Rastliny sú schopné prijímať všetky látky potrebné k životu len v minerálnej forme. Výživné látky, nachádzajúce sa v organickej hmote, v humuse alebo v organických hnojivách, môžu rastlinám slúžiť na výživu až po predchádzajúcej mineralizácii, teda po rozložení organickej hmoty. Intenzita rastu rastlín okrem iného závisí od množstva prijímaných minerálnych látok - živín.
S ohľadom na rastový stav a vývinové štádium treba určiť množstvo a pomer živín, ktoré najpriaznivejšie ovplyvňujú výšku a kvalitu úrody. Pre normálny rast a vývin rastlina potrebuje desať základných prvkov, ktoré nazývame biogénne - nevyhnutné pre život. Sú to kyslík, vodík, uhlík, dusík, fosfor, draslík, vápnik, horčík, síra a železo. Keby vo výžive niektorý z týchto prvkov chýbal, rastlina by žila len dovtedy, pokiaľ by jej stačili zásobné látky. Po ich vyčerpaní by zahynula.
Okrem týchto základných prvkov sa v rastline ešte nachádzajú iné prvky, avšak len v nepatrných množstvách v stopách, a preto sa tiež nazývajú stopové prvky. Sú to bór, sodík, kremík, zinok a meď. Rastliny prijímajú živiny buď zo vzduchu (kyslík, uhlík), alebo - a to podstatnú časť - z pôdy (dusík, fosfor, draslík, horčík, vápnik a iné). Pritom rastliny neprijímajú prvky v čistej forme, ale vo forme rozličných chemických zlúčenín. Napríklad fosfor prijímajú vo forme kyseliny fosforečnej, dusík vo forme amoniaku alebo kyseliny dusičnej a pod. Všetky živiny musia byť v rovnováhe.
Liebigov zákon minima hovorí: „Ak sa v pôde vyskytuje jeden zo základných biogénnych prvkov (N, P, K, Ca) v nedostatočnom množstve, rastlina môže využiť aj ostatné tri živiny len v obmedzenej forme, hoci ich je v pôde dostatok.
Význam jednotlivých prvkov pre rastliny:
Prečítajte si tiež: Komplexná starostlivosť o pohybový aparát: Walmark Vápnik Horčík Zinok
- Kyslík, uhlík a vodík - Sú to základné stavebné prvky rastliny. Kyslík a uhlík rastliny prijímajú zo vzduchu. Človek nemôže ovplyvniť ich prísun, snáď len tým, keď dbá, aby rastliny neboli zaprášené. Rastlina získava vodík rozkladom vody pri fotosyntéze.
- Dusík - je to jeden z najdôležitejších prvkov vo výžive rastlín. Rastliny ho prijímajú vo forme amoniaku alebo kyseliny dusičnej, len bôbovité rastliny prostredníctvom hrčkotvorných baktérií využívajú dusík v čistej forme z ovzdušia. Rastliny majú veľkú spotrebu dusíka, napríklad rodiaca jabloň odčerpá 7 kg dusíka za rok. Preto rastliny treba pravidelne zásobovať dusíkom samozrejme v dávkach úmerným ostatným dodávaným živinám. Veľmi silné hnojenie dusíkatými hnojivami spôsobuje nadmerný rast vegetatívnych orgánov (listov) a rastliny sú menej odolné proti chorobám. Nadbytok dusíka sa prejavuje aj v tom, že plody bývajú málo vyfarbené, sú bez vône a zle sa uskladňujú. Nadbytok dusíka stromy bývajú nápadne dlho zelené a zle sa pripravia na zimný odpočinok.
