Pondus hydrogenii (pH) je symbolom pôdnej reakcie, ktorá charakterizuje významnú agrochemickú vlastnosť pôdy s priamym vplyvom na rast a vývin rastlín. Význam a podstata vplyvu pôdnej reakcie na úrodnosť pôdy sú jednoznačne preukázané a definované.
Revolučné Vápnenie: TAJOMSTVO Zdravej Pôdy! 🌿 | Blumeria Consulting
Nie je tajomstvom, že za ostatných 20 rokov dochádza k nárastu problémov vo výžive rastlín viac alebo menej spojených priamo s negatívnym vývojom pôdnej reakcie na mnohých pozemkoch. Ako je všeobecne známe, pôdna reakcia je formovaná mnohými procesmi, ktoré sú spojené buď s geologickým pôvodom a históriou vzniku konkrétnej pôdy, alebo procesmi spojenými s vývojom počasia, biologickými faktormi (koreňové exudáty) a antropogénnou činnosťou človeka (agrotechnika, hnojenie vápnikom).
Do určitej miery je príroda sama schopná regulovať vývoj pH na jednotlivých stanovištiach tak, aby zodpovedalo požiadavkám rastlinných spoločenstiev a to v súvislosti s koreňovými výlučkami, biologickou aktivitou a prirodzenou pufrovacou schopnosťou pôdy (ústojčivosťou). V minulosti sme riešenie problémov s pôdnou reakciu, najmä pri poklese pH, viac riešili vápnením. V súčasnosti po veľmi dlhej prestávke sa opäť vraciame k intenzívnejšiemu vápneniu, najmä preto, že v niektorých oblastiach už nie je ekonomicky udržateľné intenzívne hospodárenie na pôde z dôvodu výrazného poklesu úrodnosti pôdy, spojeného s poklesom hodnoty pH.
Je zaujímavé, ako sa v súčasnosti opäť dostáva do popredia otázka potreby vápnenia. Smutné je, že tomu tak nie je dobrovoľne, ale pod tlakom okolností. Jednak sú to problémy s nízkymi úrodami napriek „dostatočnej výžive“, alebo alarmujúce výsledky ASP rozborov. Jednoducho povedané - intenzívne hospodárenie podriadené iba tvorbe zisku priviedlo naše pôdy na okraj záujmu. Avšak nezáujem o stav a kvalitu pôdy nezostáva bez následkov!
Preto tí, ktorí perspektívne a strategicky uvažujú o vykonávaní poľnohospodárskej činnosti aj v budúcnosti, sú nútení hľadať nový prístup k pôde a jej úrodnosti. Najjednoduchšie je, napriek ekonomickej náročnosti, ktorá v minulosti bola dôvodom na pokles výmery vápnených pozemkov, „pretože vápnenie nespadá do dotačných titulov“, vrátiť sa k aplikácii vápnika na pozemky.
Prečítajte si tiež: EHS schválenie a označenie
Vápnik a jeho význam pre pôdu
V praxi sa stretávame so skutočnosťou, že dlhodobý deficit vápnika na konkrétnych pozemkoch sa snažia užívatelia pozemkov riešiť jednorázovou aplikáciou vápenatých hnojív podľa tabuľkových hodnôt. Ak budeme vnímať deficit vápnika iba ako číslo, môžeme pôde ešte viac ublížiť. Prečo? Pretože pôda je organominerálny komplex a ako taký pozostáva z dvoch zložiek: organickej a minerálnej.
Tvorba štruktúrnych agregátov je priamo spojená s dostatkom tzv. humusových miciel, ktoré sú súčasťou organickej zložky pôdy. Vápnik v tomto procese sprostredkováva väzbu medzi humusovou micelou a minerálnym základom pôdy (ílovité častice). V prípade, že dodáme neprimerané množstvo katiónov vápnika k obsahu humusovej zložky v pôde, spôsobíme spojenie minerálnych častíc, t.j. pôdu ešte viac zhutníme a presušíme.
Ak nemáme v poriadku biologickú aktivitu, v pôde klesá objem organických látok. Dlhodobý deficit nie je možné nahradiť extrémne vysokou dávkou. Ak sa organizmus podvyživeného človeka rýchlo nasýti vysokou dávkou živín, dôjde u takéhoto človeka k zažívacím problémom. To isté platí aj vo vzťahu k pôde. Deficit vápnika, ktorý vznikal 20 rokov, nemôžeme jednorázovo nahradiť.
