Vitamíny a minerály sú kľúčové pre naše zdravie, ale mnoho z nás má problémy s ich vstrebávaním. Dôvod spočíva v našom tráviacom systéme. Ak nie je v poriadku, nemôžeme efektívne využiť živiny, ktoré potrebujeme. A čo viac, môžeme trpieť zbytočnými zdravotnými problémami. Správna výživa a zdravý tráviaci systém môžu pomôcť zlepšiť vstrebávanie vitamínov a minerálov, aby sme mohli využívať ich plné potenciálne účinky.
Ľudské telo je domovom nespočetného množstva mikroorganizmov, pričom najväčšia koncentrácia sa nachádza v črevnom trakte. Tento súbor baktérií, vírusov, húb a ďalších mikroorganizmov, známy ako črevný mikrobiom, zohráva zásadnú úlohu v mnohých fyziologických procesoch. Ovplyvňuje trávenie, metabolizmus, imunitu a dokonca aj psychické zdravie. Hoci mikrobiom býva často považovaný za statický, v skutočnosti je vysoko dynamický. Jeho zloženie sa mení v závislosti od stravy, životného štýlu a vystavenia rôznym faktorom prostredia. Táto variabilita znamená, že mikrobiom môže byť narušený nevhodnou životosprávou, no zároveň je možné ho cielene ovplyvniť správnymi návykmi.
Mikrobiom je nevyhnutný pre správne fungovanie tela. Prvou a najdôležitejšou úlohou črevných baktérií je pomoc pri trávení a vstrebávaní živín. Niektoré druhy baktérií rozkladajú nestráviteľné sacharidy na krátko reťazcové mastné kyseliny, ktoré slúžia ako zdroj energie pre bunky črevnej sliznice. Mikrobiom zohráva kľúčovú úlohu aj v imunitnom systéme. Až 70 % imunitných buniek sa nachádza v črevnej sliznici, kde dochádza k neustálej interakcii medzi baktériami a obrannými mechanizmami organizmu.
Ďalším fascinujúcim aspektom mikrobiomu je jeho vplyv na psychické zdravie. Prostredníctvom tzv. črevno-mozgovej osi črevné baktérie komunikujú s mozgom a ovplyvňujú produkciu neurotransmiterov, ako je serotonín a dopamín. Keď je rovnováha mikrobiomu narušená, môžu nastať rôzne zdravotné komplikácie. Tento stav, známy ako dysbióza, je spojený so širokým spektrom ochorení. Výskumy ukazujú, že nezdravý mikrobiom môže prispievať k rozvoju metabolických porúch, ako je cukrovka 2. typu alebo obezita.
Mikrobiom ovplyvňuje aj srdcovocievne zdravie. Niektoré črevné baktérie produkujú metabolity, ktoré môžu podporovať zápal a poškodzovať cievy, čo zvyšuje riziko aterosklerózy a vysokého krvného tlaku. Psychické zdravie je ďalším dôležitým aspektom, na ktorý má mikrobiom výrazný vplyv. Pacienti s depresiou, úzkostnými poruchami a dokonca neurodegeneratívnymi ochoreniami, ako je Alzheimerova choroba, majú často narušenú črevnú mikroflóru.
Prečítajte si tiež: Vitamín E a zdravie
Zloženie mikrobiomu nie je nemenné - ovplyvňujú ho rôzne faktory, pričom strava je jedným z najdôležitejších. Vláknina slúži ako potrava pre prospešné baktérie, preto jej nedostatok v strave vedie k zníženiu diverzity mikrobiomu. Antibiotiká sú ďalším významným faktorom ovplyvňujúcim mikrobiom. Hoci sú nevyhnutné na liečbu bakteriálnych infekcií, môžu zničiť nielen škodlivé, ale aj prospešné baktérie, čo vedie k dlhodobým zmenám v mikrobiome.
Životný štýl hrá taktiež kľúčovú úlohu. Nedostatok pohybu, chronický stres a nedostatok spánku môžu negatívne ovplyvniť rovnováhu črevného mikrobiomu. Udržiavanie zdravého mikrobiomu si vyžaduje komplexný prístup. Základom je pestrá strava bohatá na vlákninu, fermentované potraviny a polyfenoly, ktoré sa nachádzajú v ovocí, zelenine, orechoch a celozrnných produktoch. Okrem stravy je dôležitý aj zdravý životný štýl. Pravidelný pohyb, dostatok spánku a redukcia stresu môžu výrazne ovplyvniť stav črevnej mikroflóry.
