Horúcim letným dňom už odzvonilo a o slovo sa začína hlásiť sychravé počasie. Keďže slnko je dôležitým zdrojom vitamínu D, na mieste je otázka, ako si ho dopĺňať v jesennom a zimnom období? Téme sa venuje farmaceut AGEL lekárne PharmDr.
Vitamín D je jedným z mála doplnkov, ktoré deťom možno podávať už od narodenia. Často spomínaný je vitamín D - patriaci medzi najdôležitejšie látky potrebné pre správne fungovanie dospelého aj detského organizmu.
Vitamín D (kalciferol), ako ste už iste počuli, je nevyhnutným pomocníkom pri udržiavaní zdravia nášho tela. Môžeme ho poznať aj ako vitamín zo slnka, vďaka tomu, že sa vyrába v koži pôsobením slnečného žiarenia. Podporuje zdravie kostí a svalov, imunitný systém, je dôležitý pre udržanie zdravej pokožky, podieľa sa na správnej funkcii mozgu, zdravom chrupe a mnohých ďalších procesoch v organizme.
Ide o základný vitamín, veľmi dôležitý pre zdravie a pevnosť kostí a tiež činnosť imunitného systému. Vitamín D je dôležitý pre správne vstrebávanie vápnika z prijatej stravy, na udržanie pevných kostí a zdravých zubov, pre normálnu činnosť svalov a správne fungovanie imunitného systému. U detí v období rastu je dôležitý pre správny rast a vývin kostí.
Vitamín D bol nájdený takmer vo všetkých bunkách tela a ovplyvňuje viac ako 200 rôznych chemických reakcií, ktoré prebiehajú v organizme.
Prečítajte si tiež: Význam vitamínu K u dojčiat
Typy vitamínu D
Pod pojmom vitamín D rozumieme skupinu piatich typov sekosteroidov, ktoré sa v organizme podieľajú na metabolizme fosfátov, vápnika a horčíka. Vitamín D patrí medzi vitamíny rozpustné v tukoch a najdôležitejšími formami vitamínu D je cholekalciferol (vitamín D3) a ergokalciferol (vitamín D2).
Vitamín D2 sa vyskytuje predovšetkým v rastlinách. Po požití sa v organizme mení na lepšie vstrebateľný vitamín D3.
Prečo je vitamín D taký dôležitý?
Vitamín D je významným prvkom homeostázy vápnika, takže jeho primárnym účinkom je správny rast a vývoj kostí vrátane ich denzity. Nie je to však jeho jediný priaznivý účinok.
Vitamín D sa stal predovšetkým v období pandémie ochorenia COVID-19 symbolom imunity, pretože aktivuje vrodený imunitný systém a spolu s antivírusovými a protizápalovými účinkami predstavuje základný pilier v obranyschopnosti organizmu pred vírusovými infekciami, infekciami dýchacích ciest, ako aj pri niektorých bakteriálnych ochoreniach, akými je napríklad tuberkulóza.
Výnimkou nie sú tiež priaznivé účinky v spojitosti vitamínu D a zápalových ochorení čriev (Crohnova choroba), demencie, depresie či dokonca potenciálna súvislosť deficitu vitamínu D s kolorektálnym karcinómom. Vitamín D taktiež ovplyvňuje činnosť viac ako 1000 typov génov.
Prečítajte si tiež: Prevencia nedostatku vitamínu D u detí
Vitamín D hrá kľúčovú úlohu v metabolizme vápnika a fosforu. Vitamín D pomáha vášmu dieťaťu pri vývoji a raste tela a kostí absorbovaním vápnika a fosforu. Jeho podávaním u detí predchádzame okrem iného rozvoju rachitídy (krivice) a osteomalácie. Zodpovedá aj za vývoj imunitného a nervového systému.
Nedostatok vitamínu D
Deficit vitamínu D môže spôsobovať časté infekcie, bolesti svalov, mäknutie kostí, ale i depresívne stavy či vypadávanie vlasov.
