Minerálne látky sú pre telo rovnako dôležité ako vitamíny, sacharidy, tuky a bielkoviny. Všetko sú to esenciálne látky, bez ktorých organizmus nedokáže normálne a zdravo fungovať. Rovnako dôležité ako ich samotné prijímanie je forma a množstvo konzumácie týchto vitamínov. Minerály nám môžu pomôcť nie len z vnútorným zdravím, ale aj so vzhľadom nášho zovňajška.
Asi už ste počuli, ako veľmi sú v našej strave dôležité vitamíny. Skloňuje sa ich vplyv na imunitu, zdravie, vzhľad a ďalšie aspekty ľudského života. Bohužiaľ sa ale môže ľahko stať, že sú v žiare reflektorov iba vitamíny, a tak nejako zatienia ďalšie dôležité mikroživiny. Medzi ne radíme aj minerálne látky (niekedy označované aj ako minerály). Tie ale v našom živote rozhodne nemajú žiadnu podradnú rolu. Je to skôr naopak. Závisia od nich totiž stovky metabolických reakcií, ktoré by sa bez potrebného množstva minerálnych látok vôbec neodohrali. Dnešný článok sme sa preto rozhodli venovať práve minerálnym látkam a ich vplyvu na organizmus.
Minerálne látky (niekedy tiež nazývané ako minerály) patria medzi prvky, ktoré sa prirodzene nachádzajú najmä v pôde alebo vo vode a majú zásadnú úlohu v našom živote. Sú totiž nevyhnutné pre správnu funkciu metabolických premien a reakcií v organizme. Ovplyvňujú nervový systém, imunitu, pohybový aparát, energetický metabolizmus či kognitívne funkcie, medzi ktoré patrí napríklad pamäť a koncentrácia. Rovnako sú dôležité aj pre udržanie optimálnej hladiny testosterónu a reprodukčnej funkcie. Nízka hladina sa môže prejavovať napríklad únavou, zlou kvalitou nechtov, vlasov, pleti a mnohými zdravotnými problémami. Naše telo potrebuje rôzne množstvo určitých minerálnych látok. To sa spravidla pohybuje v rozmedzí niekoľkých desiatok, až stoviek miligramov.
Ako sme už povedali vyššie, minerálne látky nám dáva sama planéta Zem. Do tela ich potom môžeme dostať úplne ľahko, a to konzumáciou rastlinných alebo živočíšnych produktov. Pôda a voda totiž prirodzene obsahujú minerálne látky, ktoré si z nej rastliny berú vo svoj prospech. Rôzne zvieratá potom rastliny jedia, čím získavajú tieto cenné látky. No a my môžeme tieto mikroživiny získavať tak jedením rastlín, ako aj živočíšnych produktov. Pokiaľ ale nie sme schopní pokryť potrebné množstvo týchto látok stravou, hrozí nám ich nedostatok. S príjmom týchto základných živín nám tak môžu pomôcť aj doplnky stravy. Siahnuť po nich má zmysel napríklad vtedy, keď váš jedálniček neobsahuje dostatok ovocia, zeleniny a ďalších celistvých potravín, ktoré sú hlavným zdrojom kľúčových minerálnych látok a ďalších dôležitých mikroživín. Rovnako sú ale populárne aj medzi ľuďmi, ktorí z akéhokoľvek dôvodu vyraďujú rôzne skupiny potravín. Môže ísť napríklad o obilniny, pečivo, strukoviny, mäso, mliečne výrobky a podobne.
Minerálne látky sú anorganické látky obsiahnuté v tele len v malých množstvách. Celkovo tvoria 3-4 percentá telesnej váhy. Viac než 60 rôznych minerálov v tele sa skladá z 22 dôležitých prvkov. Podľa množstva, v ktorom sa jednotlivé prvky v organizme nachádzajú, môžeme minerály rozdeliť na makroelementy a mikroelementy. Makroelementov je v tele podstatne viac a ich príjem meriame v mg. Patrí sem vápnik, horčík, chlór, fosfor, draslík, sodík a síra. Ostatných 15 sú mikroelementy (stopové prvky), pretože ich množstvo, ktoré človek denne potrebuje k udržiavaniu dobrého zdravia je nepatrné. Obvykle sa udáva v mcg (mikrogramoch).