Mikrobiom je neoddeliteľnou súčasťou nášho zdravia a jeho rovnováha má vplyv na takmer všetky telesné systémy. Od správneho trávenia až po duševnú pohodu - zdravé črevá sú základom celkového zdravia.
Vitamíny skupiny B a ich vplyv na črevá
Vitamíny skupiny B sú nevyhnutné pre správne fungovanie črevnej sliznice. Slizničné bunky sa rýchlo množia a pri tomto procese sú vitamíny skupiny B nevyhnutné. Neporušená črevná sliznica zase slúži ako ochranná bariéra pred patogénmi. Najmä ľudia s chronickými ochoreniami môžu byť vitamínmi B zásobovaní nedostatočne. Nedostatok B vitamínov sa môže prejaviť napríklad poškodením sliznice a tým aj narušením funkcie črevnej sliznice. Príkladom narušenej črevnej sliznice sú dnes tak aktuálne všadeprítomné alergie.
Vitamíny B by sa mali zväčša užívať v celom B komplexe. Je to preto, že jeden vitamín B potrebuje k svojej dobrej funkcii druhý.
Prečítajte si tiež: Všetko o vitamíne B12 a jeho účinkoch
Vitamín B3 (Niacín)
Pri pokusoch na zvieratách sa zistilo, že vitamín B3 môže spomaľovať rast plesní (kandidy) na slizniciach. Toto platí aj o vaginálnych plesniach. Užívanie vitamínov skupiny B spolu s liekmi pôsobiacimi proti plesniam (antimykotikami) bolo účinnejšie ako užívanie samotných liekov (antimykotík).
Skryté nebezpečenstvá vitamínov skupiny B | Dr. Janine
Vitamín B1 (Tiamín)
Zistilo sa, že vysoké dávky vitamínu B1 (tiamín) výrazne znižuje príznaky únavy u pacientov so zápalovými ochoreniami čriev. Tento účinok bol pozorovaný aj napriek tomu, že v krvi pacientov nebol merateľný nedostatok vitamínu B1.
Vitamín B2 (Riboflavín)
Vitamín B2 (riboflavín) má protizápalové a antioxidačné vlastnosti. Ak sa podával vitamín B2 počas troch týždňov pacientom s Crohnovou chorobou, došlo u nich k zníženiu oxidačného stresu, rôznym protizápalovým účinkom a zníženiu klinických príznakov crohnovej choroby.
Vitamín B6 (Pyridoxín)
Vitamín B6 (pyridoxín) je dôležitý pri metabolizme aminokyselín a bielkovín. Nedostatok vitamínu B6 bol zistený u približne 30 % pacientov s chronickým zápalovým ochorením čriev (IBD). Nízke hladiny vitamínu B6 boli spojené so zvýšenými hladinami homocysteínu u pacientov s IBD. Títo pacienti majú tiež štvornásobne zvýšené riziko trombózy (trombóza môže byť ovplyvnená aj zvýšenou hladinou homocysteínu).
Prečítajte si tiež: Olejové kapsuly s vitamínom E
Kyselina listová (Folát)
Kyselina listová alebo folát je dôležitá pre tvorbu DNA (genetickej informácie) počas rastu buniek. Tkanivá s rýchlym delením, kde patria aj slizničné bunky sú preto obzvlášť závislé na dobrom prísune kyseliny listovej/folátu. Zistilo sa, že nedostatok kyseliny listovej/folátu môže zvýšiť riziko rakoviny hrubého čreva. Dopĺňanie kyseliny listovej/folátu je obzvlášť dôležitá, ak sa užívajú lieky ako napr. metotrexát, sulfasalazín alebo antidiabetiká.
Vitamín B12
Nízke koncentrácie vitamínu B12 a zvýšenie koncentrácie homocysteínu sa zistili u pacientov s Crohnovou chorobou. Riziko hyperhomocysteinémie (zvýšenej hladiny homocysteínu) bolo výrazne vyššie u pacientov so zápalovým ochorením čriev ako u kontrolnej skupiny bez tejto choroby. Homocysteín je bunkový jed a podieľa sa na vzniku zápalových ochorení, trombóz, cievnych ochorení, porúch detoxikácie a pod.