Podľa môjho osobného názoru sa nedostatok vitamínu D týka väčšiny populácie, predovšetkým v stredoeurópskych krajinách. Keďže je vitamín D zodpovedný za správnu metabolizáciu vápnika, pri jeho nedostatku sa radikálne znižuje črevná absorpcia vápnika z potravy.
Dlhodobý, resp. ťažký nedostatok vitamínu D spôsobuje u detí mäknutie kostí, ktoré môže vyústiť do krivice. Kosti sú menej mineralizované, u dospelých dochádza k osteomalácii. V takýchto prípadoch môže dôjsť k ohýbaniu kostí, a to v oblasti najväčšej gravitačnej tiaže, teda v oblasti chrbtice, nôh, k ochabovaniu svalov a k zvýšeniu rizika vzniku zlomenín.
Okrem osteomalácie môže dôjsť k vývoju osteoporózy, teda k zníženiu hustoty kostí, čím sa zvyšuje ich krehkosť.
Prečítajte si tiež: Vitamín D pre deti
Príznaky rachitídy závisia od veku dieťaťa. U novorodencov a dojčiat dochádza k zmäknutiu lebenčých kostí a oneskorenému zrastaniu kostí lebky. U dieťaťa je spomalený rast, oneskorený vývoj chôdze, ktorá navyše pripomína chôdzu kačice. Dieťa môže byť apatické a svalstvo má oslabené, napríklad nedokáže kráčať po schodoch. Dlhé kosti sa krivia, čo sa prejaví napríklad nohami do X či O.
Môže dochádzať k zhrubnutiu zápästí a členkov, čo pripomína zápal kĺbov, ale v tomto prípade je to dôsledok rozšírenia rastových platničiek. Zúbky sa dieťaťu prerezávajú neskoro a bývajú poškodené.
Štúdie preukázali taktiež úlohu vitamínu D v prevencii infekčných ochorení. Je zrejmé, že D-čko hrá rolu vo funkcii imunitného systému. U detí s nedostatkom vitamínu D boli infekčné ochorenia zaznamenané častejšie.
Istá štúdia taktiež preukázala súvislosť nedostatočného množstva D-vitamínu a vyššej pravdepodobnosti rozvoja cukrovky.
V ďalšom výskume sa preukázal účinok vitamínu v boji proti obezite u detí - jeho podávanie viedlo k zníženiu nadbytočnej hmotnosti v skúmanej vzorke detí. Naopak, u podvýživených detí v štúdii vitamín D dokázal zlepšiť váhový prírastok a rýchlejšiu rekonvalescenciu detí.
Štúdia z roku 2017 taktiež tvrdí, že podávanie tohto vitamínu zlepšuje následky spálenia sa na slnku. V dospelej populácii sa preukázalo, že dostatočné hladiny vitamínu D sa spájajú s nižším rizikom rakoviny hrubého čreva.
V ďalšej štúdii bol vitamín D označený za dôležitý pre vývoj a funkciu mozgu.
MUDr. Igor Bukovský: jak správně dávkovat vitamín D
Ako získať vitamín D?
Vitamín D je syntetizovaný v tele človeka fotochemickou cestou zo 7-dehydrocholesterolu v keratinocytoch (epidermálna vrstva kože) pri žiarení s vlnovou dĺžkou asi 300 nm. Takéto žiarenie je prítomné v slnečnom svetle a tiež v UV lampách solária. Ak nie je dostatok prirodzeného slnečného žiarenia, možno podporiť vznik vitamínu D aj v soláriu.
Podľa vedeckých štúdií je pre normálnu hladinu vitamínu D potrebná expozícia tváre, nôh a rúk slnečnému žiareniu v dĺžke asi 5 - 30 minút dvakrát týždenne. Platí však, že čím je pokožka tmavšia, tým je potrebná dlhšie trvajúca expozícia, nakoľko melanín (pigmentové farbivo pokožky) znižuje syntézu vitamínu D.
