Mastné Kyseliny: Rozdelenie a Funkcie pre Zdravie

Určite ste už počuli o omega-3, 6 a 9 mastných kyselinách - často sa spomínajú v súvislosti so zdravou stravou. Ale viete, čo vlastne znamenajú, aké funkcie plnia vo vašom tele a prečo sú také dôležité? V tomto článku sa bližšie pozrieme na to, aké sú medzi nimi rozdiely a hlavne, aké majú účinky na zdravie.

Lipidy sú po chemickej stránke estery vyšších karboxylových kyselín a alkoholov. Ich molekuly sú pomerne chudobné na kyslík. Lipidy tvoria veľmi rozmanitú skupinu látok, ktorej spoločnou vlastnosťou je ich rozpustnosť v organických rozpúšťadlách, ale len čiastočná rozpustnosť, resp. úplná nerozpustnosť vo vode. Význam lipidov je mimoriadne veľký pre živočíchy ako aj pre rastliny.

Lipidy možno roztriediť podľa viacerých kritérií. Podľa pôvodu delíme lipidy:

• živočíšne
• rastlinné

Podľa konzistencie a obsahu mastných kyselín:

• tuhé
• kvapalné

Po chemickej stránke predstavujú mastné kyseliny karboxylové kyseliny s dlhým postranným reťazcom, nazývané sú preto aj vyššie karboxylové kyseliny. Viac ako polovica živočíšnych a rastlinných mastných kyselín sú nenasýtené (obsahujú dvojitú väzbu), pričom väčšinou sú niekoľkonásobne nenasýtené (2 a viac dvojitých väzieb, tzv. polynenasýtené mastné kyseliny).

Prečítajte si tiež: Vplyv LCP na Imunitu

Mnohé z mastných nenasýtených kyselín (najmä v rozmedzí >16 a <20 uhlíkových atómov v molekule) sú esenciálne mastné kyseliny, t.j. nevyhnutné, ktoré je potrebné dodávať do organizmu v potrave, lebo si ich organizmus nevie sám vyrobiť. Pri chýbaní esenciálnych mastných kyselín sa už dávnejšie pozorovalo viacero príznakov, ako sú napr. zastavenie rastu živočíchov, poruchy obličiek, zápaly kože, zníženie pohlavných funkcií.

Jednoduché lipidy predstavujú estery vyšších mastných kyselín s alkoholom. Sú estery vyšších karboxylových kyselín, ktoré majú vo svojej molekule alkohol propantriol, čiže glycerol. Je to trojsýtny alkohol, preto sa môže esterifikovať jedna, dve alebo aj všetky tri hydroxylové skupiny. Ak sú všetky zvyšky karboxylových kyselín -R rovnaké, ide o jednoduché acylglyceroly.

Tuky sú tuhé látky, pretože ich mastné kyseliny neobsahujú (alebo len veľmi málo) dvojité väzby. Čím je obsah dvojitých väzieb vo zvyškoch mastných kyselín vyšší, klesá u nich teplota topenia, a vtedy sú to kvapalné oleje. Nevýhodou nenasýtených karboxylových kyselín je, že na vzduchu sa dvojité väzby oxidujú kyslíkom, dlhé reťazce sa štiepia na nižšie aldehydy a ketóny, ktoré zapáchajú. Tento proces nazývame žltnutie alebo starnutie lipidov.

Vosky majú vo svojich molekulách esterifikovaný jednosýtny alkohol s dlhším uhlíkovým reťazcom, napr. cetylalkohol (C16), stearylalkohol (C18), myricylalkohol (C22).Vosky sú známe predovšetkým z rastlinnej ríše, nachádzajú sa na povrchu listov a plodov a účinne chránia rastlinný organizmus pred neregulovaným výdajom vody, a tým pred vysychaním.

Fosfolipidy (fosfatidy, glycerofosfolipidy) sú zložené z glycerol-3-fosfátu, ktorý je na uhlíkových atómoch C1 a C2 esterifikovaný mastnými kyselinami. Fosfolipidy sú hlavné lipidové zložky biomembrán, preto ich označujeme aj ako membránové lipidy. Ich molekuly sú amfifilné, tzn. že majú nepolárnu (hydrofóbnu) (C1 a C2 uhlík s esterifikovanými mastnými kyselinami) a polárnu (hydrofilnú) časť (zvyšok kyseliny trihydrogensfosforečnej a ďalšej zložky, napr. serín, etanolamín, cholín a pod.).

Prečítajte si tiež: Prečo sú dôležité nasýtené tuky?