Prečítajte si tiež: Esenciálne živiny pre zdravé telo
Minerály môžu mať dve podoby - organickú a anorganickú. Na vstrebávanie, premenu a využitie v organizme je výhodnejšie prijímať niektoré prvky v organickej podobe (napr. železo). Niektoré zase prijímame v podobe anorganickej (sodík a chlór zo soli). V anorganickej podobe však môžu byť určité minerály pre naše bunky jedovaté. Potreba minerálnych látok závisí od veku, fyziologického stavu, od požívanej stravy aj od životných a pracovných podmienok. Niektoré musíme prijímať denne v gramových dávkach (napr. vápnik, fosfor, draslík), iné len v zlomkoch miligramov ako stopové prvky ( napr. jód, fluór). Naša denná strava má len malý podiel minerálov. Dospelý človek vydáva zo svojho tela asi 20 - 30 gramov minerálnych látok denne. Zásobu minerálov si doplňujeme potravinovými doplnkami. Čistý, klasický deficit minerálov nie je v našich podmienkach častý. Oveľa častejšie dochádza k minerálovej nerovnováhe - nadmernému príjmu jedného prvku čo spôsobí zvýšené straty iného.
Funkcie minerálnych látok v tele:
- Sú súčasťou kostí a zubov. Dodávajú kostre pevnosť a pružnosť. Do tejto kategórie patrí vápnik, fosfor, horčík.
- Ako nerozpustné soli pomáhajú kontrolovať zloženie telesných tekutín a buniek. Je to sodík a chlór v tekutinách mimo bunky, draslík, horčík a fosfor vo vnútri buniek. Udržujú osmotický tlak, zabezpečujú stále pH krvnej plazmy, uľahčujú výmenu látok cez membránu bunky smerom von aj dnu. Sodík vo forme disociovaných iónov udržuje koloidný stav bielkovín.
- Sú súčasťou aminokyselín (napríklad síra v methioníne a cysteíne), hemoglobínu, nukleových kyselín (fosfor), bielkovín (fosfor, síra , železo, meď), enzýmov (meď, horčík, zinok, jód, kobalt), hormónov, vitamínov a iných zlúčenín. Niektoré v spojení s bielkovinami sú dôležitým prepravným prostriedkom. Sú dôležité pre činnosť nervovej sústavy, regulujú dráždivosť, aktivujú enzymatické systémy, angažujú sa na riadení základných psychických procesov.
Minerály spolupracujú s vitamínmi a ich účinok je navzájom úzko spojený. Napríklad vitamíny skupiny B sa vstrebávajú len vtedy, ak je prítomný fosfor. Vitamín C výrazne zvyšuje vstrebávanie železa a vápnik by sa nemohol vstrebať bez pomoci vitamínu D. Zinok podporuje uvoľňovanie vitamínu A zo zásob v pečeni.
Keď už spomíname príjem minerálnych látok, musíme vysvetliť tento dôležitý a možno aj málo známy pojem - malabsorpčný syndróm. Ide o stav, keď naše telo nie je schopné z nejakého dôvodu vstrebať dostatočné množstvo minerálnych látok a ďalších mikroživín zo stravy. Tento problém je spájaný s niektorými ochoreniami. Často ide o rôzne poruchy gastrointestinálneho traktu (zažívacieho systému), ako je napríklad Crohnova choroba, celiakia, pankreatitída či ulcerózna kolitída. Rovnako tak sa môže objavovať u ľudí so stómiou (vývod napr. hrubého čreva). Malabsorpcia však môže byť vedľajším prejavom aj ďalších chronických ochorení, ako je napríklad HIV, anorexia, rakovina či alkoholizmus.
Aby sme bližšie pochopili dôležitosť minerálnych látok, pozrieme sa detailnejšie na ich funkciu v organizme a zdroje, z ktorých ich môžete čerpať. Samozrejme vás neochudobníme ani o informácie, ako spoznať nadbytok či nedostatok jednotlivých minerálnych látok. Denné odporúčané dávky rizikových živín si popíšeme podľa metodík Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (ďalej len EFSA) a tieto hodnoty porovnáme s najnovšími referenčnými hodnotami Spoločnosti pre výživu nemecky hovoriacich krajín (ďalej len DACH).
