Na užívanie doplnkov stravy existujú rôzne názory. Niektorí odborníci tvrdia, že vyvážená pestrá strava dokáže zabezpečiť organizmu potrebné vitamíny a minerálne látky. Iní zasa tvrdia, že v súčasnosti je nevyhnutné užívať prírodné doplnky stravy.
Je faktom, že až 2/3 obyvateľstva užíva niektorý doplnok stravy. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie v potravinách nastal pokles vitamínov a minerálnych látok o 50% až 60%. Denne nás oslovujú výrobcovia a farmaceutický priemysel s ponukou nových doplnkov stravy. Vyznať sa v nich nie je ľahké.
Článok poskytuje komplexný prehľad informácií o doplnkoch stravy, na čo si dať pozor, čo všetko si treba všímať. Výroba, dovoz, distribúcia sú riadené európskymi a národnými legislatívnymi normami, jednotlivé národné právne normy sa môžu odlišovať. Podľa platných právnych predpisov musia spĺňať kritériá týkajúce sa zloženia a označovania.
Žiaľ, účinnosť, bezpečnosť, ani správnosť reklamných vyhlásení a tvrdení o doplnkoch stravy nie je zo strany úradov kontrolovaná. Podľa úradu verejného zdravotníctva SR, „Každý, kto umiestňuje výživový doplnok na trh je v plnej miere zodpovedný za jeho zdravotnú bezpečnosť a súlad s príslušnou legislatívou EU a SR“.
Rozhodnutie kúpiť si doplnok stravy čoraz viac ovplyvňujú marketing a reklamy, ktoré dokážu spotrebiteľa presvedčiť o jeho kúpe a nevyhnutnosti pre jeho výživu.
Prečítajte si tiež: Detox podľa Mačingovej
Ako je definovaný výživový doplnok/doplnok stravy? Podľa Úradu verejného zdravotníctva SR : „Výživové doplnky sú potraviny na doplnenie prirodzenej stravy. Sú koncentrovaným zdrojom živín. Podľa legislatívnych noriem sú doplnky stravy definované ako „ živiny, potravina v koncentrovanej forme, napr. v tabletách, kapsliach, prášku, kvapkách , šumivých tabletách, želatínových tobolkách a sú určené na doplnenie bežnej stravy. Doplnok stravy nie je liekom je potravinovým doplnkom“.
Hlavným problémom dostupných doplnkov stravy je skutočnosť, že až 95% z nich je umelých, vyrobených človekom v laboratóriách rôznych farmaceutických spoločností, ktoré vyrábajú lieky na predpis a voľnopredajné lieky. Výrobcovia tvrdia, že syntetické vitamíny a minerálne látky sú totožné a rovnako účinné s tými prírodnými.
Nevidia rozdiel medzi syntetickým vitamínom a prírodným. Zásadný rozdiel je v tom, že syntetické vyrobil človek v laboratóriu a prírodné pochádzajú z prírodných zdrojov. Synteticky vyrobený vitamín nemôže mať taký istý účinok ako ten vytvorený prírodou. Nie je teda vitamín ako vitamín.
Prírodné vitamíny sa skladajú z mnohých prírodných zložiek, enzýmov, koenzýmov a kofaktorov. Syntetické vitamíny tieto prírodné zložky neobsahujú, sú len akousi lacnou kópiou. Syntetické „vitamíny“ sú pre organizmus cudzorodou chemickou látkou so snahou napodobniť chemický vzorec prírodného vitamínu.
Na chemické látky, ktoré sa v laboratóriách premieňajú na „vitamíny“, sa v mnohých krajinách nevzťahujú žiadne právne predpisy. Syntetické vitamíny sa často vyrábajú z látok, ktoré by sme si za normálnych okolností do organizmu nikdy nedali. Napríklad, syntetický vitamín E sa vyrába z ropy, zatiaľ čo prírodný vitamín E sa získava zo sójového alebo slnečnicového oleja.
Prečítajte si tiež: Vitamíny podľa trimestra
Druhým príkladom je vitamín B1, ktorý sa tiež synteticky vyrába z ropy, prírodný sa získava z pšeničných alebo ryžových klíčkov. V prírode sa nikdy nevyskytuje samostatne, ale je súčasťou ďalších karotenoidov. Prírodný betakarotén sa vyskytuje spolu s alfakaroténom a gamakaroténom a nachádza sa napríklad v paradajkách či mrkve.
