Vedeli ste, že vitamín K v ľudskom tele pomáha rýchlemu hojeniu rán? Vďaka nemu nám rana prestane krvácať a vytvorí sa na nej krvná zátka. Zaujíma vás, aké ďalšie účinky má vitamín K a kde všade sa nachádza? Prečítajte si viac o tom, prečo je dôležitý práve vitamín K2.
Vitamín K je nevyhnutný pre správne fungovanie ľudského tela. Vitamín K patrí k vitamínom, ktoré sú rozpustné v tukoch. Prirodzene sa vyskytuje v dvoch formách, a to ako vitamín K1 a K2. Tretia forma - K3 je syntetická forma a pre ľudí toxická.
Svoj názov získal z nemeckého slova „Koagulation“, nakoľko jeho objavenie sa spájalo predovšetkým so zrážaním krvi. K jeho objaveniu došlo v roku 1936 na základe pozorovania kurčiat. Toto pozorovanie podnietilo vedcov problematiku skúmať, až nakoniec prišli k objaveniu vitamínu K.
V tukoch rozpustný vitamín K dostal označenie podľa slova “Koagulation”, čo v preklade znamená zrážanlivosť krvi. Už z názvu nám môže byť preto zrejmé, že bude nevyhnutnou zložkou pre funkciu bielkovín, podieľajúcich sa na zrážaní krvi. Okrem toho napomáha aj pri mineralizácii kostí, raste buniek a celkovom metabolizme bielkovín cievnej steny.
Formy vitamínu K
Vitamín K existuje v troch formách, ako K1, K2, a K3, pričom účinky vitamínu K1 a K2 sa od seba výrazne líšia.
Prečítajte si tiež: Dôležitosť vitamínu D
- Vitamín K1 (fylochinón): Nájdete ho primárne v listovej zelenine a celkovo v rastlinnej strave. Je veľmi dôležitým hráčom pri zrážaní krvi. Vitamín K1 sa cielene podáva napríklad novorodencom.
- Vitamín K2 (menachinón): Je produkovaný črevnými baktériami priamo v našom tele a má dôležitú úlohu pri metabolizme a mineralizácie kostí. Nájdete ho predovšetkým v mliečnych výrobkoch, vajciach a fermentovaných potravinách.
- Vitamín K3 (menadión): Vitamín K sa vyskytuje aj v syntetickej forme, ktorá má označenie K3 (menadión).
Vitamín K1 je označovaný aj ako fylochinón a nájdete ho primárne v listovej zelenine a celkovo v rastlinnej strave. Vitamín K1 je veľmi dôležitým hráčom pri zrážaní krvi. Vitamín K1 sa cielene podáva napríklad novorodencom.
Novorodenci totiž zvyknú mať nízke hodnoty vitamínu K1 kvôli jeho nízkemu prechodu cez placentu, malému obsahu tohto vitamínu v materskom mlieku a nezrelosti tráviaceho traktu novorodenca, a teda aj nízkej absorpcie prijatého vitamínu K1.
Vitamín K2, nazývaný aj menachinón, je druhou formou prirodzene sa vyskytujúceho vitamínu K. Nájdete ho predovšetkým v mliečnych výrobkoch, vajciach a fermentovaných potravinách. Okrem toho sa účinky vitamínu K2 prejavujú aj pri liečbe ochorení pečene, imunitných reakciách tela a neurologických ochoreniach.
Na hladinu K2 by si mali dávať pozor ľudia s ochoreniami srdca, pretože mnohí užívajú lieky na riedenie krvi, aby predišli upchatiu ciev zrazeninami (predchádza sa tak infarktom a mozgovým príhodám). Vitamín K2 má schopnosť regulovať to, kde sa ukladá vápnik. Pokiaľ nedochádza k správnemu vstrebávaniu vápnika, nedostáva sa tento minerál tam, kde ho telo potrebuje, ale usadzuje sa v tepnách. Tým sa zvyšuje riziko krvných zrazenín a vzniku kardiovaskulárnych ochorení. Vitamín K2 pomáha smerovať vápnik priamo do kostí a zubov.
