Zber plodov a bylín v jesennom období

V októbri sa príroda začína pomaly pripravovať na spánok, ale ešte predtým nám v tejto sezóne stíha poskytnúť svoje posledné dary. Aktuálny mesiac je charakteristický sezónou bobúľ, napríklad šípok. Medzi nimi sú aj liečivé rastliny, ktoré momentálne rastú či dozrievajú. Využite slnečné lúče na prechádzku a nazbierajte si ich, či už vo voľnej prírode, v záhrade, na lúke alebo v lese.

Myslite pri ich zbere vo voľnej prírode na to, že sa rastliny rozmnožujú zo svojich spadnutých semien, a preto si z nich vezmite len pre vlastnú potrebu. Čo sa týka rastlín a byliniek, v tomto období využijete hlavne ich korene (napr. pri púpave), v ktorých sa sústredí liečivá sila. Niektoré z nich, najmä škrobové typy koreňov, sa lepšie zbierajú, ak sú vystavené chladu.

Šípky

Táto rastlina je rozšírená po celej Európe a rastie ako ker, ktorý dosahuje výšku 1 až 3 metre. Vyskytuje sa na stráňach, medziach či okrajoch lesov. Plody šípky zbierame, až keď sú úplne dozreté, ale nie zamrznuté, svetločervené a tvrdé. Šípky sú vhodné na prípravu lekvárov, sirupov, kompótov, likéru či čajov.

Okrem horúčky, chrípky a prechladnutia pomáhajú aj pri zápaloch močového traktu, obličkových kameňoch, paradentóze a chorobách ďasien. Šípky najprv očistíme od chĺpkov či pichľavých semienok, potom ich podrvíme v mažiari alebo sekáčikom na mäso. Takto z nich získame čo najviac vitamínu C. Pridáme dve lyžičky podrvených šípok do šálky a zalejeme ich 200 ml prevarenej vody. Necháme 15 minút lúhovať. Ak v čaji ostali zvyšky plodov či jemné štetinky, preceďte ho ešte cez kávový filter. Z plodov šípky sa pripravuje čaj, ktorý je vhodný aj pri prevencii chorôb.

Hloh

Pre svoje kvety patrí hloh k okrasným krom, a preto ho bežne vidieť aj v záhradách či ako súčasť živých plotov. Hloh je liečivá rastlina s pozitívnymi účinkami na činnosť srdca. Používa sa preto pri začínajúcej srdcovej slabosti, ischémii, rehabilitácii po infarkte, znižovaní cholesterolu a mnohých ďalších ochoreniach obehového systému. Podporuje tiež imunitu a pomáha aj pri nespavosti a depresii.

Prečítajte si tiež: Dávkovanie pestreca mariánskeho

Na čaj či tinktúru z hlohu sa využívajú jeho listy, kvety a plody. Plody zbierame v októbri a sušíme ich na slnku, neskôr tiež dosušujeme (napr. sušičkou). Sklenenú fľašu naplňte hlohom, buď kvetmi alebo plodmi. Potom ich zalejte kvalitným alkoholom - použite vodku, prípadne slivovicu s jemnou chuťou. Nádobu uzavrite a obsah nechajte odstáť na dva týždne. Denne fľašu pretrepávajte. Po uplynutí dvoch týždňov tinktúru sceďte a prelejte do menších fľašiek. Hloh pomáha najmä pri kardiovaskulárnych problémoch.

Brusnice

Nájdete ju rásť na nízkych polokroch na svahoch kopcov. Vyskytuje sa v blízkosti ihličnatých lesov a za určitých podmienok sa dá dopestovať aj v záhrade. Plody - bobule - sú charakteristické červenou farbou a obsahujú aktívnu zložku tzv. proantokyanidíny. Tie sa viažu na povrch baktérií, a tým bránia ich prichyteniu na bunky močových ciest. Sú preto vhodné pri infekciách močového traktu a dajú sa užívať aj preventívne.

Plody brusnice sa zbierajú v jeseni, sušia sa buď v tieni alebo na slnku, najviac však pri teplote do 40 °C. Zbierajú sa do prvého mrazu. Ak sa z brusníc nechystáte robiť džem či omáčku ku grilovanému syru, usušte ju. Zíde sa počas chladnejších dní.

