Selén (chemická značka Se) je v nízkych koncentráciách esenciálny prvok nevyhnutný pre rast zvierat i ľudí, ale vo vysokých koncentráciách má toxické vlastnosti. Objavil ho v roku 1817 Švéd Jöns Jacob Berzelius. Selén zohráva v ľudskom tele veľmi dôležitú úlohu - bojuje proti voľným radikálom a podieľa sa na činnosti mnohých enzýmov. Telo si ho však nedokáže vyrobiť samo, preto je potrebné prijímať selén ako súčasť vyváženej stravy.
V priebehu uplynulých rokov sa ukázalo, že selén je súčasťou dôležitých enzymatických systémov a jeho nízka hladina v organizme môže prispieť aj k vzniku niektorých závažných ochorení. Funkčnou formou selénu sú biologicky aktívne selénoproteíny - enzýmy glutationperoxidáza, jód-5-deiodináza a i. Selén tiež katalyzuje metabolizmus v pečeni.
Selénocysteín: kľúčová forma v biológii
Selén sa môže vyskytovať vo forme anorganických aj organických zlúčenín. V biologických procesoch však hrajú kľúčovú úlohu organické zlúčeniny selénu - selénoaminokyseliny, peptidy obsahujúce selén, Se-deriváty nukleových kyselín, príp. Najvýznamnejším zdrojom organického Se v potravinách je aminokyselina selénometionín. Selén zo selénoaminokyselín sa po ich redukcii na selénovodík využíva na de novo syntézu selénocystínu, ktorý je základným štrukturálnym komponentom aktívneho centra selénoenzýmov. Selén sa vstrebáva v tenkom čreve a potom putuje do pečene, kde sa premieňa na selenocysteín a selenoproteín.
V potravinách rastlinného pôvodu je hlavná forma selénu selénometionín. V potravinách živočíšneho pôvodu je väčšina selénu vo forme selénocysteínu. Podobne ako v ľudskom organizme, aj v potravinách je selén obsiahnutý predovšetkým vo forme selénových aminokyselín, ktoré sú súčasťou molekúl bielkovín.
Biologické funkcie a zdravotné prínosy
- Selén je nevyhnutný pre tvorbu hormónu štítnej žľazy, pre zdravú pokožku, vlasy, zachovanie zraku.
- Spolu s vitamínom E pomáha v prevencii proti rakovine a srdcovým chorobám.
- Priaznivo pôsobí v boji proti vírusovým infekciám, napr. pri herpese a pod.
- Selén posilňuje imunitný systém tým, že podporuje tvorbu protilátok a zvyšuje aktivitu T-lymfocytov, ktoré vyhľadávajú a ničia patogény.
- Selén prispieva k normálnej činnosti štítnej žľazy; je dôležitý pre enzýmy, ktoré aktivujú hormón štítnej žľazy T4 na jeho formu T3.
- Selén sa podieľa na normálnej spermatogenéze a plodnosti mužov; selenoproteíny udržujú v mitochondriách nízku hladinu oxidatívneho stresu v spermiách, čím udržujú „motor“ spermií plynulý.
- Selén a selénoenzýmy (glutationperoxidáza) chránia bunky pred oxidačným poškodením a spolu s vitamínmi A, C, E pôsobia ochranne proti oxidačnému poškodeniu buniek.
Selénový status, indikátory a rozmery nedostatku
Príjem selénu u ľudí a hospodárskych zvierat je variabilný v rozdielnych častiach sveta a posudzuje sa na základe tzv. selénového statusu, čiže saturácie organizmu týmto mikroprvkom a jeho zlúčeninami. Ako základné ukazovatele selénového statusu môžu poslúžiť koncentrácie selénu a aktivita enzýmu glutationperoxidázy v krvi, plazme a erytrocytoch. Krátkodobým ukazovateľom príjmu selénu potravou je jeho hladina v plazme, strednodobým ukazovateľom je selén v erytrocytoch a aktivita glutationperoxidázy v nich a v krvných doštičkách.
Prečítajte si tiež: Komplexný pohľad na selén, zinok a Cordyceps
Množstvo selénu v ľudskom organizme závisí od príjmu z potravín a fyziologického stavu organizmu. V tele dospelého človeka je bežne 10 - 15 mg selénu (v prírodných oblastiach chudobných na selén iba 5 - 6 mg). V ľudskom organizme asi polovica celkového množstva selénu je zhromaždená v pečeni, ďalej sa nachádza v obličkách a v štítnej žľaze.
Za optimálnu hranicu selénu v plazme sa považuje hodnota okolo 100 µg/l. Priemery koncentrácií Se v plazme u 1056 vyšetrených osôb vo veku 19 - 82 rokov v rôznych oblastiach Slovenska sa pohybovali v roku 1993 v rozpätí 46 - 77 µg/l, čím sa radíme ku krajinám s nízkym statusom selénu.