Steroidy (steroly) sú typické molekulové štruktúry živočíchov a človeka, niektoré sa však nachádzajú aj v hubách (ergosterol) a v rastlinách (stigmasterol). K steroidom patrí veľa fyziologicky účinných látok: cholesterol, kalciferoly (vitamín D), steroidné hormóny, žlčové kyseliny, jedovaté sekréty a iné.

Určite ste už počuli o omega-3, 6 a 9 mastných kyselinách - často sa spomínajú v súvislosti so zdravou stravou. Ale viete, čo vlastne znamenajú, aké funkcie plnia vo vašom tele a prečo sú také dôležité? V tomto článku sa bližšie pozrieme na to, aké sú medzi nimi rozdiely a hlavne, aké majú účinky na zdravie.

Patria medzi nenasýtené mastné kyseliny, ktoré sú známe ako zdravé tuky. Nenasýtené mastné kyseliny sa líšia od nasýtených tým, že majú v molekule aspoň jednu dvojitú väzbu medzi atómami uhlíka - a práve táto chemická vlastnosť z nich robí tuky prospešné pre naše telo.

Rozdeľujú sa podľa toho, na ktorom uhlíku sa nachádza prvá dvojitá väzba:

• omega-3 je to na treťom uhlíku od konca reťazca,
• omega-6 na šiestom uhlíku,
• omega-9 na deviatom uhlíku.

Každé z týchto označení predstavuje celú skupinu rôznych mastných kyselín.

Prečítajte si tiež: Dávkovanie LCP mastných kyselín pre deti

Omega-3 mastné kyseliny

Omega-3 mastné kyseliny patria do skupiny tukov, teda zlúčenín zložených hlavne z atómov uhlíka, vodíka a kyslíka, ktoré plnia energetické a štrukturálne funkcie. Omega-3 mastné kyseliny sú polynenasýtené tuky, čo znamená, že obsahujú viac ako jednu dvojitú väzbu medzi atómami uhlíka. Označujú sa ako esenciálne, pretože si ich telo nedokáže vyrobiť samo a musíme ich získavať zo stravy.

V organizme majú dôležitú štruktúrnu funkciu, najmä ako súčasť fosfolipidov, ktoré tvoria bunkové membrány - obzvlášť významné sú v mozgu, sietnici oka a spermiách. Okrem toho slúžia aj ako zdroj energie.

V rámci omega-3 sú najdôležitejšie tri formy: ALA (kyselina alfa-linolénová), EPA (eikozapentaénová kyselina) a DHA (dokosahexaénová kyselina), ktoré sa líšia dĺžkou uhlíkového reťazca a počtom dvojitých väzieb, a tým aj funkciami. Je to predovšetkým v dôsledku ich priamej účasti na protizápalových, neuroprotektívnych a štrukturálnych procesoch, najmä v kontexte fungovania mozgu, sietnice oka a bunkových membrán.

Omega-3 mastné kyseliny zahŕňajú 11 typov, ale tieto 3 z nich sú najdôležitejšie:

• ALA - alfa-linolénová kyselina.
• EPA - eikozapentaénová kyselina.
• DHA - dokosahexaénová kyselina.

EPA a DHA sa vyskytujú hlavne v tučných morských rybách, rybích a krillových olejoch, zatiaľ čo ALA pochádza predovšetkým z rastlinných produktov, ako sú ľanové semienka, chia semienka, vlašské orechy a ich oleje.

To je jeden z dôvodov, prečo sa intervenčné a klinické štúdie zameriavajú hlavne na EPA a DHA. Je ľahšie ich štandardizovať, presne dávkovať a podrobiť kontrole kvality, čo ich robí oveľa pohodlnejšími a spoľahlivejšími z hľadiska vedeckého výskumu.

Omega-3, najmä DHA, vykazujú tiež negatívny chronotropný účinok, znižujú pokojovú srdcovú frekvenciu v priemere o cca 2-3 údery za minútu, čo má prognostický význam v kontexte kardiovaskulárnej mortality.

Analýzy zahŕňajúce desiatky štúdií so stovkami tisíc účastníkov preukázali, že doplnky stravy s obsahom EPA a DHA môžu znižovať riziko úmrtnosti na ischemickú chorobu srdca a počet koronárnych príhod, hoci nemajú významný vplyv na celkovú úmrtnosť, cievne mozgové príhody ani frekvenciu arytmií.

U pacientov so srdcovým zlyhaním sa preukázalo, že suplementácia EPA a DHA môže znižovať hladiny prozápalových cytokínov, ako sú TNF-α a IL-6.