U dospelých je nedostatok vitamínu K2 zriedkavý. Keďže celiakia spôsobuje zápal a poškodenie tenkého čreva, dochádza u ľudí trpiacich na toto ochorenie k malabsorpcii prijatých vitamínov. Nedostatok vitamínu K sa prejavuje predovšetkým zhoršeným hojením rán a vznikom modrín. Ak trpíte nedostatkom tohto vitamínu a poraníte sa, vaše rany budú krvácať dlhšie a bude to chcieť viac času, pokým sa zacelia.
Prečítajte si tiež: Význam zinku pre zdravie
Tak, ako aj pri iných vitamínoch, aj pri vitamíne K2 je ideálne dopĺňať ho prostredníctvom zdravej a vyváženej stravy. Ako už viete, vitamín K2 je rozpustný v tukoch, preto by ste tieto potraviny mali konzumovať s kvalitnými olejmi. Ak máte málo vitamínu K2, môžete do dopĺňať užívaním doplnkov stravy. Je však potrebné, aby ste jeho suplementáciu konzultovali s lekárom.
Dávkovanie vitamínu K2 sa u jednotlivých ľudí líši. Vplýva na to viacero faktorov, ako napríklad vek či zdravotný stav. Keď sa na to pozrieme všeobecne, dospelí by mali prijímať zhruba 90 až 120 mikrogramov denne. Dávka je ale vyššia napríklad u tehotných či dojčiacich žien.
Vitamín K2 a D3 sa pri svojich účinkoch na organizmus navzájom podporujú a dopĺňajú. Oba vitamíny napomáhajú tomu, aby sa vápnik dostal presne tam, kde ho telo potrebuje, teda do kostí. Pomáhajú predchádzať problémom s upchávaním ciev, zlepšujú pružnosť ciev a napomáhajú vstrebávaniu fosforu z hrubého čreva.
Ľudia v Japonsku sa môžu pýšiť zázračnou vitalitou. Veľmi nízky výskyt kardiovaskulárnych ochorení a vysoká tvrdosť kostí aj u staršej generácie sa prisudzuje tradičnému národnému pokrmu nattó, ktorý tamojší obyvatelia vo vysokej miere konzumujú. Okrem toho, že je táto japonská národná pochúťka neskutočne výživná a plná nutrientov, je aj vďaka nakvasenej bielkovine aj veľmi dobre stráviteľná. Prečo sa ale dáva do súvislosti práve s prevenciou proti ochoreniu srdca, ciev a kostí? Je to totiž najväčším a dá sa povedať možno aj jediným zaručeným zdrojom vitamínu K2, navyše až z 90% v tej biologicky najvyužiteľnejšej forme MK-7.
Ľudský organizmus je dokonalou a veľmi výkonnou chemickou továrňou a mnoho látok potrebných na život si dokáže vyrobiť. Rovnako ako zvieratá si napríklad dokáže pretvoriť vitamín K2 z rastlinnej formy K1. Ak by si ho dokázal vytvoriť dostatočné množstvo, pre nás by to predstavovalo ďalší skvelý zdroj dostupný z mnohých potravín, pretože vitamín K1 je uložený v membránach chloroplastov rastlín a nájdeme ho všade tam, kde je zeleno - brokolica, rukola, petržlen, špenát, kel, ale napríklad aj v kivi.
Prečítajte si tiež: Potraviny bohaté na horčík
Čiastočne by K2 mali dokázať tvoriť aj baktérie osídľujúce náš tráviaci trakt. Ani tu však nie je stále jasné, či náš mikrobióm dokáže vyprodukovať dostatočné množstvo. Navyše naše črevné baktérie ničia antibiotiká, nevhodná strava a ďalšie faktory.
Živočíšne produkty a vitamín K2
Okrem spomínaných fermentovaných potravín pochádza K2 z pôvodu živočíšneho. Nájdeme ho vo vajciach (32 µg na žĺtok), masle (15 µg), mlieku, niektorých syroch (gouda - približne 50 µg) a mäse (okolo 5 µg - záleží na type mäsa).