Pôdna biológia sa postupom času prispôsobila podmienkam, v ktorých je nútená existovať. Ak veľmi rýchlo dôjde k zmene životného prostredia, t.j. výraznému nárastu pH, negatívne ovplyvníme biologickú činnosť v pôde a zároveň spôsobíme neprimerané zmeny v pôdnom sorpčnom komplexe. Dvojmocné katióny vápnika vytesnia väzby pre jednomocné katióny fosforu, draslíka a pod. a tým negatívne ovplyvnia vyváženú výživu porastov.
K náprave pomerov v sorpčnom komplexe dôjde až postupným odčerpaním vápnika rastlinami alebo jeho vylúhovaním do nižších pôdnych horizontov. Tým môže dôjsť k výraznejším problémom s dosiahnutím požadovanej úrody v prvom a druhom roku po aplikácii vysokej dávky vápnika. Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutie v súvislosti s aplikáciou vápnika je správne, ale nie podľa hodnôt z tabuliek, pretože tabuľky nevedia, k akým zmenám došlo v pôdach, vo vývoji počasia a pod.
Prečítajte si tiež: Kolagén vs. želatína: Rozdiely a benefity
Cieľom vápnenia nemá byť náhrada za minulosť, ale potreba pre budúcnosť. Tá vychádza z priebehu zrážkovej činnosti v danej lokalite, druhu a typu pôdy a samozrejme sledu pestovaných plodín a ich potrieb. Vápnenie musí byť systematické, t.j. opakované v súlade s vhodnou agrotechnikou, ktorá rešpektuje biologickú aktivitu v pôde. Systém vápnenia by nemal byť založený na melioračnom vápnení (viac ako 2 t.ha-1), ale na udržiavacom vápnení (max. 2 t.ha-1).
Nie je potrebné zásobne vápniť hlbšie horizonty ako fyziologicky využiteľný horizont, ktorý mimochodom v súčasnosti je výrazne negatívne ovplyvnený zhutnením spôsobeným technogénnou činnosťou človeka a vývojom počasia.
Príklad účinku vápnenia
Ako príklad nevýrazného a relatívne krátkodobého účinku jednorázového vápnenia uvádzame výsledky meraní VÚAE na výskumnej báze v Milhostove (graf 1). Dlhodobé sledovanie zmien pôdnej reakcie v 3 agrotechnických postupoch na sledovanom pozemku preukázalo minimálny vplyv na zmenu pH aj po aplikácii vysokej dávky dolomitického vápenca. V roku 1996 bolo aplikovaných 6 t.ha-1 mletého vápenca, čo malo za následok mierne zvýšenie pH v nasledujúcom roku (o 0,2), následne počas 2 rokov bol zaznamenaný pokles pH až na pôvodnú hodnotu.
V nasledujúcich 2 rokoch došlo k nárastu pH, čo však bolo zapríčinené lepšou biologickou aktivitou v pôde, pretože neexistuje logický dôvod, prečo by v prvých 2 rokoch malo dôjsť k poklesu uvoľňovania vápnika a potom k jeho intenzívnejšiemu uvoľneniu v 3. a 4. roku po aplikácii dolomitického vápenca. Počas ďalšieho obdobia je vidieť pozvoľný pokles hodnoty pH až k súčasnej hodnote.
Na základe uvedených trendov vývoja pH po vápnení je zrejmé, že výsledná hodnota pH je len dočasným stavom a nie je daná iba koncentráciou katiónov vápnika v pôde. Hodnota pH pôdy je najmä výsledkom biologickej aktivity pôdy. Chemické vlastnosti pôdy a teda aj pôdna reakcia sú výsledkom „biochemických procesov“, ktoré v nej prebiehajú. Preto hodnota pH nie je len ukazovateľom koncentrácie katiónov vápnika v sorpčnom komplexe, ale aj výsledkom zložitých mikrobiologických procesov rozkladu organickej hmoty v pôde.
Prečítajte si tiež: Nedostatok vápnika v pôde
Biologická aktivita pôdy je okrem iného daná aj priaznivými vlhkostnými podmienkami, t.j. okolo 60 % plnej vodnej kapacity, prevzdušnenosťou pôdy, teplotnými podmienkami v pôde a pôdnou reakciou okolo neutrálnej hodnoty. Na zhutnených pôdach však sú tieto požiadavky ťažko realizovateľné. Paradoxom je, že zlepšenie stavu zhutnenej pôdy môžeme dosiahnuť len podporou biologickej zložky v pôde. Preto je nutné začať s aktívnym využívaním organickej hmoty v aeróbnom rozklade a teda prispôsobiť agrotechniku, aby rešpektovala prirodzenú biológiu pôdy.