V populačných a intervenčných štúdiách s účasťou osôb s hypertenziou a hyperlipidémiou bolo tiež preukázané mierne, dávkovo závislé zníženie krvného tlaku a koncentrácie triglyceridov, najmä pri dávkach EPA + DHA presahujúcich 2 g denne.

Omega-3 predstavujú polynenasýtené mastné kyseliny a medzi najvýznamnejšie z nich patrí kyselina alfa-linolénová (ALA), kyselina eikosapentaénová (EPA) a kyselina dokosahexaenová (DHA). Tieto mastné kyseliny zasahujú v ľudskom organizme do veľkého množstva biochemických dráh a procesov a hrajú dôležitú úlohu v udržaní nášho zdravia. Rastie počet štúdií, ktoré poukazujú na skutočnosť, že omega-3 mastné kyseliny sú prospešné napríklad pri kardiovaskulárnych, neurodegeneratívnych či artritických ochoreniach.

Kyselina dokosahexaenová (DHA) a kyselina eikosapentaénová (EPA) sú omega-3 mastné kyseliny, ktoré sa získavajú z morských zdrojov, konkrétne z morských rias alebo z rýb zo studených vôd ako sú lososy, sardinky či makrely. Oproti tomu kyselina alfa-linolénová (ALA) sa nachádza primárne v rastlinných zdrojoch (napríklad v ľanovom semienku či vlašských orechoch) a môže byť v organizme konvertovaná na EPA a DHA. Bohužiaľ táto konverzia nie je dostatočná a tým, že omega-6 mastné kyseliny využívajú vo svojej metabolickej dráhe rovnakých enzýmov, znižuje strava s vysokým obsahom omega-6 mastných kyselín premenu ALA na EPA a DHA.

Problematika biologických funkcií jednotlivých typov omega 3 mastných kyselín je veľmi komplexná. Všeobecne však môžeme povedať, že DHA predstavuje štrukturálnu kyselinu nachádzajúcu sa v ľudskom mozgu, koži a očnej sietnici a môže byť teda vhodnejšie pre ľudí, ktorí sa stretávajú napríklad s neurologickými ťažkosťami.

EPA koná ako prekurzor protizápalových eikosanoidov (ako sú prostaglandíny typu 3, tromboxány typu 3 a leukotriény), ktoré znižujú zápalovú odpoveď organizmu. Odborný článok nazvaný "Omega 3 mastné kyseliny a zápalové procesy" uvádza niektoré choroby, ktoré sú so zápalovou odpoveďou organizmu spojené, a pri ktorých môže byť prospešné dopĺňať omega-3 mastné kyseliny.

Ako už bolo spomenuté vyššie, DHA predstavuje dôležitý stavebný prvok mozgu a ovplyvňuje komunikáciu medzi neurónmi. Výskum z roku 2018 ukázal, že suplementácia DHA počas tehotenstva znižuje riziko predčasného pôrodu a tiež riziko nízkej pôrodnej váhy novorodenca.

DHA je štrukturálnou zložkou sietnice oka a je tak nevyhnutná pre zdravý vývoj očí. Podľa niektorých štúdií môže DHA tiež pomôcť zlepšiť určité očné problémy, ako sú napríklad suché oči či diabetická retinopatia. 12 týždňov dlhá štúdia z roku 2018 vykonaná na používateľoch kontaktných šošoviek došla k záveru, že denná suplementácia omega-3 mastných kyselín vedie k zníženiu diskomfortu pri nosení kontaktných šošoviek.

Mastné kyseliny sa emulgujú v tenkom čreve pomocou žlčových kyselín. Emulgované tuky sú ďalej štiepené lipolytickými enzýmami produkovanými pankreasom (predovšetkým lipázou), ktorých uvoľňovanie a aktivita je stimulovaná obsahom tuku v strave. Vzniknuté produkty sú formované do štruktúr zvaných micely. Tie sú následne vstrebané do buniek črevného epitelu, kde sa stávajú súčasťou tukových častíc - chylomikrónov.

Omega-6 mastné kyseliny

Ide tiež o polynenasýtené tuky a patria medzi esenciálne mastné kyseliny, ktoré si telo nevie vyrobiť samo, preto ich musíme prijímať zo stravy. Sú nevyhnutné pre správny rast a vývoj organizmu. Dôležité je však udržiavať správny pomer medzi omega-6 a omega-3, pretože nadmerný príjem omega-6 môže môže podľa vedcov v tele podporovať tvorbu látok, ktoré zvyšujú zápalovú reakciu, čo môže byť z dlhodobého hľadiska škodlivé.

Medzi najznámejšie omega-6 mastné kyseliny patria linolová kyselina (LA) a arachidónová kyselina (AA).