Ale... Zvieratá si pretvárajú vitamín K2 v tele z vitamínu K1, teda zo zelených rastlín na pastve. Lepšie povedané, majú tú schopnosť si ho pretvárať za prirodzených podmienok. Túto schopnosť strácajú pokiaľ prestanú spásať trávu a sú kŕmené geneticky upravovanou kukuricou a sójou.
Pokiaľ si chcete zaistiť dostatočný príjem vitamínu K2, mali by ste vedieť, že patria medzi vitamíny, ktoré sa veľmi ťažko dopĺňajú z dnešnej modernej stravy. Pokiaľ nie ste milovníkom nattó kvasenej sóje, dobre prekvasenej kapusty a nedoprajete si kvalitné vajcia, mäso, mlieko a syr zo zvierat voľne sa pasúcich, s najväčšou pravdepodobnosťou nemáte dostatočný príjem vitamínu K2. Navyše ono odporúčané množstvo na deň predstavuje na najviac konzumované potraviny minimálne 3 žĺtky denne a 2 hrudky masla, čo nie každý bežne skonzumuje.
Našťastie pre vitamín K2 nie je známa toxicita, a tak môžeme bez obáv siahnuť po kvalitnom doplnku stravy. A najmä potom, ak zvýšite príjem vitamínu D3.
Pravdepodobne ste o vitamíne K2 doteraz nikdy nepočuli. A to aj napriek tomu, že hrá tento vitamín zásadnú rolu v mnohých aspektoch nášho zdravia, je v našej strave vzácny a doposiaľ mu nebola venovaná veľká pozornosť. Okrem vitamínu K1 je známy od začiatku 20. storočia i vitamín K2 (menachinon [MK]). Vitamín K2 sa nachádza v živočíšnych a fermentovaných potravinách. Jedná sa napríklad o mliečne výrobky s vysokým obsahom tuku z kráv kŕmených trávou, žĺtkami, pečeňou a ďalším. Má omnoho dlhší polčas v porovnaní s vitamínom K1.
Po vstrebaní z tráviaceho traktu vitamín K2 ako MK-4 rýchlo zmizne z obehu (polčas = 1-2 hodiny). Oproti tomu má MK-7 veľmi dlhý polčas (v rozmedzí 2-3 dní). K3 sa ďalej delí na podrodinu 10 molekúl, ktoré zdieľajú molekulárny chinínový kruh, ale majú izoprenoidné postranné reťazce rôznych dĺžok (MK-4 až MK-13).
Vitamín K2 je nevyhnutný pre aktiváciu osteokalcínu. Jedná sa o nekolagénnu bielkovinu, ktorú produkujú kostné bunky, tzv. osteoblasty a tým sa podieľa na mineralizácii kostí. Osteokalcín transportuje a integruje vápnik do kostí a zubov, pretože v opačnom prípade sa vápnik hromadí v cievach, mozgu alebo obličkách, a to je naopak veľmi škodlivé.
Z desiatich foriem menachinónu sú pre zdravie kostí najdôležitejšie MK-4 a MK-7. So zdravím kostí je spojený predovšetkým už zmienený vápnik. Ten je uložený v kostiach a je zásadný pre celkové zdravie kostrového systému. Ďalej je tiež nevyhnutný pre svalovú kontrakciu i nervové reakcie.
Naše kosti prechádzajú neustálou regeneráciou. Celý proces riadia dva typy buniek: osteoklasty a osteoblasty. Osteoklasty odstraňujú starú alebo poškodenú kosť (kostná resorpcia) a osteoblasty syntetizujú kosť novú. Zdravie kostí veľmi závisí na tejto rovnováhe.