Príprava čaju z brusníc:

1. Plody brusnice umyjeme a osušíme.
2. V malej nádobe ich zmiešame s cukrom a výslednú zmes zalejeme vriacou vodou.
3. Čaj sa lúhuje 30 minút a na záver sa prefiltruje.

Príprava šťavy z brusníc:

Prečítajte si tiež: Ako správne užívať pestrec mariánsky

1. Zmiešame brusnice a cukor v pomere 5:1 v hrnci a necháme ich odstáť do rána.
2. Za studena šťavu prelisujeme a uložíme do chladnej miestnosti.

Púpava

Púpavu síce vnímame ako burinu, ale je to mimoriadne liečivá rastlina. Sto gramov tejto bylinky pokryje dennú potrebu vitamínu C. Po púpavu nemusíte chodiť ďaleko - nájdete ju na dvore či v záhrade. Pomáha najmä pri ochoreniach pečene, obličiek a čriev a pôsobí aj proti nadúvaniu a pocitu plnosti. O koreni púpavy sa dokonca vraví, že dokáže bojovať proti rakovinovým bunkám, nie je to však lekársky potvrdené.

Jeseň je skvelým časom na zber koreňov púpavy.

Príprava kávoviny z púpavy:

1. Najprv vykopte korene púpavy a dôkladne ich očistite vo vode od zvyškov zeminy. Potom ich preplachujte, kým voda nebude celkom číra.
2. Očistené korienky narežte na plátky, ktoré necháte postáť vo vodnom kúpeli, aby ste ich zbavili horčiny. Následne ich sceďte a nechajte vyschnúť.
3. Takto pripravené korene upražte na sucho na panvici na menšom ohni. Pražte ich dostatočne dlhý čas tak, aby ste ich zbavili vody a dodali im jemnú karamelovú vôňu.
4. Vychladnutú zmes pomeľte na prášok buď v mažiari alebo na kávovom mlynčeku. Na jednu kávu vám postačí jedna čajová lyžička prášku.

Žihľava

Tak ako púpava, aj žihľava je často považovaná za burinu. Rastie v záhradách ako liek na mnohé ochorenia. Má detoxikačný účinok, pôsobí močopudne a čistí krv. Zbiera sa celá rastlina. Okrem záhrad ju môžete natrhať aj vo voľnej prírode. Nezbierajte ju však pri rušnej ceste alebo v blízkosti priemyselných zón a miest, kde chodia ľudia venčiť psov. Bylinka má rozličné využitie. Žihľava je síce považovaná za burinu, no má mnoho zdraviu prospešných účinkov.

Príprava čaju zo žihľavy:

Prečítajte si tiež: Benefity pestreca mariánskeho

1. Do šálky vložte tri až štyri čajové lyžičky lístkov žihľavy. Použite čerstvé listy. Ak ich máte sušené, stačí vám jedna lyžička.
2. Potom ich zalejte vriacou vodou (200 ml).
3. Nechajte lúhovať 10 - 15 minút, potom sceďte.

Pestrec mariánsky

Pred príchodom zimy sa nezabudnite zásobiť darmi prírodnej lekárne. Pestrec mariánsky (Silybum marianum /L./Gaertn.) bol vždy považovaný za jednu z najúčinnejších liečivých rastlín a zmienky o ňom nájdeme takmer vo všetkých významných herbároch od dôb stredoveku. Dnes sa pestuje na poliach mnohých európskych krajín, okrem iného aj na východnom Slovensku.

Prvá zaznamenaná zmienka o tomto rastlinnom druhu pochádza od Theophrasta z Erastu (cca tretie storočie pred naším letopočtom). Vo svojom spise o výskume rastlín uvádza jeho meno ako Pternix. Liečivú silu byliny však vyzdvihol na prelome 16. a 17. storočia Matthiolus. Po ňom sa o rastline zmieňuje v 17. storočí aj známy anglický lekár a alchymista Nicolas Culpepper. Uvádza, že rastlina čistí pečeň a slezinu a pomáha pri liečbe žltačky.

Zaujímavé je, že komplex liečebne účinných látok pestreca bol izolovaný a identifikovaný nemeckými vedcami až v druhej polovici 60. rokov 20. storočia. V Európe rastlinu pestovali v záhradách predovšetkým ako zeleninu. Mladé lístky sa používali do šalátov, stonky sa upravovali rezaním na drobné kúsky.

