Vyššie mastné kyseliny: Vlastnosti a význam

Lipidy tvoria veľmi rozmanitú skupinu látok, ktorej spoločnou vlastnosťou je ich rozpustnosť v organických rozpúšťadlách, ale len čiastočná rozpustnosť, resp. úplná nerozpustnosť vo vode. Po chemickej stránke sú lipidy estery vyšších karboxylových kyselín a alkoholov. Ich molekuly sú pomerne chudobné na kyslík. Význam lipidov je mimoriadne veľký pre živočíchy ako aj pre rastliny.

Lipidy možno roztriediť podľa viacerých kritérií:

• Podľa pôvodu: živočíšne, rastlinné
• Podľa konzistencie a obsahu mastných kyselín: tuhé, kvapalné

Mastné kyseliny sa v niektorej literatúre neuvádzajú ako samostatná skupina lipidov. Môže to byť dané faktom, že voľné mastné kyseliny sú v prírode vzácne. Po chemickej stránke predstavujú mastné kyseliny karboxylové kyseliny s dlhým postranným reťazcom, nazývané sú preto aj vyššie karboxylové kyseliny.

Vyššie karboxylové (mastné) kyseliny

Vyššie karboxylové kyseliny sa nazývajú aj mastné kyseliny. Viac ako polovica živočíšnych a rastlinných mastných kyselín sú nenasýtené (obsahujú dvojitú väzbu), pričom väčšinou sú niekoľkonásobne nenasýtené (2 a viac dvojitých väzieb). Mastné kyseliny s <14 alebo >20 uhlíkovými atómami ako aj mastné kyseliny s trojitými väzbami sú veľmi vzácne.

Zvyšovaním stupňa nenasýtenosti, t.j. pribúdaním nenasýtených väzieb v reťazci, znižuje sa teplota topenia mastných kyselín. Karboxylové kyseliny majú vyššie body varu a body topenia. S glycerolom tvoria estery, ktoré sa nazývajú lipidy. Esterifikáciou s cetylalkoholom, cerylalkoholom a myristylalkoholom tvoria vosky.

Prečítajte si tiež: Vplyv LCP na Imunitu

V odbornej literatúre sa stretávame s pojmom omega mastné kyseliny, najmä omega - 3 a omega - 6 mastné kyseliny. Omega je posledné písmeno gréckej abecedy a teda znamená označenie atómu uhlíka v molekule vyššej karboxylovej (mastnej) kyseliny, ktorý je na konci uhlíkového reťazca, najvzdialenejší od karboxylovej skupiny.

Napríklad:

• Omega - 6 mastná kyselina: kyselina arachidónová
• Kyselina linolová: omega - 6 mastná kyselina
• Kyselina linolénová: omega - 3 mastná kyselina

Ďalšie omega - 3 mastné kyseliny dôležité v metabolizme lipidov sú kyselina omega - 3 - eikozapenténová a kyselina omega - 3 - dokozahexénová.

Kyselina palmitová

Kyselina palmitová je nasýtená monokarboxylová kyselina. Jej molekulárny sumárny vzorec je C₁₅H₃₁COOH. Jej chemický názov je kyselina hexadekánová. Je to pevná biela látka. Vo forme svojho esteru s glycerolom sa nachádza v tukoch a jej alkalickou hydrolýzou vnikajú soli tejto kyseliny - mydlá.

Kyselina linolová

Kyselina linolová je nenasýtená vyššia mastná kyselina. V jej molekule je 18 atómov uhlíka a 2 dvojité väzby. Je široko zastúpená v mnohých rastlinných olejoch, hlavne v olejoch zo slnečnice. Patrí do skupiny esenciálnych mastných kyselín nazývaných omega-6 mastné kyseliny. Nedostatok omega-6 mastných kyselín spôsobuje vysušenie a vypadávanie vlasov.

Prečítajte si tiež: Prečo sú dôležité nasýtené tuky?

Omega-3, Omega-6 a Omega-9 mastné kyseliny

Omega-3 mastné kyseliny patria medzi tie živiny, ktoré nás neprestávajú prekvapovať svojimi benefitmi. V jedálničku by sme ich tak určite nemali zanedbávať. Už dlhú dobu sú aj v hľadáčiku vedcov, ktorí postupne odkrývajú všetky ich prospešné účinky. Dnes tak už vieme, že môžu prospievať napríklad nášmu srdcu, mozgu či dokonca svalom.