Makrominerálne látky (makrominerály)
Naše telo obvykle potrebuje vo väčšom množstve. Spravidla ide o 100 a viac miligramov.
Prečítajte si tiež: Aktívne Zložky Ginkgo Biloba
Vápnik (Ca)
O vápniku ste najskôr počuli predovšetkým v súvislosti so zdravím kostí a zubov. Je to preto, že tvorí veľkú časť ich štruktúry. Až 98 % podiel tejto minerálnej látky nájdeme práve v kostiach, kde udržuje kostné tkanivo pevné a pružné. Má tak vplyv aj na náš pohyb. Preto je jeho príjem dôležitý najmä pre športovcov alebo starších ľudí, u ktorých s vekom prirodzene dochádza k rednutiu kostí a zvyšuje sa riziko rozvoja osteoporózy. Máte pocit, že ste podobné riziká počuli aj o vitamíne D? Nie je to náhoda. Bez vitamínu D by sa totiž vápnik nedokázal do tela vstrebať. Môžeme tak bez preháňania povedať, že obe tieto mikroživiny sú pre zdravie kostí kľúčové. Aj preto sa napríklad v doplnkoch stravy často objavujú spoločne. V súvislosti so zdravím kostí však nemôžeme zabudnúť ani na úlohu vitamínu K, ktorý je tiež veľmi dôležitý. Nedostatok vápnika vám hrozí najmä v prípade, že nekonzumujete dostatok mliečnych výrobkov a iných potravín bohatých na túto minerálnu látku.
Funkcie: Je nevyhnutný na prenos nervových vzruchov, svalovú kontrakciu a správne zrážanie krvi. Navyše sa podieľa na stavbe zubov a kostí. Aj preto je populárny u ľudí, ktorí sa snažia predchádzať osteoporóze (rednutiu kostí).
Nadbytok vápnika zapríčiňuje tvorbu ľadvinových kameňov, deficit horčíka a riziko premenštruálného syndrómu. Je nevyhnutný pri osteoporóze, znížení krvného tlaku, cholesterolu, ako prevencia proti kŕčom (ale pri vyváženom pomere s horčíkom).
Fosfor (P)
Fosfor sa prirodzene nachádza v kostiach, zuboch, DNA a RNA. Je však tiež súčasťou bunkovej membrány a ATP, ktorá slúži ako zdroj energie. Veľa potravín obsahuje fosfor vo forme dobre vstrebateľného fosfátu a fosfátových esterov. V niektorých zdrojoch, ako sú napríklad rôzne semená, je však vo forme kyseliny fytovej, ktorá pre telo nie je tak dobre dostupná. V črevách totiž nemáme enzým fytázu, ktorý by pomohol s jej vstrebaním. Preto je vhodnejšie vyhľadávať spomínané lepšie stráviteľné zdroje.
Funkcie: Rovnako ako vápnik, má vplyv na udržanie zdravých zubov, kostí a správnu látkovú premenu dôležitú pre tvorbu energie.
Prečítajte si tiež: Účinky a využitie Rhodiola Rosea
Prejavy nedostatku: sú veľmi zriedkavé, patria medzi ne svalová a respiračná slabosť, bolesť kostí, zvýšené riziko infekcie, parestézie, zmätenosť.
Horčík (Mg)
Horčík patrí medzi najdôležitejšie minerálne látky. Zúčastňuje sa totiž viac ako 300 biochemických reakcií v organizme, ktoré by bez neho nemohli prebehnúť. Vzhľadom na to, že je rovnako ako vápnik dávaný do súvislosti so vznikom svalových kŕčov, zameriavajú sa na jeho zvýšený príjem najmä športovci. Pri cvičení sa totiž horčík a ďalšie elektrolyty z tela strácajú, a preto môže dôjsť k poklesu ich hladiny. Tomu sa dá predchádzať napríklad konzumáciou ióntových nápojov alebo elektrolytických tabliet.
Funkcie: Má vplyv na správnu funkciu svalov a nervového systému. Rovnako ako vápnik je totiž dôležitý na prenos nervových vzruchov a svalovú kontrakciu. Prispieva ale aj k zníženiu únavy a vyčerpania, rovnováhe elektrolytov, správnej funkcii psychiky a normálnej syntéze bielkovín. Pokiaľ sa chcete o horčíku dozvedieť viac informácií, nemal by vám uniknúť náš článok Kŕče, únava, podráždenosť alebo spánok.