Značná pozornosť je venovaná forme vitamínu K2 ako MK-7 v kombinácii s vitamínom D3, ktorý je dôležitý pre stavbu kostí, pretože zvyšuje absorpciu vápnika z čriev. Sú to práve osteoblasty, ktorú sú ovplyvnené vitamínom D3. Avšak bez vitamínu K2 by proces tvorby kostí nefungoval správne. Osteoblasty produkujú už zmienený osteokalcín, ktorý hrá dôležitú rolu v mineralizácii kostí a homeostáze vápniku.
Po tridsiatom a štyridsiatom roku dochádza k úbytku kostnej hmoty a zvyšuje sa riziko zlomenín, neskôr osteoporózy. Osteoporóza nastáva vtedy, keď je znížená minerálna hustota kostí. Odhaduje sa, že okolo 200 miliónov ľudí na celom svete trpí osteoporózou. Toto ochorenie postihuje trikrát toľko žien ako mužov. U tretiny žien nad 50 rokov sa dajú očakávať zlomeniny spojené práve s osteoporózou, pretože nástup menopauzy a pokles hormónu estrogénu súvisí s úbytkom kostnej hmoty.
Dôležité je tiež, že osteoporózu má v konečnom dôsledku na svedomí kalcifikácia ciev, ktorej rozsah môže v budúcnosti znamenať zvýšené riziko kardiovaskulárneho ochorenia. Štúdie ukazujú, že vitamín K2 môže znížiť riziko kardiovaskulárnych ochorení tým, že bráni kalcifikácii (zvápenateniu) tepien.
Vitamín D3 podporuje absorpciu vápnika z čriev, aby bol k dispozícii pre stavbu kostí, ale je to predovšetkým vitamín K2, ktorý pomáha transportovať vápnik priamo do kostí a zabraňuje jeho usadzovaniu v cievach a mäkkých tkanivách. Prítomnosť kalcifikovaných plakov ďalej zvyšuje riziko srdcového infarktu a mozgových príhod, pretože kalciové plaky, ktoré sa uvoľňujú do krvného obehu, čím môžu upchávať cievy a narúšať tak prietok krvi.
Rotterdamská štúdia s takmer 5 000 holandskými mužmi a ženami poskytuje jedny z najsilnejších dôkazov prevencie kardiovaskulárnych ochorení s vitamínom K2. Účastníci vo veku nad 55 rokov sa zúčastnili štúdie po dobu 8 - 11 rokov. Kľúčová štúdia Kanpen z roku 2015 poskytuje spoľahlivé dôkazy o tom, že okrem prevencie môže vitamín K2 zvrátiť aktuálnu hladinu kalcifikácie a obnoviť arteriálnu flexibilitu. V opačnom prípade sa jedná o tzv. tuhosť ciev (starobu ciev). V oblasti prevencie kardiovaskulárnych ochorení ide o moderný trend, kedy sa meria ako kvalitne prúdu krv našimi cievami. U účastníkov so zvýšenou arteriálnou tuhosťou na začiatku štúdie táto preukázala významné zníženie tuhosti u testovacej skupiny MK-7 po 3 rokoch (v dávkach 180 µg / deň).
Nie len že Vitamín K2 pôsobí preventívne proti vzniku usadenín vápniku v cievach, ale okrem toho dokáže rozpustiť už vzniknuté usadeniny. Na rozdiel od toho jeho nedostatok spôsobuje kôrnatenie tepien, zvýšenú hladinu v cievach, bolesti hlavy, chrbta a kĺbov, riziko osteoporózy a zvýšené riziko Alzheimera. Okrem kalcifikácie ciev môže dôjsť tiež k zvápenateniu pľúc a obličiek. To znamená, že podobne ako u ciev, aj pľúca môžu obsahovať usadeniny vápnika. Usadeniny vápnika môžu byť i v obličkách, pre ktoré je typická tvorba obličkových kameňov.
Tajomstvo Vitamínu K2 alebo: Prečo už nestačí len vápnik a vitamín D3?