Rodové meno silybum je pravdepodobne odvodené z gréckeho slova silybon, teda strapec. Druhové meno marianum pochádza z legendy o bielom mramorovaní na listoch, ktoré vraj vzniklo od kvapiek mlieka Panny Márie. Aktuálne sa vyskytuje v oblasti Kaukazu, Iránu, Sýrie, severnej Afriky, Kanárskych ostrovov, Pyrenejského polostrova, Madeiry, ale aj v Amerike či Austrálii.

Je to jednoročná, prípadne dvojročná ozimná rastlina z čeľade astrovité (Asteraceae). V našich agroekologických podmienkach sa pestuje ako jednoročná bylina. Dorastá do výšky 0,5 - 1,5 m. Listy sú striedavé, lesklé, zelené, okolo žilnatiny bielo škvrnité, perovito zarezané. Úkrojky listov sú ostnato zubaté, zakončené žltými ostňami. Dolné listy sú krátko stopkaté, až 0,5 m dlhé a 0,2 m široké. Kvetné úbory sú dlhostopkaté, v priemere 50 - 80 mm veľké. Zákrov je guľatý, holý. Listene sú škridlicovité a zúžené z vajcovito ostnatej zubatej bázy do 20 - 50 mm dlhého ostňa. Kvety sú obojpohlavné, purpurové alebo bledofialové a kvitnú v júni až auguste. Sú cudzoopelivé - entomofilné (včely, hmyz). Plody sú sivohnedé nažky s bielym chocholčekom, ktorý má drsné štetinky.

Pestovanie pestreca mariánskeho

Pestrec je pôvodom zo Stredomoria, preto má rád teplo a dostatok slnka. Vyberte mu slnečné, pred vetrom chránené stanovisko s hlinitou, mierne vápnitou pôdou. Semená vysejte začiatkom apríla do riadkov vzdialených od seba 50 cm, do hĺbky 2-3 cm. Klíčenie trvá asi tri týždne, túto dobu skrátite skoro o polovicu, ak semená pred vysiatím namočíte v teplej vode. Vzídené rastlinky preto vyjednotíme aspoň na vzdialenosť 30 cm. Čoskoro vyrastie statná pichľavá rastlina, dorastajúca do výšky až 2 m. Má veľké lesklé ostnaté listy s bielymi škvrnami a zubatým okrajom. Kvety sú červené až fialové a kvitnú od júla do septembra.

Podľa lokality a ročníka sa pestrec vysieva od tretej dekády marca až po koniec apríla, a to až po jarných mrazoch. Počas klíčenia a vzchádzania je náročný na primeranú teplotu a vlhkosť pôdy. Podľa podmienok porast vzchádza až o tri týždne, tento dlhý čas je možné znížiť ošetrením osiva pred sejbou. Podľa pôdnych podmienok sa pestrec vysieva do hĺbky 20 až 30 mm, hlbšie iba výnimočne.

Organizácia porastu je v praxi veľmi odlišná. Vzhľadom na mohutnosť rastliny je za ideotyp porastu možné považovať medziriadkovú vzdialenosť 0,40 - 0,60 m a konečnú vzdialenosť jedincov v riadku 0,20 - 0,40 m. Pri hmotnosti 1000 semien 24 - 26 g a výsevku 450 tisíc klíčivých semien je spotreba osiva 8 - 12 kg.ha-1.

Zber a spracovanie

Na zber si nezabudnite pripraviť poriadne rukavice, dlhé a pichľavé ostne pestreca sú pekne nepríjemné. Kvetenstvo dosušte rozložené v jednej vrstve na tienistom, vetranom mieste. Semená po dosušení vymlátite pomocou valčeka.

Výška úrody pestreca mariánskeho je ovplyvnená aj mechanizáciou zberu vzhľadom na to, že nažky dozrievajú nerovnomerne. Dozrievanie nažiek signalizujú biele páperisté chocholce objavujúce sa v hornej časti úboru. Porast vhodný na zber musí mať 30 percent dozrievajúcich otvorených kvetných úborov. Zber nažiek sa vykonáva z malých plôch postupne. Dozreté úbory sa zberajú ručne strihaním záhradníckymi nožnicami tesne pod zákrovom. Z dôvodu rizika poranenia pokožky ostňami je nutné použiť kožené rukavice. Na veľké plochy sa používa obilný kombajn.