Prirodzeným zdrojom vitamínu D sú tiež potraviny živočíšneho pôvodu ako je vaječný žĺtok, mäso, pečeň, ryby (losos, tuniak, sardinky) a rybí tuk. Vitamín D sa nachádza v niektorých typoch húb, v kokose, datliach a kakau. Tepelné opracovanie však znižuje obsah vitamínu D asi o 10 - 30 %.
Potrava je zdrojom asi 10 % celkového množstva vitamínu D. V modernom svete sa vitamín D pridáva umelo do bežných potravín, od džúsov až po pečivo.
Potraviny bohaté na vitamín D sú napr. tučné ryby, maslo, vajcia a pečeň (predovšetkým tresčia). Množstvo vitamínu D2 v rastlinách je zanedbateľné.
Pohár kravského mlieka obsahuje asi 150 IU vitamínu D, treščia pečeň (100g) až 10 000 IU vitamínu D. Zvyšné množstvo si organizmus musí vytvoriť sám alebo ho čerpať zo zásob uložených v tukovom tkanive a v pečeni.
Ak chceme čo najviac vitamínu D získať v prirodzenej forme, nezaobídeme sa bez pôsobenia slnečného žiarenia. Samozrejme, v primeranom množstve a forme, nenecháme deti opekať sa na pravé poludnie na priamom slnku štyri hodiny.
V každom prípade, v prechodných obdobiach a v zime slniečka veľa nemáme, a tak nám neostáva iné, len prijímať D-vitamín v potrave a potravinových doplnkoch.
Z potravín sa vitamín D nachádza v napríklad v rybách, plnotučnom mlieku či vajíčkach.
Vitamín D je možné užívať aj vo forme výživových doplnkov, či už v podobe kvapiek, sublingválnych sprayov, kapsúl alebo tabliet. Vždy je však potrebné užívať tieto výživové doplnky spolu s jedlom bohatým na tuky.
Vitamín D je potrebné doplniť najmä u osôb s nedostatočným pobytom na slnku ako sú seniori, deti do 1 roka, tehotné ženy, dojčiace ženy a ženy v menopauze.
Kedy začať s dopĺňaním vitamínu D?
Je dôležité začať s jeho dopĺňaním počas jesene a zimných mesiacov? V našich zemepisných šírkach, približne od septembra do konca februára slnečné lúče neobsahujú UVB žiarenie, ktoré je pre tvorbu vitamínu D potrebné. Predpokladáme však, že organizmus je po letnej expozícii ešte určité obdobie zásobený vitamínom, preto nie je nutné začať užívať vitamín D hneď pri prvom ochladení.
Predovšetkým v zimnom období je uhol dopadu slnečného žiarenia iný, ako v letných mesiacoch. To zapríčiňuje, že sa vitamín D fotochemicky v organizme netvorí, telo je preto odkázané na zásoby vitamínu, ktoré si ukladá do pečene alebo na príjem v potrave.
Teraz sa síce môžeme pohybovať na slnku, ale slnečné lúče s potrebnou vlnovou dĺžkou a aspoň 50 stupňovým uhlom dopadu, vhodné na tvorbu vitamínu D, sú v našich zemepisných šírkach k dispozícii až od júna do polovice septembra. Na druhej strane, existujú faktory, ktoré prechod slnečných lúčov redukujú.
Od júna do septembra je možné postupne si denne naakumulovať až 20 000 jednotiek vitamínu D, čo by malo stačiť na zvyšné mesiace roka pri racionálnej strave bohatej na tento vitamín. Mnoho ľudí si ho teraz aj kupuje vo forme výživových doplnkov.
Optimálna je, samozrejme, bohatá a pestrá strava a suplementácia vitamínu D u zdravých je vhodná až približne od októbra v malých dávkach (1000 IU).
Účelové dopĺňanie vitamínu D
Akej skupine pacientov je odporúčané jeho účelové dopĺňanie? Účelové dopĺňanie vitamínu D je nevyhnutné predovšetkým u detí v prvom roku života na dennej báze, bez zreteľa na ročné obdobie, v dôsledku limitovaného príjmu v potrave a prirodzenej tvorby keratinocytmi.