Predtým, než sa pustíme do benefitov a vlastností omega-3, by sme si mali predstaviť samotné mastné kyseliny (MK). Mastné kyseliny sú súčasťou molekúl tukov (triacylglycerolov). Túto formu tuku prijímame v strave, ale máme ju aj v organizme v podobe telesného tuku. Triacylglyceroly obsahujú okrem mastných kyselín aj glycerol.

Nasýtené mastné kyseliny majú iba jednotné väzby medzi uhlíkmi. Polynenasýtené mastné kyseliny majú dve a viac dvojitých väzieb.

Teraz už vieme, čo sú mastné kyseliny. Môžeme si tak predstaviť ich podskupinu - omega mastné kyseliny. Tie patria k polynenasýteným MK, čiže majú vo svojom uhlíkovom reťazci dve a viac dvojitých väzieb. Omega-3 mastné kyseliny sú tie najznámejšie, ktoré majú aj najviac zdravotných benefitov, vrátane napríklad protizápalových účinkov.

Patrí medzi ne esenciálna kyselina alfa-linolénová (ALA), ktorú všetci potrebujeme prijímať zo stravy, pretože telo si ju nedokáže vytvoriť samo. Ďalej medzi omega-3 patria kyselina eikosapentaenová (EPA) a kyselina dokosahexaénová (DHA). Tie sa tvoria zo spomínanej ALA, ale len v malom množstve (cca 5 % sa premieňa na EPA a menej ako 0,5 % na DHA), a tak ich tiež musíme získavať z potravín.

Prečítajte si tiež: Dávkovanie LCP mastných kyselín pre deti

Omega-6 mastné kyseliny majú medzi svojimi zástupcami tiež esenciálnu mastnú kyselinu, a to kyselinu linolovú. Z nej sa následne v tele tvorí kyselina arachidonová. Omega-6 MK majú podobne ako omega-3 čiastočne protizápalové účinky, ale zároveň sa podieľajú aj na tvorbe prozápalových látok. Sú tiež dôležitou súčasťou procesu zrážania krvi. Nájdeme ich napríklad v slnečnicovom oleji, sezame, sezamovom oleji, arašidoch či tekvicových semenách.

Omega 9 sa oproti omega 6 a omega 3 nezaradzujú medzi esenciálne mastné kyseliny, čo znamená, že si ich v prípade potreby dokáže naše telo vytvoriť samo. Najvýznamnejšou mastnou kyselinou z tejto skupiny je kyselina olejová. Má schopnosť v tele priaznivo ovplyvňovať skladbu krvných tukov a vďaka tomu znižuje riziko rozvoja aterosklerózy, navyše má veľmi priaznivé antioxidačné vlastnosti, posilňuje obranyschopnosť a podporuje imunitný systém.

Navyše má kyselina olejová menšiu tendenciu ukladať sa do tukových zásob ako nasýtené mastné kyseliny, a tak je prospešná pri chudnutí.

Benefity Omega-3 mastných kyselín

Teraz už vieme, že omega-3 MK sú dôležitou zložkou nášho jedálnička. Kde všade sa však prejavujú ich benefity?