V čo možno najväčšom rozsahu využívať organický model hnojenia, t.j. maximalizovať využitie živín z rastlinných zvyškov a organických hnojív, aby sa zlepšila biologická aktivita pôdnych organizmov prísunom uhlíka a stabilizovala, resp. zlepšila organická zložka pôdy. Biologická aktivita následne zlepší fyzikálne a chemické vlastnosti pôdy. Tu je na mieste podpora tvorby štruktúrnych agregátov prídavkom „rozumného“ množstva vápnika! Úpravou fyzikálno-chemických vlastností pôdy zlepšíme štruktúru a uzavrieme proces revitalizácie pôdy redukciou zhutnenia pôdy, zlepšením manažmentu pôdnej vody a vzduchu.
Využitie drevného popola ako zdroja vápnika
Drevný popol je prírodný vedľajší produkt spaľovania dreva, ktorý má v záhradkárstve a poľnohospodárstve dlhú tradíciu. Mnohí záhradkári ho považujú za ekologickú alternatívu k priemyselným hnojivám a jeho využitie môže mať významný vplyv na zdravie pôdy a rast rastlín. Drevný popol je zvyšok po spaľovaní čistého, neošetreného dreva. Po vyhorení dreva zostáva popol, ktorý obsahuje množstvo minerálnych látok potrebných pre rast rastlín.
Zloženie drevného popola nie je vždy rovnaké, závisí od druhu spaľovaného dreva a podmienok spaľovania. Najbohatší na živiny býva popol z tvrdých listnatých stromov, zatiaľ čo popol z ihličnatých stromov má nižší obsah minerálov. Medzi hlavné zložky drevného popola patrí predovšetkým vápnik, draslík, horčík a fosfor. Okrem nich obsahuje aj ďalšie stopové prvky, ako napríklad zinok, železo, mangán a meď, ktoré sú pre rastliny v malých množstvách nevyhnutné.
Výhody používania drevného popola:
- Zvyšovanie pH pôdy: Drevný popol je prirodzený alkalizátor a dokáže neutralizovať kyslosť pôdy. Jeho vápnikové zlúčeniny reagujú s kyselinami v pôde, čím zvyšujú pH pôdy.
- Vplyv na pôdnu štruktúru: Pravidelným pridávaním popola sa zlepšuje štruktúra pôdy.
- Obmedzenie výskytu machu: Kyslé pôdy podporujú rast machu, ktorý môže konkurovať rastlinám o živiny.
- Draslík pre kvitnutie a plodenie: Draslík obsiahnutý v popole je esenciálny pre správne kvitnutie a tvorbu plodov.
- Vápnik pre zdravé bunky: Vápnik hrá kľúčovú úlohu pri stavbe bunkových stien rastlín.
Drevný popol je najlepšie aplikovať na pôdu rovnomerne, v tenkej vrstve. Vždy je vhodné ho zapracovať do pôdy pomocou hrablí alebo motyky, aby sa predišlo jeho odfúknutiu vetrom a lepšie sa premiešal s vrchnou vrstvou pôdy.
Pri hnojení drevným popolom je dôležité dodržiavať správne dávkovanie. Príliš veľa popola môže pôdu prealkalizovať a spôsobiť rastlinám problémy s príjmom niektorých živín. Nie všetky rastliny sú vhodné na hnojenie drevným popolom. Rastliny milujúce kyslú pôdu, ako sú rododendrony, azalky alebo čučoriedky, by mohli aplikáciu popola znášať zle.
Riziká používania drevného popola
Pri používaní drevného popola treba byť obozretný, pretože nesprávna aplikácia môže rastlinám viac uškodiť než pomôcť. Najväčším rizikom je prealkalizácia pôdy, ktorá môže spôsobiť nedostatok niektorých živín, predovšetkým železa a mangánu. Ďalším rizikom je obsah ťažkých kovov. Ak pochádza popol zo spaľovania znečisteného alebo chemicky ošetreného dreva, môže obsahovať toxické látky, ktoré môžu kontaminovať pôdu aj úrodu. Niektoré druhy rastlín majú špecifické požiadavky na pH a môžu na pridanie popola reagovať negatívne.
Na záver je potrebné spomenúť, že drevný popol by sa nikdy nemal aplikovať spolu s dusíkatými hnojivami (napr. Nie, popol by mal pochádzať len z čistého, neošetreného dreva. Áno, ale vyhýbajte sa súčasnej aplikácii s dusíkatými hnojivami.
Drevný popol je cenným prírodným zdrojom živín, ktorý dokáže podporiť rast a zdravie rastlín v záhrade, ak je používaný správne a s mierou. Prináša pôde minerály, zlepšuje jej štruktúru a pomáha regulovať pH. Zároveň však vyžaduje obozretnosť pri dávkovaní a výbere rastlín, na ktoré bude aplikovaný.
tags: #poziadavky #rastlin #na #vapnik #tabulka