Rovnako vitamín C. Prírodný vitamín C je komplex vitamínu C, ktorý sa skladá z bioflavonoidov hesperidinu, rutinu, quercetinu a taninu, kofaktorov, enzýmov a kyseliny askorbovej. Toto je skutočný prírodný vitamín C, ktorý môžeme získať len z ovocia. Kyselina askorbová tvorí akýsi ochranný plášť, okolo ktorého sa vyskytujú zvyšné zložky prírodného komplexu vitamínu C.
Kyselina askorbová tvorí teda len časť, je len zlomkom prírodného vitamínu C. Kofaktory, bioflavonoidy, enzýmy v syntetickej forme vitamínu C chýbajú. Prírodný vitamín C sa najčastejšie získava jemnou extrakciou zo šípok, indického egreša, ktorý poznáme pod názvom amalaki alebo amla, čerešne aceroly, bobúľ camu camu a i.
Rozdiel medzi syntetickými a prírodnými zdrojmi si môžeme ukázať aj na reakcii molekúl na paprskoch polarizovaného svetla. Keď paprsok svetla prechádza prírodným vitamínom, molekuly sa otáčajú doprava. Preto sa pri niektorých doplnkoch objavuje označenie „d“ - „dextro“, čo znamená pravý (prírodný).
Svetlo prechádzajúce syntetickým vitamínom sa rozdeľuje, jeden paprsok sa ohýba doprava a jeden doľava, preto sa stretávame s označením „dl“ - „dextro“ a „levo“, čo v praxi znamená ľavý (syntetický). Syntetické vitamíny sú v skutočnosti napodobeniny tých prírodných.
Prečítajte si tiež: Najedzte sa do štíhlosti: Recenzie
Podľa odborníkov majú syntetické vitamíny skôr negatívny ako pozitívny vplyv na ľudské zdravie. Napríklad nadužívanie syntetického vitamínu A môže spôsobiť zvýšený rast nádorov, problémy s kĺbmi, osteoporózu, suché sliznice, vysušenie pokožky, zväčšenie sleziny a pečene, zníženie imunity.
Ak organizmu dodávame nadmerné množstvo syntetického vitamínu C - kyseliny askorbovej, dochádza k inhibovaniu - blokovaniu enzýmu tyrozináza, ktorý je potrebný pre tvorbu melanínu, zodpovedného za sfarbenie, pigmentáciu pokožky a ktorý nás ochraňuje pre slnečným spálením. Nedostatok enzýmu tyrozináza vedie k ochoreniam pokožky.
Rovnako ako na kvalitu potravín, aj na kvalitu doplnkov stravy má výrazný vplyv spôsob výroby a spracovania. Rovnako ako do potravín, aj do doplnkov stravy, liekov a kozmetických prípravkov výrobcovia pridávajú tzv. prídatné chemické látky.
Tieto látky sú iste každému z nás známy pojem, avšak často sa v nich nevieme orientovať či tieto látky sú nám prínosom, alebo nám môžu aj poškodiť zdravie. Potravinoví chemici tvrdia, že tieto látky sú pre ľudský organizmus neškodné. Veľa odborníkov tvrdí, že prídatné látky sú pre ľudský organizmus cudzorodou látkou, ktorú nepozná a nedokáže ju spracovať.
Používanie prídatných látok upravuje európska legislatíva a legislatíva národná, v ktorej sa hovorí, že v malých množstvách a jednotlivo sú neškodné. Avšak nikto neskúmal ich vzájomné pôsobenie. Snáď ani neexistuje potravina, ktorá by neobsahovala niekoľko druhov prídatných látok, aditív.
Skutočnosť je taká, že denne skonzumujeme v potravinách, doplnkoch stravy, liekoch nemalé množstvo týchto syntetických prídatných látok. Čo sú prídatné látky? Ako sme už spomenuli, prídatné látky sa pridávajú aj do doplnkov stravy. Pridávajú sa do nich z rôznych dôvodov.