1. Zápalové procesy: Jedným z nejpreskúmanejších oblastí v súvislosti s omega-3 je ich úloha v zápalových procesoch v organizme. Práve tieto účinky sú totiž zrejme základom pozitívneho vplyvu omega-3 MK na telo. Zápal je totiž typický pre mnohé ochorenia a zdravotné problémy, napríklad alergie, kardiovaskulárne problémy či dokonca obezitu. Pomáhajú tvoriť protizápalové látky, konkrétne tzv. resolvíny, protektíny a marezíny. Tieto molekuly sú dôležité pri zástave zápalových procesov. Znižujú tvorbu prozápalových látok (prostaglandínov a leukotriénov), ktoré vznikajú z kyseliny arachidonovej (omega-6 MK). Podieľajú sa na znížení tvorby prozápalových cytokínov, ako napríklad TNF alebo interleukín-6 (IL-6). Z vedeckých prác vyplýva, že by mohli hrať rolu nielen pri snahe predchádzať nachladnutiu a bežným infekčným ochoreniam, ale aj pri vážnejších problémoch. Spomínajú sa napríklad nešpecifické črevné zápaly (Crohnova choroba a ulcerózna kolitída), alergie či napríklad neurodegeneratívne ochorenia (Alzheimerova choroba a ďalšie), ktoré sú typické zápalovými procesmi v tele.
2. Zdravie srdca: Pravdepodobne ste sa už niekde dočítali, že zdravé tuky v podobe omega-3 mastných kyselín sú prospešné pre vaše srdce. Pomáhajú znížiť hladinu triacylglycerolov (TAG) v krvi. Obmedzujú ich tvorbu a zároveň podporujú ich rýchlejšie odstraňovanie. O optimálnu hladinu TAG by sme sa mali snažiť všetci, pretože tá nadmerná znamená zvýšené riziko srdcovo-cievnych problémov (infarktu myokardu a pod.) či napríklad inzulínovej rezistencie. Sú užitočné aj pri znižovaní krvného tlaku. Majú antitrombotický efekt, čiže znižujú zrážanlivosť krvi. V štúdiách bolo pozorované, že vďaka tomu môžu pomáhať predchádzať vzniku krvných zrazenín. Pozitívne pôsobia na endoteliálnu dysfunkciu. Ide o stav, pri ktorom sa v cievnej stene hromadí tuk, krvinky a iné krvné zložky. Majú aj antiarytmický efekt, čiže pomáhajú zlepšiť poruchy srdcového rytmu. Všetky tieto efekty omega-3 MK sa vo vedeckých prácach premietajú aj do pozitívneho vplyvu na celkovú úmrtnosť následkom srdcovo-cievnych problémov.
3. Onkologické ochorenia: Rola omega-3 mastných kyselín pri onkologických ochoreniach je predmetom výskumu už veľmi dlhú dobu. Významné sú ich protizápalové účinky. Zápal v tele je totiž jedným z faktorov, ktoré stoja za rozvojom nádorových ochorení a zápalové prostredie celkovo sprevádza viacero typov nádorov. Spomaľujú rast nádoru tým, že podporujú apoptózu, čiže zánik nádorových buniek. Ukazuje sa, že omega-3 sú pravdepodobne schopné zakomponovať sa do membrán nádorových buniek a tým meniť ich vlastnosti. Z výskumov vyplýva, že omega-3 MK by mohli byť obzvlášť nápomocné napríklad pri nádore hrubého čreva či prsníka.
4. Funkcia mozgu: Omega-3 mastné kyseliny sú dôležitou súčasťou bunkových membrán neurónov (nervových buniek). Omega-3 MK, ako súčasť neurónov, sú napríklad podstatné pri prenose vzruchov medzi nimi či majú dôležitú úlohu vo funkcii receptorov. Dnes už vieme, že k optimálnej funkcii mozgu prispieva najmä kyselina dokosahexaénová. Tá je dokonca spájaná s lepšími kognitívnymi funkciami, medzi ktoré patrí napríklad pamäť alebo schopnosť učiť sa. Vo výskumoch sa dokonca ukazuje súvislosť s nižším rizikom Alzheimerovej choroby či iných typov demencie, ktoré sú typické kognitívnym poklesom. Zdá sa, že ľudia s Alzheimerovou chorobou majú nižšie hladiny DHA v porovnaní s ľuďmi bez tohto ochorenia.
5. Činnosť svalov: Pôsobenie omega-3 nekončí v mozgu alebo srdci, ale prejavuje sa zrejme aj na činnosti svalov. Majú zrejme vplyv aj na proteosyntézu, číže tvorbu nových telových bielkovín. Vo výskumoch sú dávané do súvislosti s menšími známkami poškodenia svalov. Omega-3 by tak mohli byť užitočné napríklad pri náročných silových tréningoch. Ukazujú sa ich sľubné účinky u starších ľudí, ktorí trpia sarkopéniou. Ide o stav, kedy dochádza k postupnému úbytku množstva a funkcie svalov, pričom je spojená s vážnymi zdravotnými problémami či dokonca vyššou úmrtnosťou. Práve omega-3 MK však majú zrejme pozitívny efekt, a to napríklad vďaka ich protizápalovému pôsobeniu či vplyvu na tvorbu nových svalových bielkovín.
6. Zdravie očí: Omega-3 mastné kyseliny, a to konkrétne najmä DHA, je významnou zložkou ciev očnej sietnice. Je tak nevyhnutná pre optimálny stav očí a zraku. V štúdiách sa dočítame napríklad o jej potenciálnej prospešnosti pri problémoch so suchými očami a dokonca je možné, že omega-3 by mohli pomôcť s prevenciou makulárnej degenerácii.
7. Tehotenstvo a dojčenie: Omega-3 mastné kyseliny sú jednou z tých živín, ktorú sa odporúča suplementovať aj počas tehotenstva a dojčenia. Sú totiž významné pri raste a vývoji plodu, ako aj vývine nervovej sústavy dieťaťa. Poukazujú na to aj štúdie, z ktorých vyplýva, že dostatok omega-3 MK (najmä DHA) v jedálničku matky počas tehotenstva a dojčenia je spájaný s lepším zdravotným stavom ich detí.
8. Psychické zdravie: Zo štúdií vyplýva, že by mohli znižovať aj riziko depresie a ďalších psychiatrických ochorení. Tento možný antidepresívny účinok je pripisovaný najmä kyseline eikozapentaénovej, a to zhruba v dávke 1g denne. Benefity omega-3 MK sa ukazujú aj u ďalších psychiatrických ochorení, ako je napríklad bipolárna porucha či schizofrénia.