Zber plodov sa robí odrezávaním celých úborov krátko pred dozretím v období septembra až októbre. Zberajú sa sú hlavne plody. V ľudovom liečiteľstve sa zbiera a používa aj vňať. Plody sa potom nechajú dozrieť na suchých a vzdušných miestach. Sú bez pachu, oplodie chutí horkasto a semená olejovito. Semienka sú oválne, mierne sploštené, dlhé 6 - 8 mm, hrubé asi 1,5 mm.

Účinné látky a ich pôsobenie

Účinné látky zo skupiny flavolignanov, tvoriace silymarínový komplex (1,5 percenta - 3,0 percentá), sú lokalizované v oplodí a osemení plodov, respektíve semien. Z ostatných flavonolignanov sú v semene zastúpené dehydrosylibín, dezoxy-silychrystín, dezoxysilydianín, silandrín, silybinóm, silyhermín a neosilyhermín.

Pri teplote do 40 °C je dosušená droga, suché nažky (Silybi mariani fructus), takmer bez zápachu, oplodie má horkú, semeno olejovitú chuť. Musí obsahovať najmenej 1,0 percento silymarínu, počítaného ako silybín. Prípustný podiel cudzích organických prímesí je najviac 2,5 percenta, anorganických prímesí najviac 0,5 percenta, iných častí materskej rastliny najviac 2,5 percenta.

Rastlina pomáha pri cirhóze (nekróze) pečene, problémoch so žlčovými kameňmi, žltačke a ďalších chorobách tohto orgánu. Je možné ju používať pri ochoreniach žlčníka, sleziny a dvanástnika. Odporúča sa na žalúdočné koliky, zmierňuje následky chemoterapie, pomáha pri migréne a bolestiach hlavy. Blahodarne pôsobí na psychickú rovnováhu, pomáha pri liečbe depresií a je vynikajúcim pomocníkom pri detoxikácii organizmu.

Najúčinnejšie a zároveň najjednoduchšie je užívanie prášku. Pripravíme si ho tak, že plody pestreca rozdrvíme na prášok a zmiešame ho s mliečnym cukrom v pomere 1 : 2. Dbáme však na to, aby to neboli veľké množstvá. Mletý prášok totiž rýchlo žltne, čím stráca účinnosť a liečba sa spomaľuje. Užívame dve až štyri čajové lyžičky denne.

V súčasnej dobe dochádza k stále častejšiemu používaniu rastlinnej biomasy ako obnoviteľných a alternatívnych zdrojov energie. Okrem rýchlorastúcich drevín možno veľmi efektívne pestovať aj energetické rastliny bylinného charakteru. Ide predovšetkým o rastlinné druhy schopné veľmi intenzívneho rastu s tvorbou obrovského množstva nadzemnej hmoty (biomasy). Táto sa po prirodzenom vysušení a zbere využíva na energetické účely.

Pestrec mariánsky (syn. silybum mariánske, ostropestřec mariánsky, Silybum marianum L.) sa už od staroveku používal ako liečivá rastlina, avšak jeho liečebné použitie sa v priebehu stáročí dosť podstatne menilo. Vďaka intenzívnemu výskumu sa kedysi mystickými vlastnosťami opradená rastlina zaradila v modernej fytoterapii medzi najviac preskúmané. Ako naznačujú početné ľudové názvy vo viacerých jazykoch bol pestrec už od raného stredoveku spájaný s mariánskym kultom. V Herbáriu od Petra Meliusa z roku 1578 sa uvádza ako liek pri nechutenstve či kŕčovitých bolestiach brucha; toto použitie však na dlhší čas upadlo do zabudnutia.

Indikačná oblasť pestreca sa v súčasnosti zúžila takmer výlučne na liečbu pečene pri, resp. po vírusových infekciách, poškodení alkoholom či inými toxickými látkami. Obmedzil sa aj okruh používaných prípravkov: absolútnu prioritu má štandardizovaný extrakt z plodov označovaný súhrnným názvom silymarín. Ide o komplex flavonolignánov, chemicky i farmakologickým účinkom podobných zložiek. Hlavnými komponentmi, ktoré sa dominantne podieľajú na pečeň ochraňujúcom a regeneračnom účinku sú silybín, silychristín a silydianín. antioxidačnou kapacitou vychytáva tzv. stabilizuje membrány pečeňových buniek a blokuje tak prienik toxínov (napr.

