce sa skladajú z jednotlivých molekúl monosacharidov. Sacharid si môžete predstaviť ako šnúrku s navlečenými korálikmi. Jednotlivé koráliky sú spomínané monosacharidy, čiže základné stavebné molekuly sacharidov.
1. Monosacharidy, ktoré sa tiež označujú ako jednoduché cukry, sú najjednoduchšia forma sacharidov. Jednoduché, pretože môžeme povedať, že monosacharid je jeden samostatný korálik. Tieto jednotlivé koráliky sú jediná forma sacharidov, ktorá sa dokáže vstrebať z čreva do krvného obehu a môže byť následne využitá ako zdroj energie. Všetky ostatné sacharidy musia byť najskôr rozložené na jednotlivé koráliky, čiže monosacharidy, aby mohli byť v tele spracované na energiu.
- Glukóza (hroznový cukor) - Glukóza je základný monosacharid využívaný ako zdroj energie. Zároveň to je to práve táto forma cukru, ktorá nám všem cirkuluje v krvi.
- Fruktóza (ovocný cukor) - Ako napovedá jej názov, nachádza sa prirodzene v ovocí, ale napríklad aj v koreňovej zelenine a mede. V jej prirodzených zdrojoch sa vždy nachádza v kombinácii s inými monosacharidmi.
- Galaktóza - Tento monosacharid je štruktúrou podobný glukóze, ale má menej sladkú chuť. Je súčasťou mliečneho cukru laktózy.
Keďže monosacharidy sú jednotlivé koráliky, čiže samostatné molekuly, nemôžu byť v čreve rozložené na menšie časti. Vďaka tomu, že ich nič “nezdržiava”, prechádzajú rýchlo tráviacim traktom a rýchlo sa aj vstrebávajú do krvi. Sú tak skvelým bleskovým zdrojom energie. Kvôli ich rýchlej vstrebateľnosti by mal byť ich príjem v strave obmedzený. Denný príjem jednoduchých cukrov, medzi ktoré patria aj monosacharidy, by nemal tvoriť viac ako 10 % celkového príjmu energie.
2. Oligosacharidy sú ako šnúrky s 2 až 9 korálikmi. Majú teda minimálne jeden korálik navyše v porovnaní s monosacharidmi. Najznámejšie z nich sú disacharidy, ktoré majú iba dva koráliky.
- Sacharóza (repný a trstinový cukor) - Pod týmto názvom sa skrýva bežný cukor, ktorý používame na sladenie. Získava sa z cukrovej repy alebo cukrovej trstiny. Zároveň sa prirodzene nachádza v ovocí a malé množstvo v niektorých druhoch zeleniny.
- Laktóza (mliečny cukor) - Jedná sa o cukor, ktorý sa nachádza prirodzene v mlieku a mliečnych výrobkoch.
- Maltóza (sladový cukor) - Tento disacharid je zložený z dvoch molekúl glukózy. Vzniká napríklad rozštiepením škrobu.
Disacharidy sú zložené z dvoch korálikov, preto sa už na rozdiel od monosacharidov musia v čreve rozštiepiť (štiepia ich tráviace enzýmy). Keďže však stačí od seba oddeliť iba dva koráliky, je to veľmi rýchly proces. Preto sú aj disacharidy známe ako jednoduché cukry. Pre disacharidy platí rovnaké odporúčanie ako pre monosacharidy.
Ďalšie oligosacharidy majú 3 až 9 jednotiek. Tie, ktoré sú z pohľadu výživy najvýznamnejšie, väčšinou nedokážeme stráviť a preto prechádzajú do hrubého čreva takmer nezmenené. Tam slúžia ako prebiotiká, čiže potrava pre prospešné črevné baktérie.
Strukoviny, ale aj napríklad kapustovitá zelenina, sú tiež typické obsahom oligosacharidov rafinózy, stachyózy či verbaskózy. Ak vás trápia práve tieto problémy, určite nie je nutné vyraďovať strukoviny z jedálnička. Častokrát ich stačí na niekoľko hodín pred varením namočiť, čím sa z nich veľká časť oligosacharidov vyluhuje. Vodu, v ktorej boli namočené, je potom samozrejme nutné vyliať.
Oligosacharidy s 3 - 9 korálkami, ktoré nemajú vlastnosti vlákniny, sa pri prechode tráviacim traktom postupne štiepia. Vznikajú z nich disacharidy a monosacharidy. Presné odporúčanie na denný príjem oligosacharidov neexistuje.
3. Dokážete si predstaviť stovky až tisíce korálikov pohromade? Také množstvo molekúl monosacharidov môžu mať polysacharidy (nazývané aj komplexné sacharidy). Medzi polysacharidy sa zaraďujú všetky sacharidy s množstvom 10 a viac základných jednotiek.
Škrob je hlavným polysacharidom rastlín. Obsahujú ho napríklad obilniny, zemiaky, strukoviny a pod. Glykogén máme uložený vo svaloch a pečeni. Sacharidy, ktoré prijmeme formou stravy sa v tráviacom trakte rozštiepia a vstrebú do krvi.