Potraviny bohaté na omega-3, omega-6 a omega-9

Omega-3 nájdeme v rastlinným aj živočíšnych potravinách. Kyselinu alfa-linolénovú (ALA) nájdeme v rastlinných zdrojoch, ako sú napríklad ľanové semienka, chia semienka, konopné semienka či vlašské orechy. Kyselinu dokozahexaénovú a kyselinu eikosapentaenovú zase nájdeme v živočíšnych potravinách, a to konkrétne v tučných morských rybách. Ide tak napríklad o makrelu, lososa či slede.

Omega 6 mastné kyseliny obsahuje väčšina rastlinných olejov, hlavne slnečnicový olej a slnečnicové semienka, repkový olej, sójový olej, podzemnicový olej, palmový tuk, sezam aj niektoré druhy margarínov.

Odporúčaný denný príjem:

• Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) odporúča zdravým dospelým ľuďom konzumovať 250 mg EPA a DHA denne.
• Tehotné ženy by mali podľa odporúčaní tejto inštitúcie navýšiť príjem ešte o ďalších 100 - 200 mg DHA.
• Kyselina alfa-linolénová (ALA) by mala tvoriť 0,5 % celkového denného energetického príjmu (CEP). V prípade referenčného príjmu 2000 kcal to predstavuje zhruba 1 g tejto mastnej kyseliny.

Pomer omega 3 a omega 6 v jedálnom lístku: Omega 6 a omega 3 mastné kyseliny by sa v skladbe jedálneho lístka mali dopĺňať. A to v odporúčanom pomere 4 až 6 : 1. Ak sa s pomerom dostanete až na 2 : 1, telo sa vám poďakuje. V súčasnosti sa však pomer šplhá vyššie, a to často až na 20 : 1, čo je vzhľadom na riziká alarmujúce.

Rozdelenie lipidov

Lipidy rozdeľujeme na:

1. jednoduché
   • acylglyceroly
   • vosky
2. zložené
   • fosfolipidy
   • glykolipidy

Jednoduché lipidy predstavujú estery vyšších mastných kyselín s alkoholom. Podľa typu alkoholu ich rozdeľujeme na acylglyceroly (tuky a oleje) a vosky. Acylglyceroly sa tiež označujú ako tuky a oleje. Z chemického hľadiska sú estery vyšších karboxylových kyselín, ktoré majú vo svojej molekule alkohol propántriol, čiže glycerol. Je to trojsýtny alkohol, preto sa môže esterifikovať jedna, dve alebo aj všetky tri hydroxylové skupiny.

Podľa toho poznáme acylglyceroly:

1. jednoduché
2. zmiešané

Ak sú všetky zvyšky karboxylových kyselín -R rovnaké, ide o jednoduché acylglyceroly. Sú tuhé látky, pretože ich mastné kyseliny neobsahujú (alebo len veľmi málo) dvojité väzby. Čím je obsah dvojitých väzieb vo zvyškoch mastných kyselín vyšší, klesá u nich teplota topenia, a vtedy sú to kvapalné oleje. To je aj základný rozdiel medzi tukmi a olejmi, ktorý vychádza hlavne z konzistencie týchto látok. Nevýhodou nenasýtených karboxylových kyselín je, že na vzduchu sa dvojité väzby oxidujú kyslíkom, dlhé reťazce sa štiepia na nižšie aldehydy a ketóny, ktoré zapáchajú. Tento proces nazývame žltnutie alebo starnutie lipidov. Účinnou ochranou pred starnutím je stužovanie tukov.