V mnohých vedeckých štúdiách jednoznačne preukázaným priaznivým účinkom sa pestrec javí ako mimoriadne vhodné a veľmi cenné fytofarmakum pri liečbe akútnych a/alebo chronických stavov poškodenia pečene, a to bez ohľadu na príčinu. S úspechom sa v mnohých prípadoch použil, napr. pri otravách jedovatými hubami (najmä muchotrávkami), keď sa podáva v injekčnej forme na rozdiel od bežnej praxe v až extrémne vysokých dávkach. Liečba týchto nezriedka až život ohrozujúcich stavov býva pri včasnom a odborne správnom manažmente vysoko efektívna a práve použitím pestreca sa podarilo významne znížiť úmrtnosť postihnutých osôb. Nezanedbateľný význam sa mu pripisuje aj v prevencii (užívanie pečeň zaťažujúcich liekov, vystavenie expozícii toxínov a pod.). Početné klinické pozorovania potvrdili, že prakticky vo všetkých prípadoch zlepšuje pečeňové funkcie, kvalitu života i šance chorých.

V roku 2006 odborný časopis Philotherapy Research publikoval správu o výskume pôsobenia pestreca na liečbu cukrovky. 51 ľudí trpiacich cukrovkou bolo rozdelených na dve skupiny. Skupina pacientov užívala denne dávku silymarinu. Po 4 mesiacoch skúmania bolo zistené, že u pacientov užívajúcich silymarin sa znížila hladina cukru, ale aj zlého cholesterolu.

Pestrec mariánsky sa používa pri ochoreniach pečene a žlčníka, napr. pri hepatitíde (žltačke) typu B a C, cirhóze, steatóze (stukovatení) pečene, mononukleóze, chorobách sleziny, žlčníkových kameňoch, intoxikácii alkoholom, drogami, či hubami. Silymarín obsiahnutý v plodoch nielen urýchľuje regeneráciu tkaniva pečene (napr. pri dlhodobom užívaní liekov), ale celkovo zvyšuje šancu na prežitie (napr.

Konzumácia drvených semien pestreca je pre náš organizmus najpriaznivejšia, lebo práve semená obsahujú najviac účinnej látky - silymarinu. Ten sa tvorí priebežne, no najmä od druhej polovici septembra až do októbra, ideálne pri teplotách okolo 25 °C. Takéto podmienky sú v našich klimatických podmienkach ťažko dosiahnuteľné. Preto u nás rastúci pestrec neobsahuje také množstvo silymarinu, ako pestrec dopestovaný v oblasti Stredomoria. Ak sa rozhodnete pre užívanie týchto semien, určite sa oplatí kúpiť si na konzumáciu také, ktoré k nám boli importované. Nič vám ale nebráni, na jeseň si zásobu semien nazbierať vo voľnej prírode, alebo teraz na jar, založiť si pokusné políčko a vysiať si rastliny pre vlastnú úrodu.

Vypestujeme ho zo semena tmavohnedej až čiernej farby. Na jar pred výsevom namočíme osivo do teplej vody a po uschnutí ho vysievame do hĺbky asi 3 cm. Vzdialenosť medzi riadkami by mala byť asi 50 cm. Používajte hnojivá s obsahom fosforečnanov. Rastlina vyklíči v priebehu asi jedného mesiaca. Pravidelne ju zavlažujte a odstraňujte burinu. Listy zbierajte v máji a júni a plody až v priebehu septembra po ich dozretí. Pri zbere používajte rukavice kvôli množstvu tŕňov na rastline.

Poviete si, taká obyčajná rastlina, ktorú ste iste už videli a na pohľad ju poznáte, ale doteraz ste možno nevedeli o jej zdravotných účinkoch. Mnohí hovoria ako o „zázračnej bylinke“.