Veľkým problémom doplnkov stravy je, že môžu obsahovať v niektorých prípadoch až 60% prídatných chemických pomocných látok v 1 tablete či kapsule, vo forme stabilizátorov, lepivých látok, mazadiel, plniva, protihrudkujúcich látok, emulgátorov, umelých farbív a látok označených „E“.
To znamená, že jedna tableta alebo kapsula môže obsahovať len 40% účinnej látky a 60% prídatných látok. Keď sa zamyslíme, že tieto prídatné látky sa nachádzajú aj v priemyselne spracovaných potravinách a liekoch, kozmetike, musí nám byť jasné, koľko týchto látok skonzumujeme ročne.
Odborníci hovoria až o niekoľkých kilogramoch. Najčastejšie sa do doplnkov stravy pridávajú kremičitan draselno-hlinitý, horečnaté soli, talek, škodlivý hliník. Ako plnidlá sa používajú, napr. síran hlinito-amónny, dihydrogenfosforečnan vápenatý, hydroxid vápenatý a i.
Medzi ďalšie látky patria veľmi nebezpečné umelé farbivá, tzv. azofarbivá, ktoré sa získavajú z ropy, umelé ochucovadlá a príchute, aditíva označené „E“ - éčka, modifikované škroby, maltrodextrín, zvlhčovadlá, umelé sladidlá ako cyklamát E 952, aspartam E 951,sorbitol E 420, maltitol E 965, sukralózu E 955, ktoré sú známe svojou škodlivosťou, najmä cyklamát a aspartam, a stále sú povolené, hliníkové soli, ako kremičitan sodný a hlinitý E 554, syntetické antioxidanty, parabény E 214 až E 219 sa často používajú ako konzervačné látky vo vitamínových tabletách a liekoch, pretože majú antimikrobiálny účinok, objemové činidlá, napr. polyvinylpyrolidón, povión K30, zvlhčovadlá, mastenec, GMO látky a iné „chuťovky“.
Práve tieto prídatné látky u citlivých ľudí a ľudí trpiacich na rôzne zdravotné problémy, potravinové intolerancie, alergie, histamínovú intoleranciu, poruchy tráviaceho traktu, zápaly čriev môžu spôsobiť nemalé zdravotné či alergické prejavy. Posledné štúdie preukazujú, že alergické prejavy na prídatné látky má 1% ľudí.
Veľmi často sa v doplnkoch stravy používa farbivo E 171, škodlivosť stupeň 3 z päť miestnej stupnice škodlivosti a je považované za alergén. Vyrába sa rafináciou zo zásob podzemnej rudy. Okrem doplnkov stravy a liekov sa pridáva do žuvačiek, bonbónov, cukroviniek, sušienok, želé, džemov, topingov, čokolád, mäsových výrobkoch, pekárenských výrobkoch, smotanových jogurtov, krmiva pre zvieratá.
Tiež sa používa ako farbivo do atramentových pier, do papiera, na keramiku, liekov v tabletkách, kozmetike a ďalších produktoch. Podľa francúzsko-švajčiarskeho tímu výskumníkov môže toto farbivo vyvolať zápalové ochorenie pľúc, ale aj nádorové ochorenia. Citlivým osobám môže spôsobiť podráždenie pokožky.
Po jeho požití sa stopové množstvo nachádza v krvi, v mozgu alebo v žľazách. Najväčšie množstvo sa koncentruje v lymfatických uzlinách a pľúcach. Veľa už informovaných spotrebiteľov hľadá doplnky stravy s označením „prírodné“. Toto označenie však nemusí byť pravda. Podľa platnej legislatívy môže výrobca doplnok stravy označiť za prírodný, ak použil 10% látok z prírodných zdrojov a 90% syntetických. Dokonca takýto doplnok môže označiť za 100% prírodný.
Pri doplnkoch stravy je dôležitá aj ich biologická využiteľnosť. Biologická využiteľnosť znamená, do akej miery organizmus dokáže vitamíny a minerálne látky z doplnkov stravy využiť, vstrebať.