Najdôležitejší makroprvok. Pomáha štiepiť ATP na ADP, čo je základná reakcia, bez ktorej neexistuje pohyb. Je súčasťou viac ako 300 enzymatických reakcií v organizme, ktoré by bez horčíka neprebiehali. Podieľa sa na rozklade a vstrebávaní živín, štiepení svalového glykogénu na energiu, oxidácií tukov, syntéze bielkovín, syntéze ATP. Je nevyhnutný pre nervovo-svalový systém, kardiovaskulárny, hormonálny, pomáha predchádzať kŕčom (umožňuje svalom, aby sa zmršťovali a uvoľňovali ) u kulturistov zlepšuje anaeróbnu výkonnosť, zvyšuje intenzitu tréningu a využitie glykogénových zásob na doraz. Aktívne sa podieľa na regenerácií svalstva a srdcového svalu. Nedostatok spôsobuje zhoršenie zdravotného stavu vo všetkých smeroch - poruchy nervovej sústavy, choroby srdca, obehového systému, lipidového -tukového mechanizmu, poruchy trávenia a ochorenia vzniknuté vplyvom nezvládnutého stresu (vredy, vysoký cholesterol). Jeho nedostatok spôsobuje únavu, úzkosť, chvenie a stres. Nedostatok horčíka naruší rovnováhu sodík /draslík. V bunkách sa nahromadí sodík, ktorý viaže veľké množstvo vody, ktoré nedovolí športovcom sa dostatočne vyrysovať.
Sodík (Na)
Sodík je rovnako ako horčík veľmi dôležitou minerálnou látkou najmä pre športovcov. Ide o hlavný katión extracelulárnych tekutín a spolu s draslíkom sa podieľa na vyváženom vodnom hospodárstve organizmu. S poklesom hladiny sodíka sa pri športe môžu objaviť známe kŕče a dehydratácia, čo sa potom pravdepodobne negatívne prejaví na vašom výkone. Jeho vplyv na správne fungovanie organizmu je tak nespochybniteľný. Zároveň to s ním ale nesmieme preháňať, jeho nadbytok je totiž spájaný s vysokým krvným tlakom.
Elektrolyt, ktorý zadržiava vodu v mimobunkovej tekutine. Zabraňuje nadmernej strate tekutín, zabezpečuje rýchlu hydratáciu-prenos tekutín do krvi a udržiava optimálny osmotický tlak tekutin v organizme. Je dôležitý pri prenose nervových vzruchov, pri transporte látok (sacharidov a proteínov) a udržiavaní svalovej kontrakcie. Zabezpečuje dokonalú súhru všetkých telových funkcií, vrátane srdcovej, svalovej a nervovej.
Draslík (K)
Draslík sa nachádza vo všetkých telesných tkanivách a je nevyhnutný pre normálnu funkciu tela. Spoločne so sodíkom sa podieľajú na udržaní optimálneho pomeru vody v bunkách a mimo nich. To je dôležité pre optimálnu hydratáciu organizmu a správny priebeh všetkých dôležitých biochemických reakcií v tele. Tie sa totiž spravidla odohrávajú vo vode. Rovnako ako pri ostatných elektrolytoch dochádza pri športe k tomu, že draslík potom strácame. Je tak ideálne ho najmä pri dlhotrvajúcej aktivite, kedy sa viac potíme, opäť dopĺňať napríklad elektrolytickými suplementami.
Zadržiava vodu vo vnútri bunky, podieľa sa na regulácií osmotického tlaku. Podporuje svalovú, nervovú a srdečnú činnosť. Má dôležitú úlohu pre niektoré enzýmy. Udržiava acidobazickú rovnováhu v tele, rozširuje cievy počas cvičenia a dohliada na dostatočný prísun kyslíka do mozgu. Ovplyvňuje činnosť srdca , má vplyv na tvorbu bielkovín a získavanie energie z cukrov. Je zodpovedný za prenos vzruchov v nervoch a svaloch. Pri nedostatku dochádza k svalovej únave, vzniku kŕčov vo svaloch, zníženiu krvného tlaku, nechutenstvu a apatii.