Zaujímavosť: v súčasnosti pri všeobecne akceptovanej úlohe pestreca ako liečivej rastliny stoja za pozornosť v poslednom období publikované výsledky štúdie čínskych vedcov (Yin et al., 2011), v ktorých silybín významne brzdil v závislosti od podanej dávky agregačnú aktivitu vo vývoji Alzheimerovej choroby zrejme dôležitú úlohu zohrávajúcich látok bielkovinnej povahy (beta-amiloidov). Akokoľvek nádejné výsledky z predklinických štúdii po uplatnenie v liečebnej praxi čaká zvyčajne ešte dlhá a dosť komplikovaná cesta. Silymarín, resp. jeho jednotlivé zložky, ktoré preukázali vysokú efektivitu a vyhoveli aj testom štandardne uplatňovaným na liečivá syntetického pôvodu, má však viac ako dobrú perspektívu na presadenie sa aj v klinických podmienkach.

Ak chcete maximálne využiť pozitívne účinky pestreca, odporúča sa 3-4 týždenná intenzívna kúra, ktorú opakujte niekoľkokrát do roka. Na trhu sú k dostaniu čaje, tinktúry, tablety i oleje. Pre bežnú detoxikačnú kúru postačí konzumácia čaju, dôležitá je však jeho správna príprava.

Sylimarin je vo vode veľmi zle rozpustný, nadrvené semená je nutné aspoň 5 minút povariť a potom 15 minút lúhovať v horúcej vode. Najúčinnejšie pre telo je pojedanie prášku z čerstvo drvených semien, najlepšie 1 lyžičku 4x denne. Odporúča sa súčasne konzumovať ľahko stráviteľné cukry - semienka si pridajte do džúsu alebo smoothie a máte vyriešené.

Ako užívať pestrec mariánsky?

Dnes je na trhu veľké množstvo preparátov s obsahom pestreca mariánskeho. Tablety a kapsuly, ktoré vám musí vydať lekárnik (vy sami si ich z police zobrať nemôžete), sa užívajú v dávke 210 až 420 mg silymarínu, 2 až 3 denne (v závislosti od poškodenia pečene). Pre úspech liečby je lepšie, keď zvolíte tablety či kapsule, kde je presne stanovený obsah silymarínu.

V lekárňach sú dostupné čaje, a to v podobe plodov pestreca mariánskeho. Najvyšší obsah účinných látok získame nadrvením týchto plodov na veľkosť zrniek piesku a priamou konzumáciou/žuvaním. Odporúčaná dávka pre dospelého človeka je cca 7 g (1 zarovnaná PL), ktorá zodpovedá približne 120 mg silymarínu. Pri nadmernej intoxikácii možno dennú dávku znásobiť na 14 g denne. Odporúča sa, aby ste drvený plod užívali približne hodinu pred jedlom. Pestrec nebude zmiešaný s ďalšou potravou, a silymarín sa tak môže účinne vstrebať. Zo všetkých voľne dostupných foriem pestreca voľte drvený plod, keďže má najvyššie množstvo silymarínu. Čajovinu z pestreca mariánskeho môžeme použiť aj na prípravu odvarov alebo záparov. Odporúčaná denná dávka je 3 - 5 g čajoviny, ktorú zalejeme 100 ml vriacej vody. Neužívajte však viacero rôznych liekov či doplnkov súčasne (napríklad kapsule s čajom z pestreca)!

Kto môže užívať pestrec mariánsky?

Zriedkavo sa môže vyskytnúť alergická reakcia (žihľavka, svrbenie, astma), hnačka, nadúvanie, sucho v ústach. Opatrnejší by mali byť tiež ľudia s cukrovkou, ženy s rakovinou prsníka, maternice či vaječníkov, keďže pestrec môže negatívne ovplyvňovať dané ochorenie. Ani tehotné ženy, dojčiace ženy a deti do 18. Keď ste alergickí na rastliny z čeďade astrovité, môžete byť aj na pestrec, a takto môže dôjsť k skríženej alergickej reakcii. Budúce mamičky by si mali dávať pozor aj na obsah alkoholu (najmä pri tinktúrach s obsahom pestreca), pretože alkohol negatívne ovplyvňuje vývoj mozgu dieťaťa v posledných mesiacoch tehotenstva, resp.

Pred príchodom zimy sa nezabudnite zásobiť darmi prírodnej lekárne!

tags: #zber #plodov #pestrec #mariansky