Polysacharidy majú aj stavebnú funkciu. Sú základným stavebným materiálom rastlinných buniek. Vo výžive poznáme tieto sacharidy pod názvom vláknina. Patrí sem napríklad celulóza, hemicelulóza, pektíny apod. Tieto polysacahridy však nedokážeme stráviť a vstrebať, pretože náš tráviaci trakt na to nie je dostatočne vybavený. Napríklad také kravy a iné prežúvavce majú 4 žalúdky, aby dokázali vlákninu úplne stráviť. Aj napriek tomu má však vláknina mnoho zdravotných benefitov. Medzi tie najzákladnejšie patrí pozitívny vplyv na trávenie a zdravie tráviaceho traktu.
Oddeliť od seba desiatky, stovky či až tisíce korálikov je pre tráviace enzýmy pomerne zdĺhavá práca. Šnúrky s korálikmi sú postupne rozdeľované na kratšie úseky s 3 - 9 korálikmi (oligosacharidy). Z nich vznikajú dvojice korálikov (disacharidy), ktoré sa nakoniec tiež rozdelia a výsledkom sú monosacharidy, čiže samostatné koráliky.
Polysacharidy by mali tvoriť väčšinu nášho denného príjmu sacharidov.
Pravdepodobne ste sa už stretli s pojmom rafinovaný cukor, ale hovoria vám niečo rafinované sacharidy? Jedná sa všeobecne o sacharidové potraviny, ktoré sú typicky vysoko priemyselne spracované. V priebehu procesu výroby z nich bola odstránená vláknina a zároveň im chýbajú mnohé minerálne látky, vitamíny a iné bioaktívne látky.
Rafinovaný cukor je klasický cukor, ktorý používame na sladenie. Je získavaný z cukrovej repy alebo cukrovej trstiny a postupným procesom výroby je z neho odstránené menšie množstvo minerálnych látok, vitamínov a iných bioaktívnych látok. iné produkty z bielej múky, napr.
Obmedzovať by sme mali práve rafinované sacharidy, ktorým chýbajú už spomenuté živiny. Určite však neplatí, že by sme ich museli zo stravy vyradiť úplne. Základ by tak mali tvoriť práve nerafinované sacharidy. Tieto “zdravé sacharidy” majú zachovaný prirodzený obsah vitamínov, minerálnych látok, antioxidantov a iných bioaktívnych látok a zvyšujú tak kvalitu nášho jedálničku.
Predtým, ako sa “koráliky” zo sacharidovej potraviny využijú ako zdroj energie alebo sa uložia do zásoby, musia prejsť celým tráviacimi traktom. Ako príklad použijeme ryžu. Ryža obsahuje najmä škrob, čo je polysacharid zložený z tisícov “korálikov”. Jeho štiepenie, čiže strihanie šnúrky a oddeľovanie korálikov, začína už v ústnej dutine. Sacharidy tam začína rozkladať enzým slinná amyláza. Za tú krátku dobu, ktorú ryža strávi v ústach toho tento enzým nestihne veľa, ale zvládne čiastočne rozštiepiť niektoré polysacharidy na oligosacharidy (čiže šnúrky s 3 - 10 korálikmi).
Ryža v už čiastočne strávenej forme pokračuje do žalúdku, ktorým prejde prakticky v nezmenenej podobe. Najdôležitejšia časť trávenia sa odohráva až v tenkom čreve. Trávenia sacharidov sa na tomto mieste chopí pankreatická amyláza (enzým produkovaný pankreasom, čiže slinivkou brušnou). “Rozstrihne” spojenia medzi “korálikmi” a tak postupne rozkladá polysacharidy na oligosacharidy. V práci ďalej pokračujú enzýmy uložené na črevnej sliznici, ktoré ich rozštiepia až na tie najmenšie súčasti, čiže monosacahridy. Tie sa môžu následne vstrebať do krvného obehu.
Výsledkom štiepenia škrobu je veľké množstvo monosacharidu glukózy. Keď je glukóza absorbovaná, stúpa hladina cukru v krvi (glykémia). Cukor je z krvi v prípade potreby presúvaný do buniek, kde je spracovaný na energiu vo forme ATP. Časť glukózy sa uloží vo forme glykogénu v pečeni a vo svaloch. Nadbytočné množstvo energie zo sacharidov môže byť premenené na tukové zásoby.
Jednou z charakteristík sacharidových potravín je ich hodnota glykemického indexu. Tá nám napovedá, ako rýchlo sa určitá potravina vstrebe z čreva do krvi. Hodnoty glykemického indexu sa pohybujú od 1 po 100. Čím je glykemický index potraviny vyšší, tým sa glykémia po zjedení danej potraviny zvyšuje rýchlejšie.
Všeobecne platí, že čím má sacharid kratší reťazec (menej korálikov), tým rýchlejšie sa štiepi a vstrebáva do krvi. Keďže však hovoríme o glykemickom indexe potravín, nie je to tak jednoduché. Potraviny totiž obsahujú zmes rôznych sacharidov, zmes rôznych živín a sú rôznymi spôsobmi spracovávané.
tags: #vitamin #sacharidovej #povahy