Vitamín D a zdravie čriev
Vedecký výskum jednoznačne preukázal, že nedostatok vitamínu D je rizikový faktor pre vznik Crohnovej choroby aj ulceróznej kolitídy. Je známe, že pacienti s črevnými zápalovými ochoreniami majú obzvlášť vysoký výskyt nedostatku vitamínu D. Je to zrejme dôsledok viacerých faktorov, ako je nižší príjem vitamínu D, jeho horšie vstrebávanie v zapálenom čreve, častejšie operácie a najmä znížený pobyt na slnku.
Napríklad vo veľkej meta-analýze 63 epidemiologických štúdií u tisícov pacientov s Crohnovou chorobou zistil doktor Sadeghian až 58% výskyt nedostatku vitamínu D. Pacienti mali v priemere asi o 20% nižšie hladiny v krvi v porovnaní so zdravými osobami. Navyše hladina vitamínu D úzko súvisela so zápalovou aktivitou ochorenia.
Existujú desiatky štúdií, ktoré poukazujú na význam vitamínu D pri črevných zápaloch. Crohnova choroba aj ulcerózna kolitída majú najvyšší výskyt v severnejších zemepisných šírkach, kde je menej slnečného žiarenia. Tento dobre známy fenomén sa nazýva severo-južný gradient výskytu IBD. Nedostatok vitamínu D navyše zhoršuje priebeh oboch ochorení a vedie častejšie ku komplikáciám.
Doktor Kabbani publikoval výsledky 5 ročnej štúdie u 965 pacientov s IBD. Pacienti s nízkou hladinou vitamínu D na začiatku štúdie potrebovali častejšie liečbu kortikosteroidmi (Prednison, Medrol), biologikami, častejšie boli hospitalizovaní aj operovaní.
Viaceré štúdie u pacientov s črevnými zápalmi pozorovali, že zhoršenia ochorenia častejšie nastávajú na konci zimného obdobia, čo časovo súhlasí s obdobím, kedy máme najmenej vitamínu D. Takisto viaceré genetické štúdie dokázali, že osoby geneticky predisponované (gén Fok I) na nižšiu účinosť vitamínu D majú o niečo vyšší výskyt Crohnovej choroby.
V neposlednom rade nedostatok vitamínu D pri experimentoch na zvieratách mal za následok zvýšenie počtu baktérií v sliznici čreva a vyvolával ťažší priebeh experimentálnej kolitídy u týchto zvierat. Naopak podávanie vitamínu D viedlo k zlepšeniu až vyliečeniu kolitídy.
Významné pozorovania z epidemiologických, genetických a laboratórnych štúdií ako aj účinnosť liečby vitamínom D na zvieracích modeloch kolitídy viedli ku myšlienke, že vitamín D by mohol pomôcť liečiť črevné zápalové ochorenia aj u ľudí.
U pacientov s Crohnovou boli doposiaľ publikované 4 štúdie. Všetky skúmali vplyv cholekalciferolu (vitamínu D3) a všetky súhlasne pozorovali zlepšenie ochorenia.
Profesor Miheller zistil, že liečba analógom vitamínu D (alfakalcidiolom) zlepšila aktivitu ochorenia u 35 pacientov s Crohnovu chorobou. Profesor Jorgensen publikoval veľkú klinickú štúdiu u 108 pacientov s Crohnovou chorobou. Na začiatku štúdie boli všetci v remisii. Pacienti boli náhodným spôsobom rozdelený do dvoch skupín. V prvej skupine pacienti popri obvyklej liečbe užívali denne 1200 jednotiek (IU) vitamínu D, v druhej skupine placebo. V priebehu jedného roka sa pozorovalo zhoršenie (relaps) u 29% pacientov užívajúcich placebo, ale len u 13% na vitamíne D.
V ďalšej štúdii podával Yang svojim 18 pacientom s aktívnou Crohnovou chorobou popri bežnej liečbe vitamín D v stúpajúcej dennej dávke od 1000 až po 5000 jednotiek IU denne až kým sa nedosiahla optimálna hladina vitamínu D v krvi - 40 ng/ml.