Omega-9 mastné kyseliny

Omega-9 mastné kyseliny nie sú esenciálne, pretože ich telo dokáže vytvárať z iných mastných kyselín. Medzi najznámejšie omega-9 mastné kyseliny patria:

• kyselina olejová (najbežnejšia, hlavná zložka olivového oleja, ale nájdete ju aj v avokáde alebo olivách),
• kyselina eruková (nachádza sa napríklad v repkovom oleji).

Rozdiely medzi omega-3, omega-6 a omega-9 mastnými kyselinami začínajú už v ich chemickej štruktúre - líšia sa polohou prvej dvojitej väzby, čo ovplyvňuje ich biologické vlastnosti a účinky v organizme. Zásadným rozdielom je tiež esenciálnosť: omega-3 a omega-6 sú esenciálne mastné kyseliny, čo znamená, že si ich naše telo nevie samo vyrobiť, a preto ich musíme získavať zo stravy alebo výživových doplnkov.

Účinky omega-3-6-9

Zohrávajú významnú úlohu v rôznych telesných funkciách a k ich navýznamnejším účinkom patria:

• podpora zdravia mozgu,
• udržiavanie správnej funkcie kardiovaskulárneho systému,
• možné zníženie krvného tlaku,
• regulácia hladiny cholesterolu,
• udržiavanie správnej funkcie pečene,
• regulácia hladiny cukru v krvi.

Podpora zdravia mozgu

Ako uvádza štúdia, mozog je z približne 50 - 60 % tvorený tukmi, pričom až 35 % z nich tvoria omega-3 polynenasýtené mastné kyseliny. Práve preto môže byť ich dostatočný príjem kľúčový pre správnu funkciu mozgu.

Udržiavanie správnej funkcie kardiovaskulárneho systému

Vedci zdôrazňujú, že správny pomer omega-6 a omega-3 mastných kyselín je kľúčový pre kardiovaskulárne zdravie. Podľa výskumu by mal byť približne 5:1, no bežne je príjem omega-6 vyšší- čo však môže podporovať tvorbu zápalových látok v tele a zvýšiť riziko chronických ochorení, ako sú srdcovo-cievne choroby či metabolické poruchy.

Možné zníženie krvného tlaku

Vysoký krvný tlak patrí medzi najvýznamnejšie rizikové faktory srdcovo-cievnych ochorení. Nedávna metaanalýza však naznačuje, že jeho hodnoty môže priaznivo ovplyvniť príjem omega-3 mastných kyselín.

Regulácia hladiny cholesterolu

Hoci sa mnoho účinkov na zdravie pripisuje omega-3 mastným kyselinám, v súčasnosti zohrávajú dôležitú úlohu aj omega-6 mastné kyseliny, ktoré majú svoj nezastupiteľný vplyv na naše zdravie. Vedci z Harvardovej univerzity potvrdzujú, že omega-6 mastné kyseliny pomáhajú znižovať hladinu LDL (low-density lipoprotein) cholesterolu, ktorý sa často označuje ako „zlý“ cholesterol.

Udržiavanie správnej funkcie pečene

Pečeň je životne dôležitý orgán, ktorý zohráva kľúčovú úlohu pri trávení, metabolizme a detoxikácii tela. Najnovšie vedecké zistenia (2024) naznačujú, že užívanie omega-3 mastných kyselín môže potenciálne ovplyvniť jej zdravie.

Regulácia hladiny cukru v krvi

Zvýšená hladina cukru v krvi môže viesť k inzulínovej rezistencii - stavu, keď telo prestáva správne reagovať na inzulín, čím sa zvyšuje riziko cukrovky. Možno vás to prekvapí, ale omega-3 mastné kyseliny môžu mať potenciálny vplyv na hladinu cukru v krvi.

Aj keď tieto mastné kyseliny majú mnoho preukázateľných výhod, pri ich užívaní sa môžu objaviť aj vedľajšie účinky.

Zdroje omega-3-6-9 mastných kyselín

Tieto mastné kyseliny sa nachádzajú aj v mnohých potravinách. V rastlinnej strave nájdeme najmä omega-3 vo forme ALA (kyselina alfa-linolénová), ktorá sa nachádza v ľanových a chia semienkach, vlašských orechoch či rastlinných olejoch, ako je ľanový alebo repkový. Omega-6 mastné kyseliny sú zastúpené najmä v slnečnicovom či kukuričnom oleji, ako aj v semenách a orechoch (napr. slnečnicové semienka, kešu, mandle). Omega-9 nájdeme v olivovom a avokádovom oleji, makadamových a lieskových orechoch či repkovom oleji.

tags: #mastne #kyseliny #rozdelenie