Na jeseň sa dusíkaté látky premiestňujú z listov do drevnatých častí, v ktorých sa ukladajú zásoby na jar. Na začiatku vegetácie je zvýšená spotreba dusíka na tvorbu nových výhonov, listov a koreňov. Dusík, uložený v drevnatých častiach, sa rýchlo spotrebúva a musí sa rýchlo nahradiť dusíkatými hnojivami (liadkami). Nedostatok dusíka v pôde sa prejavuje zakrpateným vzrastom, svetlozelenou farbou listov a ich predčasným opadávaním. Bohatá výživa ovocných stromov dusíkom je nevyhnutná najmä v mladosti, keď stromček intenzívne rastie, vytvára koreňovú sústavu a korunku. Trváce rastliny (ovocné aj okrasné dreviny) hnojíme dusíkom len do konca júla, aby drevo mohlo dostatočne vyzrieť a bolo dobre pripravené na zimu. Väčšina druhov listovej zeleniny si vyžaduje výdatné hnojenie dusíkom len na začiatku, neskoršie prihnojovanie dusíkom znižuje jej uskladňovateľnosť. Nadbytok dusíka pri okrasných rastlinách spôsobuje zväčšovanie listovej plochy, pričom kvety bývajú málo vyfarbené.
Dusík je podstatným stavebným prvkom pre produkciu bielkovín. Vhodnou reguláciou dusíkatej výživy možno najrýchlejšie zvyšovať produkčné schopnosti rastlín. Ak je dusíka v pôde málo, rastlina žltne, slabo odnožuje, má pomalý vzrast a poskytuje nízku úrodu. Kvety môžu byť neplodné. Nadbytok dusíka taktiež rastlinám škodí. Prejavuje sa to poliehaním, neskorým dozrievaním, malou odolnosťou voči chorobám i škodcom. Prebytky dusíka možno čiastočne vyrovnať dodaním fosforu. Obsah dusíka je v našich pôdach všade nedostatkový a preto sa hnojí dusíkom v každom pestovateľskom ročníku.
Identifikácia nedostatku živín (skleníkové rastliny)
Nedostatok živín sa prejavuje rôznymi spôsobmi na listoch rastlín
Fosfor - Je dôležitý najmä pre tvorbu plodov, preto ho tiež rastliny najviac potrebujú v období nasadzovania plodov. Fosfor pôsobí opačne ako dusík - skracuje vegetačné obdobie. Množstvo dusíka a fosforu musí byť vyvážené, pretože pri nedostatku fosforu sa začne prejavovať dusík, ako by ho bol nadbytok. Nedostatok fosforu sa prejavuje slabším rastom výhonov stromov, listy bývajú menšie a majú červenkastú žilnatinu. Pri zelenine sa znižuje množstvo chuťových látok, mrkva obsahuje málo červeného farbiva. Kvetiny vytvárajú menej kvetov a sú nevýrazne zafarbené.
Prečítajte si tiež: Správne hnojenie viniča
Tento prvok je dôležitou stavebnou látkou pre jadro bunky, podporuje tvorbu kvetov, plodov, semien a koreňov, preto ho rastliny najviac potrebujú v období nasadzovania plodov. Fosfor pôsobí opačne ako dusík - skracuje vegetačné obdobie. Množstvo dusíka a fosforu musí byť vyvážené, pretože pri nedostatku fosforu sa začne prejavovať dusík, ako by ho bol nadbytok. Nedostatok fosforu sa prejavuje slabším rastom výhonov stromov listy bývajú menšie a majú červenkastú žilnatinu. Pri zelenine sa znižuje množstvo chuťových látok, mrkva obsahuje málo červeného farbiva. Kvetiny vytvárajú menej kvetov a sú nevýrazne zafarbené. Nadbytok vedie k poruchám rastu.
Fosfor je stavebným materiálom pri tvorbe bielkovín a bunkového jadra. Je to dôležitá živina pri kvitnutí, opeľovaní a tvorbe semien. Nadbytok fosforu znižuje účinok dusíka. Najviac fosforu potrebujú rastliny v dobe kvitnutia a v čase ukladania zásobných látok v semenách. Nedostatok fosforu zapríčiňuje slabé kvitnutie a nekvalitné semeno. V našich pôdach je fosforu veľmi málo. Hnojenie fosforom je v súčasnosti nedostatočné.
Draslík - Posilňuje steny buniek rastlín, reguluje zásobovanie vodou a podporuje odolnosť voči mrazu. Rastliny sú pri jeho nedostatku a správnej zálievke ochabnuté a listy uschýnajú smerom zvnútra von.
Draslík má veľký význam pri asimilácii. Najviac draslíka potrebujú rastliny pestované na obsah škrobu a cukru, ako zemiaky, cukrová repa, strukoviny, ale aj vinič hroznorodý a ovocné stromy.