Najnovšiu štúdiu publikoval minulý rok Dr. Narula. Tridsať štyri pacientov s Crohnovou chorobou rozdelil do dvoch skupín. Keďže medzičasom sa zistilo, že na dosiahnutie priaznivej hladiny vitamínu D sú u pacientov s črevnými zápalmi potrebné oveľa vyššie dávky vitamínu D prvá skupina užívala vitamín D vo vysokej dennej dávke 10 000 jednotiek a druhá v bežne doporučovanej dávke 1000 jednotiek denne. Pacienti užívali liečbu jeden rok. V priebehu roka sa stav zhoršil u 38% pacientov liečených nízkou dávkou ale ani u jedného z pacientov liečených vysokou dávkou. Liečba vysokou dávkou bola dobre tolerovaná, nevyskytli sa žiadne vedľajšie účinky.
U pacientov s ulceróznou kolitídou bola zatiaľ publikovaná minulý rok prvá malá klinická štúdia. Doktor Garg podával vysoké dávky vitamínu D piatim pacientom s aktívnou ulceróznou kolitídou a piatim s Crohnovou chorobou. Na úvod užili pacienti podľa hmotnosti a vstupnej hladiny vitamínu D 50-100 tisíc jednotiek a potom užívali 5-10 tisíc jednotiek denne. Dávka sa upravovala každé 4 týždne podľa hladiny vitamínu D v krvi. V priebehu 2-4 týždňov sa upravila zápalová aktivita.
Veľmi zaujímavé sú ďalšie pozorovania z posledných rokov. Liečbu vyššími dávkami vitamínu D by mal pacient konzultovať so svojim lekárom a pravidelne kontrolovať hladinu vitamínu D v krvi a prípadne aj vylučovanie vápnika v moči. Pri dodržaní týchto opatrení je liečba vitamínom D mimoriadne bezpečná aj pri vysokých dávkach.
Pri jednorázových úvodných dávkach až do 300 000 jednotiek a denných udržiavacích dávkach do 10 000 IU jednotiek denne neboli v klinických štúdiách zahŕňajúcich desiatky tisíc pacientov pozorované žiadne závažné vedľajšie účinky. V zopár prípadoch bolo pozorované zvýšenie vylučovania vápnika v moči, ktoré je rizikom pre vznik močových kameňov. Väčšinou sa však jednalo o pacientov s nepoznanými poruchami príštitných teliesok.
Užívanie extrémne vysokej dennej dávky vitamínu D, napríklad 50 tisíc jednotiek, po dobu niekoľkých mesiacov však môže vyvolať nežiadúce účinky toxicity vitamínu D. Medzi skoré príznaky patrí strata chuti do jedla, nevoľnosť a zvracanie, nadmerný smäd, slabosť, nervozita a vysoký krvný tlak.
Zásady liečby vitamínom D
Pacienti s Crohnovou chorobou a aj s ulceróznou kolitídou by mali mať v organizme dostatočné množstvo vitamínu D.
Ako sa správne opaľovať? Správne opaľovanie sa v letných mesiacoch je najprirodzenejší spôsob ako získať dostatočné množstvo vitamínu D. Slniť sa je dobré od neskorej jari do skorej jesene raz denne. Samozrejme najúčinnejšie je obnažiť väčšinu tela. Viac ako 15 minút na ostrom slnku je z hľadiska vitamínu D zrejme zbytočné. Počas tejto doby sa v pokožke vyprodukuje približne 10 tisíc jednotiek vitamínu D a ďalšia tvorba sa zablokuje. Pri dlhšom opaľovaní sa tak viac vitamínu nevytvorí a naopak stúpa riziko “spálenia” kože a s ním spojené známe riziká kožného melanómu a starnutia kože.
Počiatočné opaľovanie by malo byť bez použitia opaľovacieho krému a malo by trvať podľa intenzity slnečného žiarenia a svetlosti pokožky asi 15-30 minút. Koža sa nesme podráždiť, nemala by byť začervenalá ani citlivá. Po úvodnom opaľovaní alebo pri začervenaní kože sa treba začať chrániť a buď sa obliecť, skryť do tieňa alebo použiť krém s ochranným faktorom aspoň 15.