K2VITAL®DELTA MK7, ktorý sme použili v BrainMax D3 & K2 je omnoho stabilnejší pri bežných i vyšších teplotách a nepodlieha rýchlej biodegradácii ako iné formy Vitamínu K2. Z prieskumu firmy Kappa Bioscience bolo zistené, že len 5% produktov s vitamínom K2 MK7 splnilo deklarovaný obsah na etikete. U polovice produktov s vitamínom K2 bol zistený len polovičný obsah vitamínu oproti etikete. Zvyšok produktov neobsahoval takmer žiaden vitamín K2.
Spoločnosť Kappa uskutočnila tiež prieskumy kvality, stability a účinnosti Vitamínu K2 v doplnkoch stravy v neminerálnych kombináciách, kde by stabilita nemala byť problém. Polovica týchto neminerálnych produktov s vitamínom K2 mala problémy s kvalitou, pričom celá jedna tretinu vzorky nevykazovala žiadny merateľný obsah Vitamínu K2 (nula). V pätine produktov bol zmeraný obsah K2 v rozmedzí 26-75% oproti deklarovanému množstvu na etikete.
Všeobecne je odporúčaná denná dávka vitamínu K 75 µg, avšak tieto odporúčania nerozlišujú vitamín K1 a K2, ktoré majú v organizme odlišné funkcie. Kvôli nedostatočnému vstrebávaniu vitamínu K2 z potravy je jeho suplementácia nevyhnutná. Možným vysvetlením nedostatku K2 sú zmeny v konzervácii a skladovaní potravín, ktoré znižujú prirodzené kvasenie v potravinách. K2 ako MK-7 je biologicky dostupný a má najdlhší polčas zo všetkých vitamínov K. Jeho užívanie je bezpečné a bez hlásených vedľajších účinkov a to i dokonca vo vysokých dávkach. Avšak odporúčaná denná dávka je medzi 150 - 200 mcg.
Viac než Vitamín K2 je známejší jeho vápnikový brat vitamín D3. A to aj napriek samotnému užívaniu vitamínu D3 v odporúčaných dávkach 8895 IU denne, ktorá bola stanovená vedcami z Edmontu, by mohlo byť spojené s usadzovaním vápnika v cievach. A práve preto je veľmi vhodné tieto 2 vitamíny užívať spolu.
Najlepšou formou Vitamínu K2 je MK-7. Ale nie je MK-7 ako MK-7. V štúdiách spoločnosti Kappa Bioscience bolo len veľmi málo foriem vitamínu K2 stabilných, a teda pre telo využiteľných v množstvách, ktoré boli deklarované na etikete produktov. A z toho dôvodu sme sa rozhodli použiť do BrainMax D3 & K2 patentovanú formu vitamínu MK-7: K2VITAL®DELTA od nemeckej spoločnosti Kappa Bioscience.
Odporúčaný denný príjem vitamínu K
Množstvo vitamínu K, ktoré by sme mali denne prijať, sa mení v závislosti od nášho veku, pohlavia a celkového zdravia.
V nasledujúcej tabuľke nájdete odporúčaný denný príjem vitamínu K u rôznych skupín ľudí, ktorý uvádza Európsky úrad pre bezpečnosť potravín.
| Vek | Muži | Ženy |
|---|---|---|
| 7 - 11 mesiacov | 10 μg | 10 μg |
| 1 - 3 roky | 12 μg | 12 μg |
| 4 - 6 rokov | 20 μg | 20 μg |
| 7 - 10 rokov | 30 μg | 30 μg |
| 11 - 14 rokov | 45 μg | 45 μg |
| 15 - 17 rokov | 65 μg | 65 μg |
| Dospelí (vrátane tehotných a dojčiacich žien) | 70 μg | 70 μg |
Zdroj tabuľky: EFSA
Tieto údaje sú iba všeobecné. Presné dávkovanie vitamínu K by mal vždy určiť lekár. U novorodencov sa vitamín K zvyčajne podáva hneď po narodení, aby sa predišlo problémom so zrážanlivosťou krvi. Jeho užívanie u detí do 3 rokov sa však všeobecne neodporúča a môže byť realizované len pod dohľadom pediatra. Preto, ak si nie ste istí, či a kedy vitamín K deťom podávať, vždy sa obráťte na lekára.