Bežne dostupné klasické doplnky stravy sú zväčša vyrobené zo syntetických vitamínov, anorganických minerálnych látok a stopových prvkov. Človek a jeho tráviaci systém je už po milióny rokov uspôsobený na trávenie a metabolizmus prirodzenej stravy, prírodných vitamínov a minerálnych látok.
Ľudský organizmus teda dokáže rozlíšiť syntetické látky od prírodných. Táto skutočnosť je aj vedecky dokázaná. Prírodné doplnky stravy nemajú takmer žiadne vedľajšie účinky (vyskytnúť sa môžu napr. len u ľudí s alergiou na bylinky a pod.), zatiaľ čo syntetické môžu vyvolať mnohé vedľajšie negatívne účinky vedúce až k ochoreniu.
Prírodné vitamíny v doplnkoch stravy by mali výlučne pochádzať z prírodných zdrojov. Ak komplex vitamínov a minerálnych látok pochádza napríklad z ovocia, prirodzenej zeleniny, byliniek, ľudský organizmus ich dokáže ideálne využívať bez vedľajších účinkov.
Biologická využiteľnosť a potreba vitamínov a minerálnych látok je závislá aj od iných faktorov, ako vek, pohlavie, životný štýl, stav organizmu, rýchlosť metabolizmu. Ak trpíme na rôzne zdravotné problémy tráviaceho traktu, zápaly, potravinové intolerancie a alergie, gastritídy, črevné ochorenia, nadužívame alkohol, zrnkovú kávu, fajčíme, užívame lieky, ako napr. antacidá (lieky na prekyslenie), diuretiká (lieky na odvodnenie) biologická využiteľnosť doplnkov stravy je značne obmedzená.
Už vieme aký je rozdiel medzi syntetickými a prírodnými doplnkami stravy. Zvýšenú spotrebu vitamínov a minerálnych látok si vyžadujú rôzne zdravotné situácie, epizódy alebo stravovacie návyky, špeciálne stravovacie režimy a moderný životný štýl.
U fajčiarov je zvýšená potreba hlavne vitamínu C a vitamínu B9 - kyseliny listovej. Deficit vzniká u fajčiarov preto, lebo organizmus spotrebuje veľkú dávku vitamínov na očistenie od škodlivých toxických látok, ktoré sa fajčením dostávajú do organizmu. Pravidelné pitie alkoholu a jeho užívanie v akejkoľvek podobe blokuje vstrebávanie a využitie vitamínov.
Emocionálne výkyvy, fyzické alebo psychické vypätie, náhly alebo dlhodobý nepretržitý stres vedie k zvýšenej potrebe vitamínov. Nedostatok vitamínov sa prejavuje aj u ľudí ktorí trpia akútnymi infekciami alebo sú v pooperačnej fáze, majú rôzne tráviace ťažkosti, ochorenia čriev, potravinové intolerancie a alergie, autoimunitné ochorenia, oslabený imunitný systém, trpia civilizačnými ochoreniami.
Mnohé ženy a mladé dievčatá praktizujú rôzne diétne smery, ktoré väčšinou nezabezpečujú vyvážený jedálniček s dostatočným prísunom nutričných látok. Pokiaľ si zdravotný stav nevyžaduje špeciálnu úpravu jedálnička, diéty v akejkoľvek podobe sa z hľadiska výživového neodporúčajú.
Vývoj mladého organizmu si vyžaduje zvýšený príjem vitamínov a minerálnych látok. Platí to aj v období puberty. Mladí a dospievajúca mládež sa často stravujú v rôznych stravovacích zariadenia, fastfoodoch, reštauráciách, kantínach.
Obyčajne toto jedlo obsahuje veľa nezdravých tukov a pridaných cukor, syntetických látok a nízkym obsahom potrebných vitamínov a minerálnych látok. Organizmus na spracovanie týchto nezdravých potravín spotrebuje veľké množstvo vitamínov a minerálnych látok.
V tehotenstve a počas dojčenia sa odporúča zvýšiť príjem vitamínov a minerálnych látok až o 30%, niektorí odborníci odporúčajú až o 100% v období dojčenia. Ide najmä o vitamíny A, skupiny B a C a minerálne látky železo, zinok, jód a vápnik.