V zimných mesiacoch alebo pre tých, ktorí sa nechcú alebo nemôžu v lete opaľovať je riešením zvýšiť prísun vitamínu D vo vitamínových doplnkoch alebo strave. Reálnou alternatívou sú preto vitamínové doplnky vo forme kapsúl alebo kvapiek.
Oficiálne doporučenia pre príjem vitamínu D pre bežnú populáciu sú 600-2000 jednotiek denne. Najnovšie štúdie však ukazujú, že na dosiahnutie pozitívnych účinkov na imunitu, prevenciu rakoviny či metabolické účinky sú potrebné vyššie hladiny ako sa myslelo. Na dosiahnutie vyšších hladín je potrebné užívať o niečo vyššie dávky vitamínu D. Doplnkovú liečbu vitamínom D by mal pacient vždy konzultovať s ošetrujúcim lekárom. Je totiž potrebné kontrolovať hladiny vitamínu v krvi a podľa nich upravovať dávkovanie lieku. Navyše pacient si sám často nedokáže vhodný preparát a stanoviť vhodnú dávku.
Vitamín D je rozpustný v tukoch a preto je najlepšie podávať ho po jedle. Podľa výsledkov výskumu sa ukazujú nasledovné princípy liečby vitamínom D.
Dávka sa preto prispôsobuje tomuto cieľu a vychádza jednak z hmotnosti pacienta a jednak s úvodnej hladiny vitamínu D v krvi. Liečbu je vhodné začať úvodnou dávkou, ktorá predstavuje asi 1000-2000 jednotiek vitamínu D na kilogram hmotnosti pacienta. Lekár môže doporučiť aj vyššiu úvodnú dávku alebo opakovanie úvodnej dávky, ak hladiny vitamínu D nedosiahnu potrebnú úroveň. Napríklad pacientka s hmotnosťou 50 kg pri úvodnej liečbe 1000 jednotiek/kg by mala užiť jednorázovo 50 tisíc jednotiek (IU) vitamínu D. Potom sa podáva udržiavacia dávka približne 50-100 jednotiek na kilogram hmotnosti. Na úvod je vhodné v 4 týždňových intervaloch kontrolovať hladinu a upraviť dennú dávku tak, aby sa dosiahla cieľová hladiny v krvi.
Užívať by sa mali takmer výlučne prípravky s obsahujúce vitamín D3 - cholekalciferol. U pacientov s črevnými zápalmi sú vo všeobecnosti potrebné na dosiahnutie želanej vyššej normálnej hladiny vitamínu D pomerne vysoké denné dávky. Vhodné sú preto prípravky, ktoré majú v jednej kvapke/kapsule dostatočné množstvo vitamínu D (optimálne viac ako 1000 jednotiek). V opačnom prípade musí pacient užívať pomerne veľké množstvo kapsúl alebo kvapiek denne.
Ďalšie dôležité faktory pre zdravie čriev
Okrem vitamínov je dôležité dbať aj na ďalšie faktory, ktoré ovplyvňujú zdravie čriev:
- Vláknina: Zabezpečuje, že potrava sa pohybuje hladko cez tráviaci systém a pomáha pri tvorbe stolice. Konzumujte dostatok ovocia, zeleniny a celozrnných výrobkov.
- Voda: Pomáha pri tvorbe stolice a zabraňuje zápche. Dospelý človek by mal denne vypiť aspoň 2 litre vody.
- Fermentované potraviny: Obsahujú prospešné baktérie pre trávenie, ktoré pomáhajú udržiavať zdravé trávenie.
Probiotiká sú živé mikroorganizmy, ktoré prijímame v strave alebo doplnkoch. Pomáhajú udržiavať zdravý črevný mikrobióm. Niektoré probiotické kmene navyše zvyšujú účinok vitamínu D - podporujú aktivitu jeho receptorov a tým zosilňujú jeho pozitívny vplyv na imunitu a črevá.
Podľa odhadov trpí nedostatkom vitamínu D takmer polovica svetovej populácie. Ak chceme dbať o zdravé črevá, silnú imunitu a celkovú vitalitu, oplatí sa myslieť nielen na vitamín D, ale aj na dostatok probiotík.