Suplementácia vitamínu D sa odporúča aj tehotným ženám, a to počas trvania celej gravidity. Nie je však správne užívať vitamín D v bolusových dávkach, teda nárazovo vo vyššom množstve - vitamín D by sa mal užívať pravidelne a v nižších dávkach.
Suplementáciu vitamínu D odporúčame tiež rizikovým skupinám, teda predčasne narodeným novorodencom, deťom v puberte, ale tiež pacientom s chronickými ochoreniami pečene, obličiek, alebo tráviaceho traktu. V neposlednom rade odporúčame suplementáciu vitamínu D pacientom s rodinnou anamnézou reumatologického a onkologického ochorenia alebo ochorenia kostí.
Suplementácia vitamínu D je vysoko odporúčaná nielen deťom v rámci prevencie vzniku krivice, ale aj pre tehotné a dojčiace ženy, ako i starších ľudí z dôvodu narušenej životosprávy, u obéznych a tzv. polymorbídnych pacientov, teda ľudí s rizikovými ochoreniami. V zimnom období však odporúčame vitamín D suplementovať každému, keďže, ako sme spomínali, sa vitamín D nevytvára.
Dávkovanie vitamínu D
Denná dávka vitamínu D závisí predovšetkým od pravidelnej dĺžky pobytu na slnku (závisí od ročného obdobia, krajiny a typu pokožky). Denná odporúčaná dávka vitamínu D pre dospelého sa pohybuje od 600 IU (15 mcg) do 4000 IU (100 mcg), podľa referenčných výživových hodnôt stanovených pre EÚ Európskou agentúrou pre bezpečnosť potravín. Pre posilnenie imunity potrebujete doplniť aspoň 2000 IU denne.
Aby ste sa vyhli predávkovaniu vitamínom D, vyššie dávky konzultujte s lekárom, týka sa to najmä tehotných žien, žien po menopauze a detí. Pre osoby s nízkymi hladinami vitamínu D sa odporúča ako bezpečná dávka 3000-5000 IU vitamínu D denne, prípadne vyššia dávka na základe odporúčaní lekára a podľa toho, akým veľkým deficitom trpí organizmus. Po 3 mesiacoch sa odporúča spraviť kontrolný odber krvi na stanovenie hladiny vitamínu D.
Pre novorodencov a deti do 2 rokov sa všeobecne odporúča dopĺňať preventívne 1000 IU vitamínu D denne. Podľa referenčných výživových hodnôt stanovených pre EÚ Európskou agentúrou pre bezpečnosť potravín je maximálna denná dávka vitamínu D pre deti do 1 roka 1400 IU denne a pre deti od 1 roka do 10 rokov je odporúčaná denná dávka 600-2000 IU vitamínu D. Od 11. roku života do 17. roku života sa odporúčaná dávka vitamínu D pohybuje v rozmedzí 600-4000 IU denne.
Pre deti sú vhodné tekuté formy vitamínu D ako kvapky, sprej alebo tekutý lipozomálny vitamín D. Tekuté formy sa ľahko dávkujú, dieťa ich ľahko prehltne a môžu sa pridať aj do pokrmu.
U tehotných žien je odporúčan dopĺňať vitamín D, pretože prechádza placentou aj k nenarodenému bábätku.
Už od ukončeného druhého týždňa života dieťaťa sa predpisuje vitamín D vo forme kvapiek. Obvykle sa zdravým novorodencom podáva jedna kvapka denne, predčasne narodeným deťom dve kvapky denne.
V materskom mlieku je vitamínu D veľmi málo, do umelého mlieka je vitamín D pridávaný. Mliečne náhrady obsahujú 400 IU vitamínu D v jednom litre. Bábätka, ktoré sú na umelých mliečkach, majú preto vyšší príjem vitamínu D.
Za optimum sa považuje pokračovať v podávaní D-vitamínu až do troch rokov života, u starších detí počas zimných mesiacov až do puberty.