Vosky majú vo svojich molekulách esterifikovaný jednosýtny alkohol s dlhším uhlíkovým reťazcom, napr. cetylalkohol (C16), stearylalkohol (C18), myricylalkohol (C22). Vosky sú známe predovšetkým z rastlinnej ríše, nachádzajú sa na povrchu listov a plodov a účinne chránia rastlinný organizmus pred neregulovaným výdajom vody a tým pred vysychaním. Živočíšne vosky produkujú napr. vodné vtáky, ktoré ich využívajú proti zmáčaniu peria vodou, hmyz chránia vosky pred vyschnutím. Pre človeka má hospodársky význam včelí vosk, ktorý včely používajú pri výrobe plástov a lanolín, ktorý sa vyrába z ovčej vlny.

V molekule zložených lipidov sa okrem zvyšku alkoholu a vyššej karboxylovej kyseliny nachádzajú aj ďalšie zložky, podľa ktorých rozlišujeme zložené lipidy:

• fosfolipidy obsahujú v molekule aj estericky viazanú kyselinu trihydrogenfosforečnú
• glykolipidy majú v molekule aj sacharidovú zložku, najčastejšie glukózu alebo galaktózu (resp. deriváty oligosacharidov)

Fosfolipidy (fosfatidy, glycerofosfolipidy) sú zložené z glycerol-3-fosfátu, ktoré je na uhlíkových atómoch C1 a C2 esterifikovaný mastnými kyselinami. Sú hlavné lipidové zložky biomembrán, preto ich označujeme aj ako membránové lipidy. Ich molekuly sú amfifilné, tzn. že majú polárnu (hydrofilnú) a nepolárnu (hydrofóbnu) časť, čo podmieňuje vznik fosfolipidových dvojvrstiev. Medzi najtypickejšie a najrozšírenejšie fosfolipidy patria lecitíny (fosfatidylcholíny), ktoré majú na mieste X- naviazaný cholín. Vyskytujú sa v červených krvinkách, nadobličkách, pečeni, veľa je ich vo vaječnom žĺtku, v mozgovom tkanive, mieche, srdcovom svale. Etanolamín namiesto cholínu majú v molekule kefalíny, druhé najrozšírenejšie fosfolipidy. Tretie najrozšírenejšie fosfolipidy sú sfinfomyelíny. Sú súčasťou myelínovej pošvy obaľujúcej neurit (axón).

Glykolipidy majú naviazané monosacharidy, resp. deriváty oligosacharidov. Sú podobné s fosfolipidmi, napr. ak sa namiesto cholínu na sfingomyelín naviaže monosacharid glukóza alebo galaktóza, vznikajú cerebrozidy.

Tuky (lipidy) sú významnou zložkou potravy človeka. Zároveň sú najdôležitejšou energetickou rezervou organizmu a podieľajú sa až 50% na získavaní energie v biologických oxidáciách. To znamená, že denne sa metabolizuje 100g lipidov, z ktorých sa uvoľňuje 3760 kJ (900 kcal). Asi polovica tukov organizmu je uložená v podkožnom tkanive, ďalej sa nachádzajú okolo obličiek, v brušnej dutine (omentum), v oblasti pohlavných orgánov a vo svaloch.

Ľudský organizmus uskladňuje lipidy vo veľkom množstve, na rozdiel od malých zásob glykogénu. Uvoľňujú najväčšie množstvo energie, ale aj napriek tomu sú po cukroch iba druhým bezprostredným zdrojom energie pre človeka.

Lipidy ľudského organizmu sa rozdeľujú na triacylglyceroly (neutrálne tuky), fosfolipidy a cholesterol. Triacylglyceroly slúžia predovšetkým ako energetická zásoba, fosfolipidy a cholesterol sa zúčastňujú na výstavbe bunkových membrán, hormónov a iných funkčných molekúl.

Organizmus človeka je schopný syntetizovať väčšinu vyšších karboxylových kyselín, okrem tých, ktoré majú v molekulách prítomnosť dvojitých väzieb. Sú to esenciálne vyššie karboxylové kyseliny, ktoré sa využívajú pri syntéze dôležitej skupiny lipidov prostaglandínov, látok so širokým spektrom biologických účinkov.

Z vyšších karboxylových kyselín sa v potrave človeka vyskytujú najčastejšie kyselina stearová s 18 - uhlíkovým reťazcom, kyselina palmitová so 16 - uhlíkovým reťazcom a nenasýtená kyselina olejová s 18 - uhlíkovým reťazcom.