Je minerál potrebný na udržanie kolobehu vody v rastline. Je dôležitý pre otváranie stomat, prieduchov na listoch, ktorými rastliny ovládajú transpiráciu vodných pár. Rastliny potrebujú draslík aj pri tvorbe plodov. Rastliny trpiace nedostatkom draslíka majú spálené okraje listov. Následkom zníženej schopnosti odparovať vodu stúpa teplota v listoch a dochádza k poškodeniu buniek. Ako prvý postihuje nedostatok draslíka nové mladé listy, ktorým zošednú okraje. Následne listy žltnú od okraja smerom k stredu a objavia sa na nich hrdzavé škvrny. Mnohé organické hnojivá, ako sú guáno, rybie emulzie, alfalfa, kostná múčka alebo mrva zvierat obsahujú pomerne málo draslíka vzhľadom na svoj obsah dusíka a fosforu. Preto sa záhradníci niekedy stretávajú s nedostatkom draslíka aj pri pestovaní v úrodných pôdach. Použite tekuté hnojivo s vysokým obsahom draslíka.
Prečítajte si tiež: Ako užívať zinok a horčík spoločne?
Vápnik - Stará sa o dobrú pôdnu štruktúru a je potrebný pri tvorbe stien buniek. Na rozdiel od iných živín, rastlina si ukladá vápnik vo svojom organizme trvalo. Používa ho ako stavebný materiál najmä pri tvorbe drevnatých pletív a koreňov. Zvlášť náročné na vápnik sú v kôstkoviny, pre ktoré je základným stavebným materiálom pre tvorbu kôstok. Často sa stáva že v kyslej pôde pri nedostatku kremíka v plodoch nevytvoria kôstky. Pri nedostatku vápnika korene rastú pomaly, vytvárajú málo bočných korienkov a koreňového vlásia. Nedostatkom vápnika trpia rastliny na kyslých často zamokrených a málo prevzdušnených pôdach. Takéto pôdy treba vápniť, prípadne odvodniť. Nadbytok vápnika zabraňuje rastlinám prijímať fosfor, železo horčík a ďalšie prvky.
Na rozdiel od iných živín rastlina ukladá vápnik vo svojom organizme trvalo. Používa ho ako stavebný materiál najmä pri drevnatých pletív a koreňov. Zvlášť náročné na vápnik sú kôstkoviny, pre ktoré je popri K základným stavebným materiálom pre tvorbu kôstok. Často sa stáva že v kyslej pôde pri nedostatku kremíka v plodoch nevytvoria kôstky. Pri nedostatku vápnika korene rastú pomaly, vytvárajú málo bočných korienkov a koreňového vlásia. Nedostatkom vápnika trpia rastliny na kyslých často zamokrených a málo prevzdušnených pôdach. Takéto pôdy treba vápniť, prípadne odvodniť. Pri nadbytku vápnik zabraňuje rastlinám prijímať fosfor, železo horčík a ďalšie prvky. Na vonkajšom vzhľade sa nedostatok aj prebytok vápnika prejavuje rovnako chlorózou - blednutím pletív rastlín.
Horčík - Je najdôležitejší stavebný prvok pre listovú zeleň a tvorbu bielkovín, rastliny ho potrebujú najmä na tvorbu chlorofylu, pretože tvorí podstatnú zložku listovej zelene. Pri nedostatku horčíka majú zelené rastliny bledú alebo dokonca žltnú. V porovnaní s inými prvkami nepotrebujú rastliny príliš veľké množstvo horčíka. Väčšinou im stačí prirodzená zásoba v pôde. Nedostatok horčíka sa zvyčajne prejavuje typickou chlorózou. Ak odstránime v pôde nadbytok vápnika, zvyčajne sa tým upraví aj normálne prijímanie. Horčík má veľký význam pri tvorbe kvetov, plodov, semien. Semená majú veľký obsah horčíka a fosforu.