Pri nedostatku selénu v organizme výrazne klesá aktivita enzýmu glutationperoxidázy a tak mnohé, nie však všetky prejavy jeho deficitu možno vysvetliť zníženou antioxidačnou ochranou organizmu. Nedostatok selénu okrem vplyvu na znižovanie imunity môže súvisieť s rozvojom mnohých ochorení: nádorové, chronické zlyhanie obličiek, cirhóza pečene, svalová dystrofia, očný zákal, Downov syndróm, zápal pankreasu a ďalšie.
Špecifické ochorenia spojené s nedostatkom
Významným indikátorom nedostatku selénu je kešanská choroba, ktorá sa prejavuje poruchami kardiovaskulárneho systému a u detí sa vyskytujúca aj choroba kashin‑beck, ktorá sa prejavuje degeneráciou kĺbov končatín. Choroby sa vyskytli v niektorých oblastiach Číny. Biochemické a klinické štúdie ukázali, že kešanská choroba sa nevyskytla v tých oblastiach sveta, kde priemerný príjem selénu u dospelých mužov bol vyšší než 19,1 µg/deň a 13,3 µg/deň u žien.
Riziká nadbytku a toxikológia
Selén je nielen esenciálny nutrient a antioxidant, ale pri vyšších dávkach toxický prvok. Chronická expozícia človeka zvýšenými dávkami selénu (nad 1000 µg denne) sa prejavuje zápalom dýchacích ciest, edémom (opuchom) pľúc, krvácavosťou, kožnými zmenami a depresiami. Charakteristický je cesnakový dych, ktorého nositeľom je dimetyldiselenid (CH3SeSeCH3) a kovová chuť v ústach. Niektoré práce poukazujú na to, že selén vo vysokých dávkach spôsobuje nielen akútnu toxicitu organizmu, ale vykazuje aj mutagénne a teratogénne účinky.
Prečítajte si tiež: Prečítajte si viac o seléne a jeho význame
Referenčná dávka (RfD-Reference Dose) pre selén stanovená experimentálne je 0,005 mg/kg/deň. NOAEL (No Observed Adverse Effect Level) pre selén je stanovená na 0,015 mg/kg/deň. Selénová toxicita (selenóza) je typická kovovou pachuťou v ústach, vypadávaním vlasov, zmenami nechtov, únavou a zažívacími ťažkosťami.
Odporúčané dávky a medzinárodné odporúčania
Svetová zdravotnícka organizácia stanovila odporučený denný príjem selénu v množstve 50 - 200 µg. Vo Veľkej Británii je odporúčaný príjem pre mužov 75 µg/deň a pre ženy 60 µg/deň. EFSA stanovila hornú tolerovateľnú hranicu na 255 µg selénu denne pre dospelých, zatiaľ čo WHO a FAO udávajú maximálnu tolerovateľnú dennú dávku 400 µg denne. Pre väčšinu ľudí je vhodná organická forma (selenometionín / selénové kvasnice) v dávke 55-100 µg/deň, často sa kombinuje s vitamínom E.
Hlavné potravinové zdroje selénu
Selén sa nachádza v širokej škále bežne dostupných potravín. Para orechy sú najbohatším prírodným zdrojom selénu. Priemerný obsah selénu v para orechoch sa značne líši v závislosti od pôdnych podmienok - môže obsahovať od 20 do 1000 μg selénu na jeden orech. Stačí zjesť 4 až 6 kusov priemerných para orechov a o dennú dávku selénu bude postarané.
Morské plody, najmä tuniak, sardinky a ďalšie ryby, patria medzi významné zdroje selénu. Tuniak žltoplutvý obsahuje približne 92 mcg selénu v asi 28 gramoch. Ryby ako losos, sardinky, krevety, mušle a krab tiež poskytujú podstatné množstvá.
Mäso a vnútornosti: v 100 gramoch kuracieho mäsa získate približne 28 mcg selénu a v rovnakom množstve bravčového mäsa až 50 mcg. Kuracia pečeň sa zvlášť uvádza ako významný zdroj selénu v dôsledku obohacovania kŕmnych zmesí organickým Se. Jedno vajce uvarené natvrdo ponúka asi 20 mcg selénu. Jedna šálka tvarohu poskytuje asi 20 mcg selénu.
Prečítajte si tiež: Komplexný sprievodca vitamínmi selén a zinok
Celozrnné obiloviny a strukoviny: jedna šálka varenej dlhozrnnej hnedej ryže vám poskytne 19 mcg selénu; jedna šálka ovsených vločiek vám dodá zhruba 13 mcg selénu; jedna šálka varenej šošovice poskytuje asi 6 mcg selénu. Štvrtina šálky slnečnicových semiačok poskytuje takmer 19 mcg selénu.
Funkčné potraviny a obohacovanie
V poslednej dobe sa vo svete začína rozbiehať výroba špeciálne projektovaných tzv. funkčných potravín so zvýšeným obsahom organického selénu. Vo Fínsku sa v 70. - 80. rokoch minulého storočia podarilo pridávaním selénanu sodného do pôdy zvýšiť obsah selénu v pestovaných plodinách, a tým aj v dôležitých plodinách a živočíšnych produktoch. Na Slovensku sa využíva pridávanie minerálnych, vrátane selénových, solí do kŕmnych zmesí pre hydinu, nosnice, ošípané a ovce. Posledných 5 rokov sa aplikuje organický selén vo forme extraktu zo selenizovaných kvasníc.