Chlór (Cl)
Chlór je minerálna látka, ktorá sa v rôznom množstve vyskytuje prakticky v každej potravine. Jeho vyšší obsah nájdete najmä vo vysoko priemyselne spracovaných potravinách. Práve tie majú často vyšší obsah soli. To je tiež dôvod, prečo sa spravidla nemusíme báť, že by sme mali chlóru v tele nedostatok. Vzhľadom na to, že patrí medzi elektrolyty, strácame určité množstvo aj potom. Preto by sme sa na jeho príjem mali zamerať v prípade, že veľa športujeme.
Funkcie: Prispieva k správnemu tráveniu produkovaním kyseliny chlorovodíkovej v žalúdku.
Síra (S)
Síra je dôležitou zložkou dvoch esenciálnych aminokyselín - cysteínu a metionínu, ktoré sú nevyhnutné na tvorbu bielkovín. Rovnako tak je ale aj súčasťou taurínu a nachádza sa vo všetkých bunkách ľudského tela. Vo vyššej koncentrácii ju však nájdeme napríklad v koži, nechtoch, vlasoch, kĺboch a kostnej hmote. Všeobecne pomáha tkanivám s tým, aby boli silné a pružné. Okrem toho potrebuje telo síru na vytvorenie a uchovanie DNA.
Funkcie: V tele sa podieľa na mnohých procesoch.
Mikrominerálne látky (mikrominerály, stopové prvky)
Naše telo zvyčajne potrebuje v menšom množstve. Spravidla ide o 0 - 100 miligramov.
Alarmujúce signály, že vaše telo potrebuje stopové minerály
Železo (Fe)
Železo je základnou zložkou červených krviniek (erytrocytov), ktoré prenášajú kyslík z pľúc do všetkých tkanív v tele. Rovnako tak je aj súčasťou myoglobínu, čo je ďalšia bielkovina, ktorá sa vyskytuje v niektorých svaloch, kde dodáva kyslík svalovým bunkám. Železo je tiež nevyhnutné pre fyziologický rast, neurologický vývoj a správnu funkciu buniek aj produkciu hormónov. Jeho nedostatok (anémia, chudokrvnosť) sa môže objaviť napríklad u žien, ktoré majú silnú menštruáciu a strácajú väčšie množstvo krvi. V potrave má železo dve formy nesúce názov hemová a nehemová. V rastlinných zdrojoch sa objavuje predovšetkým nehemová forma. V živočíšnych zdrojoch potom nájdeme obe formy.
Funkcie: Má vplyv na kognitívne funkcie, správnu tvorbu červených krviniek, prenos kyslíka a optimálne fungovanie imunity.
Prejavy nadbytku: Hnačka, bolesti brucha, problém s krvnou zrážanlivosťou, zvracanie, zníženie krvného tlaku a problémy so správnou funkciou pečene. Nadbytok sa ale bežne neobjavuje.
Je dôležité pre tvorbu krvného farbiva hemoglobínu. Nevyhnutný pri krvácavých stavoch, pri nemociach črevného traktu, pri chudokrvnosti. Železo je nevyhnutné pre prenos kyslíka, podporuje športový výkon, podporuje rast, zvyšuje odolnosť voči infekčným chorobám, odstraňuje únavu, udržuje dobrý stav kože. Nutný pre správny metabolizmus vitamínov skupiny B, je súčasťou mnohých enzýmov, potrebný pre rast. Nadbytok sa ukladá v organizme a spôsobuje poškodenie pečene a srdca. Možno ho eliminovať príjmom antioxidantov - vitamínov A a C. Vhodné užívať spolu s mangánom, meďou a zinkom. Nedostatok spôsobuje chudokrvnosť.
Zinok (Zn)
Zinok patrí medzi minerálne látky potrebné pre viac ako 300 enzýmov v našom tele. Môžeme ho získať z rôznych zdrojov, tie živočíšne majú však lepšiu biologickú dostupnosť. Rastlinné zdroje totiž môžu obsahovať zlúčeniny zinku, ktoré sú horšie vstrebateľné. To je problém najmä z toho dôvodu, že zinok je dôležitý na udržanie celkového zdravia. Pomáha totiž bojovať s vírusmi a baktériami, ktoré môžu napádať naše telo. Tiež je potrebný na výrobu proteínov, DNA, genetického materiálu vo všetkých bunkách a tiež na udržanie normálnej hladiny testosterónu v krvi.