Rastliny ho potrebujú najmä na tvorbu chlorofylu, pretože tvorí podstatnú zložku listovej zelene. Pri nedostatku horčíka majú zelené rastliny bledú alebo dokonca žltnú. V porovnaní s inými prvkami nepotrebujú rastliny príliš veľké množstvo horčíka. Väčšinou im stačí prirodzená zásoba v pôde. Nedostatok horčíka sa zvyčajne prejavuje typickou chlorózou. Ak odstránime v pôde nadbytok vápnika, zvyčajne sa tým upraví aj normálne prijímanie. Horčík má veľký význam pri tvorbe kvetov, plodov, semien. Semená majú veľký obsah horčíka a fosforu.
Rastliny ho potrebujú najmä na tvorbu chlorofylu, pretože tvorí podstatnú zložku listovej zelene. Pri nedostatku horčíka majú zelené rastliny bledú alebo dokonca žltnú. V porovnaní s inými prvkami nepotrebujú rastliny príliš veľké množstvo horčíka. Väčšinou im stačí prirodzená zásoba v pôde. Nedostatok horčíka sa zvyčajne prejavuje typickou chlorózou. Ak odstránime v pôde nadbytok vápnika, zvyčajne sa tým upraví aj normálne prijímanie. Horčík má veľký význam pri tvorbe kvetov, plodov, semien. Semená majú veľký obsah horčíka a fosforu.
Tabuľka: Prehľad živín a ich vplyv na rastliny
| Živina | Funkcia | Príznaky nedostatku | Možnosti doplnenia |
|---|---|---|---|
| Dusík (N) | Tvorba listov, bielkovín | Žltnutie listov, spomalený rast | Hnojivá s vysokým obsahom dusíka, mulčovanie, hnoj |
| Fosfor (P) | Tvorba koreňov, kvetov, plodov | Slabý rast výhonkov, červenkastá žilnatina | Hnojivá s vysokým obsahom fosforu |
| Draslík (K) | Regulácia vody, odolnosť voči mrazu | Spálené okraje listov, nerovnomerné dozrievanie plodov | Hnojivá s vysokým obsahom draslíka |
| Vápnik (Ca) | Tvorba bunkových stien, rast koreňov | Žltohnedé škvrny na listoch, hniloba špičiek plodov | Vápnenie pôdy, škrupiny od vajíčok |
| Horčík (Mg) | Tvorba chlorofylu, prenos energie | Bledožlté listy, hrdzavé škvrny | Horčíkové hnojivá, Epsomská soľ |
Ďalšie tipy a triky:
- Drevný popol: Drevný popol obsahuje množstvo minerálov, ktoré rastliny potrebujú. Je bohatý na draslík a vápnik, ale obsahuje aj horčík, fosfor a ďalšie mikroelementy, ako železo, zinok či bór. Práve tieto látky sú ideálnymi doplnkami pre kyslé a ťažké pôdy, ktoré popol dokáže neutralizovať a obohatiť. Popol nesmie prísť do priameho kontaktu s koreňmi rastlín. Ak máte veľmi kyslú pôdu a potrebujete ho pridať napríklad do výsadbovej jamy, skôr, než vložíte stromček alebo inú rastlinu, dôkladne popol premiešajte s dostatočným množstvom pôdy. Okrem výživy rastlín má drevný popol aj funkciu odpudzovača škodcov, predovšetkým slimákov a slizniakov. Tieto nenásytné tvory sa totiž pri kontakte s ním neschopné ďalšieho pohybu. Stačí tak vytvoriť ochrannú bariéru okolo citlivých rastlín.
- Kompostovanie: Kompostovanie je skvelý spôsob, ako zužitkovať organický odpad - záhradný aj kuchynský. Ak po teste pH zistíte, že je váš kompost príliš kyslý, pridanie malého množstva drevného popola pomôže pH upraviť. Kompost tak bude prijateľný pre všetky rastliny v záhrade a bohatší na živiny.
- Ovčie hnojivo: Ovčie hnojivo predstavuje organické hnojivo, čo znamená, že má prirodzený pôvod a neobsahuje syntetické chemické látky, vyrába sa zo živočíšnych odpadov, najmä z výkalov oviec. Ovčie hnojivo má vysoký obsah živín, ako sú uhľovodíky, bielkoviny, sacharidy, tuky, rôzne živiny a ďalšie mikroelementy. Tieto látky majú vplyv na rast rastlín a zároveň pomáhajú zlepšiť kvalitu pôdy.