Tuky sa transportujú krvou vo forme lipoproteínov a ako voľné vyššie karboxylové kyseliny. Prakticky všetky tuky z prijatej potravy, okrem vyšších karboxylových kyselín s krátkym reťazcom (menej ako 10 atómov C), sa vstrebávajú z tenkého čreva do lymfy. Sú najbohatšie na triacylglyceroly a ich funkciou je transportovať exogénne triacylglyceroly lymfou do krvi. Apoproteín B, adsorbovaný na vonkajší povrch chylomikrónov, zvyšuje ich suspenznú stabilitu v lymfe. Bezprostredne po adsorpcii tukov sa lymfa od veľkého počtu chylomikrónov sfarbuje do biela (chýlus).

Koľko omega 3 a omega 6 potrebujeme?

V našej strave je veľmi často nedostatok nenasýtených mastných kyselín, a pretože si ich telo nevie „vyrobiť“ samo, je potrebné ich množstvo postrážiť. A to aj pri chudnutí s ketodiétou, ktorá je postavená na vyššom obsahu tukov v strave.

Tradičné zdravotnícke organizácie, ako sú Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) a Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA), odporúčajú pre zdravých dospelých denne minimálne 250 - 500 mg EPA a DHA. Práve preto sa odporúča jesť tučné ryby najmenej dvakrát týždenne, aby bol zaistený optimálny príjem omega 3 pre prevenciu srdcových a iných ochorení.

Hoci je určitá forma zápalu v tele nevyhnutná, pretože funguje ako brnenie proti infekcii a raneniam, nadbytok „prozápalových“ omega 6 v strave môže, naopak, spôsobiť problémy vo forme chronických zápalov. A tie sú v súčasnosti jedným z najzávažnejších ochorení.

Je však zbytočné snažiť sa dosiahnuť presných čísel. Čiastočne obmedzte potraviny, ktoré obsahujú najmä omega-6 MK (napr. slnečnicový olej pri varení) a nahraďte ich tými s prevahou omega-3.

Ako vždy platí, že základom je dostatočne pestrý jedálniček s bohatým príjmom potravín s obsahom omega-3 MK, ako sú tučné morské ryby alebo ich rastlinné zdroje.

Pre užívanie omega-3 MK nie je stanovená horná hranica príjmu. Na základe výskumov sa však predpokladá, že nadmerne vysoký príjem, a to zhruba 900 mg EPA a 600 mg DHA denne, by mohol u niektorých ľudí potláčať imunitnú odpoveď. Prípadne ešte vyššie dávky by mohli zvýšiť krvácavosť, keďže omega-3 MK sa podieľajú na znižovaní zrážanlivosti krvi. Ide však o niekoľkonásobne vyššie množstvo, ako je odporúčané konzumovať.

Omega-3 mastné kyseliny sú dôležité zložky výživy, ktoré naše telo potrebuje pre svoju funkciu a udržanie zdravia. Hrajú dôležitú úlohu v činnosti mozgu, srdca či v boji proti zápalu. Okrem toho sa však ukazuje aj ich vplyv na mnohé ďalšie oblasti zdravia. Preto určite urobíte dobre, keď sa zameriate na tučné morské ryby či rastlinné zdroje omega-3 MK vo vašom jedálničku.

Vysychanie olejov

Vysychanie olejov je proces, ktorý je spôsobený polymerizáciou a oxidáciou molekúl. Toto „vysychanie“ sa týka olejov, ktoré obsahujú nenasýtené karboxylové kyseliny s viacerými dvojitými väzbami (ľanový). Na vzduchu sa menia na tuhú a pružnú látku, ktorá sa používa na výrobu fermeží. Tie sa používajú na výrobu náterov na drevo. Pridaním katalyzátorov (oxid mangánu, oxid chrómu) môžeme vysychanie urýchliť.

Fermež je upravený (sušený) ľanový olej, prípadne nariedený ľanový olej (napúšťacia fermež), používa sa na penetráciu (napúšťanie) dreva a betónu pod následné nátery farbou. Fermež slúži predovšetkým na napúšťanie savých podkladov, na zníženie savosti ďalších náterov a pre dobrú priľnavosť ďalších náterových vrstiev. Ako samostatný, finálny náter nie je vhodná aj keď zabraňuje prieniku vlhkosti do podkladu.

tags: #vysie #mastne #kyseliny