Funkcie: Pomáha s ochranou buniek pred oxidačným stresom, udržaním zdravej pokožky, nechtov, vlasov, kostí, normálnej hladiny testosterónu v krvi a taktiež prispieva k správnemu fungovaniu imunity. Okrem toho má vplyv aj na plodnosť a reprodukčné funkcie. Pomáha so správnym metabolizmom vitamínu A a udržaním dobrého zraku.
Jeden z najdôležitejších stopových prvkov, ktorý je súčasťou takmer 200 enzýmov, inzulínu, hormónov, ovplyvňuje metabolizmus cukrov, tukov a bielkovín , pôsobenie vitamínov a patrí medzi antioxidanty. Je dôležitý pre obnovu buniek, urýchľuje hojenie rán, priaznivo pôsobí na nervovú sústavu, odstraňuje telesný zápach, pôsobí výrazne proti vypadávaniu vlasov, znižuje hladinu cholesterolu v krvi, má overené účinky v prevencii nádorových ochorení, podporuje tvorbu spermii. U športovcov priaznivo podporuje tvorbu testosterónu, pri užívaní bielkovín je nevyhnutné zvýšiť príjem zinku. Nedostatok vzniká pri zvýšenom príjme bielkovín, tukov, nadmerným potením, predávkovaním železa, športovaním a má za následok pokles imunity, znižuje schopnosti videnia, zlé hojenie rán, poruchy kvality kože, poruchy sexuálných funkcií, poruchy spánku.
Meď (Cu)
Meď je dôležitou látkou, ktorá sa v tele zúčastňuje mnohých fyziologických procesov. Má vplyv napríklad na imunitný systém a vzhľadom na to, že patrí medzi antioxidanty, pomáha tiež s ochranou buniek pred oxidačným stresom. Okrem toho sa podieľa aj na tvorbe kolagénu a syntéze bielkovín. Vďaka mechanizmu pôsobenia ovplyvňuje meď aj farbu pokožky a vlasov. Je tak dôležitou látkou pre každého, kto sa usiluje o zdravú a opálenú pokožku alebo kvalitné vlasy s prirodzeným farebným odtieňom.
Funkcie: Je dôležitá pre udržanie zdravých spojivových tkanív, vlasov, pigmentácie pokožky a fungovania imunity. Okrem toho pomáha chrániť bunky pred oxidačným stresom.
Zabezpečuje resorbciu železa, stimuluje využitie AK tyrozín (pigment pre vlasy a kožu), dôležitá pre využitie vitamínu C a niektorých AK. Nedostatok spôsobuje chudokrvnosť, otoky, defekty kostí a vznik reumatickej artritídy.
Jód (I)
Jód je stopový prvok, ktorý sa prirodzene vyskytuje v potravinách, ale pridáva sa aj do rôznych druhov soli. Je nevyhnutnou súčasťou hormónov štítnej žľazy tyroxínu (T4) a trijodtyroninu (T3), ktoré regulujú mnoho biologických reakcií, a ovplyvňujú tak rýchlosť metabolizmu. Majú vplyv napríklad na syntézu proteínov a aktivitu enzýmov. Sú však nutné aj pre správny vývoj kostrového systému, nervového systému, plodov a dojčiat. Predpokladá sa, že má vplyv aj na imunitný systém. Jód sa málokedy vyskytuje ako prvok, častejšie sa objavuje vo forme soli, teda ako jodid.
Funkcie: Má vplyv na kognitívne funkcie, nervový systém a udržanie zdravej pokožky.
Dôležitý pre funkciu štítnej žľazy, reguluje metabolizmus a energetickú výmenu v organizme. Nedostatok vedie k vzniku strumy (zdurenie štítnej žľazy), ktoré spôsobuje zníženie výdaja energie, zvyšuje sa hmotnosť, klesá aktivita a vitalita. U detí nedostatok spôsobuje poruchy rastu, duševné poruchy a poruchy pohlavného vývoja.
