Materské mlieko je jedinečný a nenahraditeľný imunitný kokteil pre dieťa v prvých mesiacoch života. Obsahuje množstvo dôležitých zložiek, ktoré podporujú imunitu a zdravý vývoj. Okrem prebiotík sú v materskom mlieku aj polynenasýtené mastné kyseliny (LCP mastné kyseliny), nukleotidy, vitamíny, minerálne látky, enzýmy, hormóny a rad ďalších obranných látok.
Počas prvých pár mesiacov je materské mlieko jediným zdrojom všetkých dôležitých živín, ktoré bábätko potrebuje na zdravý vývin. Preto je mimoriadne dôležité, aby bola strava matky zdravá a vyvážená. Materské mlieko dodá dieťaťu dostatok tekutín, živín, vitamínov a minerálnych látok, avšak obsahuje aj ďalšie zložky podporujúce imunitu.
Zloženie Materského Mlieka a Jeho Význam
Zloženie materského mlieka je dynamické a mení sa v závislosti od veku dieťaťa a jeho potrieb. Poďme sa pozrieť na niektoré kľúčové zložky:
- Mlezivo (Kolostrum): Vytvára sa v prvých dňoch po pôrode a obsahuje veľké množstvo prebiotickej vlákniny (oligosacharidy), výživné tuky a ďalšie látky imunologickej povahy.
- Prechodné Materské Mlieko: Vzniká od 3. do 5. dňa po pôrode a pomáha adaptovať črevá bábätka na zrelé mlieko.
- Zrelé Mlieko: Obsahuje bielkoviny, tuky, sacharidy (hlavne laktózu), oligosacharidy (prebiotiká), LCP mastné kyseliny, nukleotidy, vitamíny, minerálne látky, enzýmy, hormóny a obranné látky.
Prebiotiká: Potrava pre Priateľské Baktérie
Najviac zastúpené v materskom mlieku sú prebiotické oligosacharidy, ktoré preukázateľne posilňujú imunitný systém. Prebiotiká sú treťou najvýznamnejšou zložkou materského mlieka a zjednodušene povedané sú vhodnou „stravou“ pre „priateľské“ baktérie v črevách. Tým, že vytvárajú priaznivé podmienky pre rast zdraviu prospešných baktérií a naopak brzdia rast tých škodlivých, pozitívne ovplyvňujú črevnú mikroflóru a zabraňujú tak preniknutiu niektorých škodlivých látok do organizmu. Vďaka tomu sa zvyšuje obranyschopnosť detského organizmu a bábätko je zdravšie.
Dôležitou zložkou, ktorá sa pridáva do mliečnej výživy, sú prebiotiká. Ide o polysacharidy, ktoré rozdeľujeme na galakto- a fruktooligosacharidy (skratky GOS a FOS). Tie zabezpečujú optimálny vývoj črevnej mikroflóry, ktorú dnes považujeme za základné miesto budovania imunitného systému.
8 potravín na posilnenie imunitného systému vášho dieťaťa | Dr. Richa Thukral
Prečítajte si tiež: Prečo sú dôležité nasýtené tuky?
LCP Mastné Kyseliny: Dôležité pre Vývoj Mozgu a Imunitu
Existujú aj ďalšie zložky, ktoré podporujú imunitu ako sú LCP mastné kyseliny, nukleotidy, vitamíny a iné. LCP mastné kyseliny (tuky zo skupiny omega 3 a omega 6) sú dôležité pre správny priebeh zápalových reakcií. Nukleotidov je v materskom mlieku 5 druhov a podporujú tvorbu imunitných buniek.
Ďalšou významnou zložkou sú polynenasýtené mastné kyseliny (označované ako LCP tuky). Ich význam spočíva najmä v podpore rozvoja kognitívnych funkcií, ako je pamäť, reč, myslenie a motorika.
LCP mastné kyseliny (alebo LC-PUFA) majú významnú funkciu pri vývine mozgu, nervového systému a zraku. Najdôležitejšie LCP mastné kyseliny pre zdravý vývin sú kyselina arachidónová (AA) a kyselina dokozahexaénová (DHA). Obe sa nachádzajú v materskom mlieku.
Omega-3 Mastné Kyseliny
Omega-3 mastné kyseliny sú u dojčiat veľmi dôležité na vývin buniek mozgu a nervových buniek. Keďže v prvých dvoch rokoch života mozog rastie a dozrieva mimoriadnou rýchlosťou, pravidelné vstrebávanie omega-3 mastných kyselín je mimoriadne dôležité: 0,5 % denného energetického príjmu dojčaťa majú pokrývať omega-3 mastné kyseliny.