Pokusmi obohacovať výživu kurčiat rôznymi formami selénu sa zaoberal Ústav fyziológie hospodárskych zvierat (SAV, Košice). Zistilo sa, že keď sa do krmiva kurčiat pridáva organický selén, kostrová svalovina sa stáva najvýznamnejším zdrojom selénu vo forme selénometionínu. Mimoriadne aktuálne sú selénové vajcia na slovenskom trhu, ktoré obsahujú 28 - 36 µg selénu/vajce. Pri konzumácii 250 g celozrnného chleba vyrobeného zo špeciálnej zmesi možno pokryť až 50 % odporúčanej dennej dávky selénu.
Absorpcia, formy selénu a doplnky
Organický selén sa absorbuje a metabolizuje ináč ako anorganický, preto aj biologická využiteľnosť je výrazne rozdielna. Väčšina organických zlúčenín sa absorbuje takmer úplne (85 - 95 %), zatiaľ čo anorganický selén sa absorbuje u ľudí veľmi rozdielne (40 - 70 %) - záleží či ide o seleničitan, či o selénan. Selénové kvasnice obsahujú hlavne selenometionín, takže sa vstrebávajú podobne a telo z nich selén postupne uvoľňuje. Seleničitan sodný telo rýchlo využije na tvorbu dôležitých enzýmov, ale veľmi sa neukladá do zásob.
Pri dlhodobej suplementácii kontrolujte selén v krvi (séru): optimálne 70-150 µg/L a konzultujte s odborníkom, keďže selén má veľmi úzke optimálne rozmedzie. Bežne sa uvádza dávkovanie 55-100 µg/deň s jedlom; denná doba nie je kritická. Pri vysokých dávkach alebo nevhodne nastavenej suplementácii sa môže rozvinúť selenóza.
Kombinácie s inými živinami a interakcie
Najdôležitejšou a najviac preukázanou kombináciou pri suplementácii selénu je kombinácia s vitamínom E: Selén a vitamín E pôsobia synergicky v antioxidačnom systéme - vitamín E neutralizuje radikály, zatiaľ čo selénoenzýmy (predovšetkým glutatiónperoxidáza) ich potom premieňajú na neškodné alkoholy. Vitamín E tiež regeneruje oxidovaný selén a obnovuje jeho antioxidačnú kapacitu. Ďalšou vhodnou kombináciou je selén, zinok a meď. Opatrnosť pri kombinácii so železom: vysoké dávky železa môžu ovplyvniť vstrebávanie selénu. Pozor u ľudí s ochorením štítnej žľazy alebo poruchou zrážanlivosti.
Selén v environmentálnom kontexte
Zemská kôra obsahuje priemerne 0,05 - 0,09 mg/kg selénu. V jednotlivých teritóriách existujú oblasti s vyššími alebo naopak nízkymi koncentráciami selénu v pôde. Slovenská republika ako aj celý európsky región patrí medzi lokality s nízkou koncentráciou selénu v pôde, čo sa následne odráža v jeho nízkom obsahu v potravinách, a tým i v ľudskom organizme. Z tohoto dôvodu sa pripravila aj táto brožúrka, ktorá zhŕňa aktuálne vedecké poznatky o význame selénu pre ľudské zdravie.
Praktické odporúčania pre spotrebiteľa
- Zaradiť do jedálnička zdroje selénu: para orechy (v primeranom množstve), morské plody, ryby, hydina, vnútornosti, celozrnné obilniny, vajcia a mliečne výrobky.
- Pri výbere doplnkov uprednostniť organické formy (selenometionín, selénové kvasnice) a konzultovať dávkovanie s lekárom - bežné odporúčania sú 55-100 µg/deň pre dospelých.
- Dbajte na kombináciu s vitamínom E pre lepší efekt antioxidačnej ochrany; dávať si pozor na nadmerné príjmy a riziko selenózy.
- Ak máte rizikové skupiny (fajčiari, starší ľudia, tehotné a dojčiace ženy, ľudia s ochoreniami trávenia alebo na hemodialýze), prekonzultujte status selénu s odborníkom a zvážte meranie hladiny v sére.
| Potravina | Typický obsah selénu (µg) |
|---|---|
| Para orechy (4-6 kusov) | ~68-544 celkovo (veľké regionálne rozdiely) |
| Tuniak (28 g) | ~92 |
| Kuracie mäso (100 g) | ~28 |
| Bravčové mäso (100 g) | ~50 |
| Vajce (1 kus) | ~20 |
| Hnedá ryža (1 šálka) | ~19 |
| Ovsené vločky (1 šálka) | ~13 |
Selén je nenápadný minerál, ktorý v mikrodávkach riadi veľké veci: chráni bunky, podporuje štítnu žľazu, imunitu aj mužskú plodnosť. Selén je pre organizmus veľmi užitočný a nevyhnutný minerál, ale rozhodne by sme to s ním nemali preháňať - ide o krehkú rovnováhu medzi nedostatkom a nadbytkom.