Starší ľudia oveľa menej konzumujú bielkoviny, zeleninu a ovocie. Preto hladina vitamínov a minerálnych látok u nich často klesne. Vegetariáni a vegáni často trpia nedostatkom vitamínov skupiny B, najmä vitamínu B12 a železa. Chudokrvnosť sa prejavuje slabosťou, nedostatkom energie, búšením srdca, lámavými nechtami.
Pravidelným športovaním a vo všeobecnosti nadmernej fyzickej námahe je organizmus vystavený metabolickému stresu a strate tekutín, pri ktorej dochádza k výraznej strate vitamínov a minerálnych látok.
Ak stravovanie nie je vyvážené, žijeme nesprávnym životným štýlom a k tomu prežívame veľa stresu, nadmerne organizmus zaťažujeme cvičením, pravidelne navštevujeme fitnes, alebo sa dlhodobo fyzicky namáhame, môže dôjsť k deficitu vitamínov a minerálnych látok. Ak tento stav trvá dlhodobo, môžu prepuknúť rôzne ochorenia, napr.
Každý doplnok stravy, nech je vyrobený kdekoľvek na svete, musí obsahovať všetky údaje o doplnku v príbalovom letáku alebo na obale produktu alebo na webových stránkach predajcu, výrobcu, distribútora. Ak neobsahuje alergény, musia byť na etikete vymenované, napr. Upozornenie na prípadné kontraindikácii s liekmi, antibiotikami, bylinkami ... Odporúčaná denná dávka je denný príjem výživnej látky, ktorý je považovaný za dostatočný na to, aby pokryl potreby väčšiny zdravých jedincov (bez rozdielu pohlavia...
Pretože pravidlá pre reklamu na doplnky výživy nie sú u nás úplne jasné, často sa stretávame s reklamou, ktorá môže byť aj klamlivá. Potom sa často stáva, keď sa rozprávam s veľa klientmi na začiatku tréningového procesu a príde otázka na doplnky výživy, napríklad: PROTEINOVÉ KOKTEJLY alebo GAINERY - veľká väčšina z ľuďí nemá v tomto vôbec jasno a pod vplyvom marketingu predajcov a výrobcov doplnkov výživy si myslia že sa jedná o lieky, resp.
Doplnky stravy sú prípravky, ktoré majú za úlohu doplniť našu stravu o zdraviu prospešné látky, ktoré v nej sú nedostatočne zastúpené. Podobne ako lieky sú dostupné vo forme tabliet, kapsúl, prášku či tekutiny a užívajú sa v malých množstvách podľa návodu výrobcu.
Od liekov sa ale zásadne líšia: doplnky stravy nie sú určené na liečbu ochorení, posudzuje sa iba ich zdravotná nezávadnosť (nesmú byť zdraviu škodlivé), ale nie je hodnotený ich účinok na zdravie. Výrobcovia doplnkov sa preto často odvolávajú na štúdie vykonávané s liekmi obsahujúcimi rovnakú látku, pretože lieky pred uvedením na trh povinne prechádzajú registračným konaním, kde je na základe klinických štúdií hodnotená aj ich účinnosť.
Doplnky stravy majú oproti bežným potravinám vyšší obsah niektorých látok (vitamínov, minerálnych látok a pod). Svojimi vlastnosťami a formou, v ktorej je konzumujeme, sa doplnky stravy viac blíži liekom ako potravinám. Niekedy možno dokonca ťažko rozlíšiť, či si kupujeme doplnok stravy, alebo liek, pretože rovnakú účinnú látku v obdobnom množstve si môžeme kúpiť ako doplnok, alebo ako liek.
Doplnky výživy majú vo fitnes strave svoje pevné miesto, je však potrebné poznať ich účinky hlbšie a nemýliť si pojmy s dojmami.Na trhu dnes nájdete naozaj veľa produktov a každý vám nasľubuje, ako po ňom budete ľahko získavať vysnívané výsledky.
Po prvé je nutné si uvedomiť, že samotné doplnky vám výsledky nespravia, ale iba vám pomôžu na ceste za nimi. Doplnky stravy možno deliť podľa rôznych kritérií - napríklad podľa ich deklarovaného účinku na zdravie, podľa formy, pôvodu, chemického zloženia a pod...