Unikátna zmes oligosacharidov napodobňujúci funkciu materského mlieka, ktorých účinky na zdravie detí boli klinicky testované. Oligosacharidy sú využívané črevnou mikroflórou Vášho dieťaťa. Navyše obsahuje LCP mastné kyseliny a nukleotidy v odporúčanom množstve poprednými špecialistami na výživu. Tie prispievajú k rozvoju mozgu, pamäti, myslenia a koncentráciu. Vitamíny A, C a D prispievajú k správnej funkcii imunitného systému.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie LCP mastných kyselín pre deti
Čo robiť, keď nemôžete dojčiť?
Ak z akýchkoľvek dôvodov nemôžete dojčiť, netrápte sa. Aj vy môžete svojmu dieťatku dopriať mliečnu výživu, ktorá podporí jeho imunitu podľa vzoru materského mlieka. Existujú dojčenské a batoľacie mlieka s prebiotikami GOS/FOS, čo je unikátna zmes, ktorá napodobňuje funkciu prebiotík materského mlieka.
Postupné rozpoznávania jednotlivých zložiek materského mlieka a ich významu vo výžive umožnilo vývin kvalitných prípravkov náhradnej mliečnej výživy. Táto výživa obsahuje zložky, ktoré podľa vzoru materského mlieka majú imunostimulačné účinky.
Výživa a Imunita v Neskoršom Veku
Vývoj imunity nekončí prvým rokom života dieťaťa, preto je ho potrebné stimulovať dlhodobo naprieč celým obdobím batoľacieho a predškolského veku. Správny vývoj imunity počas prvých rokov života sa prejaví lepšou odolnosťou organizmu a menšou náchylnosťou k ochoreniam, a to počas celého života.
Významným obdobím v živote dieťaťa je prechod na tuhú stravu, alebo zavádzanie tuhej stravy popri dojčení. Najnovšie trendy hovoria, že nedojčené aj dojčené dieťa by malo prechádzať na tuhú stravu od ukončeného 4. Pri prechode na tuhú stravu sa tráviaci systém stáva najdôležitejšou zónou kontaktu s prostredím.
Mliečne formuly a pokračovacie mlieka s prebiotikami pozitívne vplývajú na črevnú mikroflóru, a preto sú z imunologického hľadiska pre deti vhodnejšie, ako kravské mlieko. Podľa odborníkov sa mliečne formuly s prebiotikami dajú využiť v strave až do piateho roku života.
Prečítajte si tiež: Účinky esenciálnych mastných kyselín
Najúčinnejšou prevenciou pred črevnými virózami, nádchami, či inými ľahšími respiračnými ochoreniami, je dlhodobá podpora imunity práve vhodnou výživou. Do každodenného jedálneho lístka malého škôlkara patrí aj prísun vhodných mliečnych výrobkov.
Štúdia Nutričné návyky dojčiacich matiek a malých detí
Štúdia Nutričné návyky dojčiacich matiek a malých detí je súčasťou Iniciatívy 1000 dní a podieľalo sa na nej 550 dojčiat a batoliat a približne 150 dojčiacich žien zo Slovenska. Podľa zistení odborníkov má strava v najmladšom veku významný vplyv na neskorší zdravotný stav človeka.
„Nesprávna výživa počas prvých 1000 dní života môže viesť ku vzniku civilizačných ochorení ako sú alergie, obezita, poruchy imunitného systému, diabetes, astma, kardiovaskulárne ochorenia,“ upozorňuje odborný garant štúdie profesor László Kovács. „Naše zdravie ovplyvňujú gény len z 20 percent, zvyšok tvoria vonkajšie vplyvy, primárne strava.“
Zistenia štúdie:
- Väčšine slovenských matiek chýba potrebné množstvo nutričných látok.
- Denný príjem dojčiacej matky by mal predstavovať 2900 kilokalórií, avšak až 88 percent tento energetický príjem nedosahuje.
- Matkám najčastejšie chýba kyselina listová, železo, vápnik, vitamín D, zinok, vitamíny skupiny B a výrazne jód.
- Zo živín sú to najmä polynenasýtené mastné kyseliny, omega 3 alebo tiež LCP mastné kyseliny.
- 95 percent batoliat trpí nedostatkom vitamínu D, ktoré zhoršuje vstrebávanie vápnika.
- 78 percent detí trpí nedostatkom železa.
- Každé ročné dieťa skonzumuje oproti odporúčaným dávkam až štvornásobne viac soli.
Odporúčania pre Výživu Dojčiat a Matiek
Matky by mali dojčiť do 6 mesiacov života dieťaťa. Predĺženie však dieťaťu neuškodí, práve naopak. Podľa odborníkov horná hranica pre dojčenie neexistuje.
Po prvom roku života by malo dieťa denne skonzumovať aspoň 330 mililitrov mlieka, nie však kravského. Batoľatá by mali konzumovať mlieka s vekovým určením - takzvané batoliace mlieka.
Odborníci odporúčajú zaraďovať do stravy detí aj červené mäso, tučné ryby (napríklad lososa), mliečne výrobky a vajíčka.