Fluór (F)
Fluór sa v tele vyskytuje najčastejšie vo forme fluoridu. Väčšina podielu, ktorý máme v organizme, pochádza z vody, potravín a zubných pást. Približne 99 % fluóru sa nachádza v zuboch. Aj preto existuje priama spojitosť medzi príjmom tohto prvku a kvalitou zubov aj ich skloviny.
Chróm (Cr)
Chróm je stopový prvok, ktorý môže hrať úlohu v metabolizme sacharidov, lipidov aj proteínov, a to svojim potenciálnym vplyvom na pôsobenie inzulínu. Chróm však môže mať aj antioxidačné účinky. To by znamenalo, že pomáha chrániť bunky pred oxidačným stresom a voľnými radikálmi.
Spolu s inzulínom sa zúčastňuje ma metabolizme sacharidov, pomáha pri metabolizme bielkovín a tukov, podporuje telesný rast , bráni vzniku diabetu. Zlepšuje obnovu zásob glykogénu vo svaloch a pečeni. Deficit chrómu čiastočne nahradzuje zinok. Dostatok bráni prudkému poklesu glukózy v krvi. znižuje hladinu cholesterolu a triglyceridov v krvi, znižuje riziko srdcových chorôb.
Kobalt (Co)
Na kobalte je zaujímavý fakt, že je súčasťou vitamínu B12 (kobalamínu). Preto tento prvok tvorí aj časť názvu tohto vitamínu. Kobalamín je v našom tele veľmi dôležitý, pretože sa podieľa na správnom fungovaní imunity, psychiky a nervového systému. Okrem toho ale ovplyvňuje aj tvorbu červených krviniek a svoju rolu zohráva aj v procese delenia buniek.
Potrebný k tvorbe červených krviniek, je súčasťou vitamínu B12.
Selén (Se)
Selén je silný antioxidant a tiež stopový prvok, bez ktorého sa náš organizmus nezaobíde. Je zložkou viac ako 20 selenoproteínov, ktoré sa podieľajú na reprodukcii, metabolizme hormónov štítnej žľazy či syntéze DNA. Všeobecne selén existuje v dvoch formách. Konkrétne ide o organickú (selenometionín a selenocysteín) a anorganickú (selenan a seleničitan). Obe tieto formy sú dobrými zdrojmi selénu. Pri jeho príjme by sme sa ale mali mať na pozore. Je totiž veľmi jednoduché dostať do tela príliš veľké množstvo. Už iba 7 kusmi para orechov dodáte telu približne 540 µg selénu.
Antioxidant so silným antikarcinogénnym účinkom. Je súčasťou antioxidačného enzýmu (glutation peroxidáza), ktorý chráni bunky pred voľnými radikálni, ktoré sú škodlivé pre organizmus. Spolu s vitamínom E má synergický účinok, pomáha v prevencií rakoviny, chráni srdce znižovaním tvorby krvných zrazenín, je účinný proti herpetickému vírusu (nedostatok selénu a vitamínu E reaktivuje spiaci vírus, vyvolávajúci opar), pôsobí proti zápalovým stavom, hlavne zápalom kože. Má výrazný detoxikačný účinok, eliminuje ťažké kovy (olovo, ortuť). Pomáha telu šetriť jeho vlastné obranné mechanizmy. Nedostatok selénu spôsobuje svalovú slabosť a únavu.
Mangán (Mn)
Mangán je základný stopový prvok, ktorý je kofaktorom mnohých enzýmov. Vďaka tomu sa podieľa napríklad na metabolizme aminokyselín, cholesterolu, glukózy a sacharidov. Vplyv má však aj na tvorbu kostí, imunitu a reprodukčné funkcie. Mangán sa vstrebáva v tenkom čreve prostredníctvom aktívneho transportného systému. Jeho vstrebateľnosť môžu znížiť fytáty, ktoré sa prirodzene nachádzajú v potravinách, železo, horčík a vápnik.
Funkcie: Pomáha s optimálnou látkovou premenou dôležitou pre tvorbu energie a udržaním zdravých kostí.
Prejavy nedostatku: Zatiaľ nie sú k dispozícii konzistentné vedecké dáta, ktoré by jednoznačne vplyv nedostatku tejto minerálnej látky popisovali.