Vitamíny sú organické zlúčeniny exogénneho pôvodu, čo znamená, že ich organizmus nedokáže sám syntetizovať a musí ich prijímať z potravy. Aj keď preň nie sú potrebné ako stavebné jednotky ani ako zdroj energie, ich význam je obrovský.
Vitamín D bol objavený v roku 1922 v rybom oleji a v tukoch a svoje označenie D získal preto, že bol v poradí štvrtým objaveným vitamínom. Vitamín D patrí medzi vitamíny rozpustné v tukoch. Označuje skupinu metabolitov rastlinného (vitamín D2 - ergokalciferol) a živočíšneho pôvodu ( vitamín D3 - cholekalciferol).
Hlavným zdrojom vitamínu D3 u ľudí je jeho endogénna tvorba v koži vplyvom slnečného žiarenia (UV - B). Pôsobením UV žiarenia na 7-dehydrocholesterol prítomný v koži vzniká vitamín D3. Ten je hydroxylovaný v pečeni na 25-hydroxycholekalciferol (kalcidiol) a v obličkách za vzniku biologicky aktívnej formy vitamínu D - 1,25-dihydroxy-cholekalciferolu (kalcitriol). Potravou získavame len cca 10 % dennej potreby. Medzi potraviny, ktoré sú prirodzeným zdrojom vitamínu D, patria napr. olejovité ryby, pečeň, mäso či vaječný žĺtok.
Obrázok 1: Metabolizmus vitamínu D
Funkcia Vitamínu D
Aktívna forma vitamínu D pôsobí cestou receptoru pre vitamín D (VDR) v jadre bunky viacerých cieľových orgánov. Po naviazaní sa na receptor moduluje génovú transkripciu cieľových oblastí genómu. Jeho účinky sú známe predovšetkým v oblasti udržiavania homeostázy vápnika a fosfátov, čím ovplyvňuje kostný metabolizmus, rast a rozvoj kostry, funkciu svalov. Zúčastňuje sa aj na procesoch diferenciácie a proliferácie tkanív, je významným imunomodulátorom.
Prečítajte si tiež: Dôležité vitamíny a ich funkcie
Vitamín D zvyšuje absorpciu vápnika a fosforu v čreve a v menšej miere stimuluje aj reabsorpciu vápnika v obličkách. Spoločne s parathormónom, kalcitonínom a nadobličkovými hormónmi tak prispieva k udržaniu minerálnej rovnováhy medzi vápnikom a fosforom v telesných tekutinách a tkanivách.
Vitamín D má tiež nespochybniteľný účinok na imunitný systém a jeho deficit úzko súvisí so zvýšeným rizikom autoimunitných ochorení. Pôsobí ako modulátor funkcie makrofágov, B- a T-lymfocytov. Moduluje syntézu cytokínov a imunoglobulínov. Na rozdiel od obličiek je hydroxylácia kalcidiolu na úrovni imunitného systému závislá od parathormónu a kalcémie iba minimálne.
Pri imunologických vyšetreniach sa zistilo, že pacienti s nízkou hladinou vitamínu D v krvi majú znížený počet buniek imunitného systému a sú častejšie chorí a unavení. Vitamín D je tiež schopný regulovať rast a apoptózu malígnych buniek a blokovať angiogenézu v nádore, a tým pôsobiť antikarcinogénne.
Nedávna retrospektívna štúdia zistila vysoký deficit vitamínu D (72 %) u starších pacientov (> 65 rokov), ktorý bol sprevádzaný nízkymi hodnotami HDL-cholesterolu a vyššími hodnotami glykozylovaného hemoglobínu, čo podporuje hypotézu pozitívneho vplyvu suplementácie vitamínom D pri kontrole hladín cholesterolu a pri diabete. Nedostatočná koncentrácia vitamínu D je vysoko pravdepodobná u ľudí trpiacich súčasne dvomi a viac z ďalších ochorení, ako je osteoporóza, depresia, chronický únavový syndróm, chronická bolesť.
V súčasnosti je deficitom vitamínu D v Európe a v USA ohrozených 30 - 50 % populácie.
Prečítajte si tiež: Zdroje prírodných vitamínov
Vyšetrenie Hladiny Vitamínu D
Za najspoľahlivejší ukazovateľ dostatku, resp. deficitu vitamínu D sa považuje sérová koncentrácia 25(OH) vitamínu D - kalcidiolu. Stanovenie aktívnej formy vitamínu D (1,25(OH)2 vitamínu D) sa robí len pri nefropatiách, inak sa neodporúča pre krátky polčas rozpadu - cca 4 - 6 hod.
Zlatým štandardom je metóda LC-MS/MS (Liquid chromatography-mass spectrometry), ale pre jej ekonomickú, prístrojovú a personálnu náročnosť sa bežnejšie používajú imunochemické metódy.
Hladiny kalcidiolu sú ovplyvnené zemepisnou šírkou, pigmentáciu, vekom a tiež používaním ochranných faktorov proti UV žiareniu. Jedna dávka slnečného žiarenia do začervenania pokožky predstavuje tvorbu 10 000 až 25 000 IU vitamínu D. Slnečná ochrana s faktorom (SPF) 8 a viac zablokuje UV lúče a redukuje produkciu vitamínu D v koži až o 97 %.
Počiatočné opaľovanie v trvaní 10 - 15 min. bez použitia opaľovacieho faktora vytvorí dostatok vitamínu D. Potom by sa mal ihneď použiť ochranný faktor 15 a viac, aby bola pokožka chránená. Takéto opaľovanie, ktoré zahŕňa tvár, ruky, dlane alebo chrbát najmenej dvakrát do týždňa, zabezpečí dostatok vitamínu D. Zásoba vitamínu D pritom stačí na 2 - 4 mesiace.
Existujú však faktory, ktoré limitujú využitie UV B na tvorbu tohto slnečného vitamínu v koži, ako je ročné obdobie, lokalita, časť dňa, smog, vek, obezita. Napríklad ľudia žijúci na severnej alebo južnej pologuli (od 40° zemepisnej šírky na sever a na juh) nie sú počas zimných mesiacov vystavení dostatočnému množstvu UV B potrebného na tvorbu vitamínu D.
Prečítajte si tiež: Výživa pre dojčiace matky
Nízke hladiny vitamínu D nachádzame napr. u žien s reumatoidnou artritídou, u starých ľudí, vegánov, u ľudí s intoleranciou laktózy, Crohnovou chorobou či celiakiou, u ľudí s tmavším pigmentom a u obéznych ľudí. S pribúdajúcim vekom sa znižuje schopnosť organizmu syntetizovať vitamín D expozíciou slnečným žiarením.
Zaujímavé je, že opálení ľudia alebo ľudia s tmavšou pokožkou prijímajú oveľa menej vitamínu D, pretože ich pigment pôsobí ako filter a prepustí menej slnečných lúčov. Problém nastáva v období od novembra do februára. Dávka slnečných lúčov v zime nie je dostatočná na to, aby sa v pokožke vyprodukoval dostatok vitamínu D. Ustanovená odporúčaná denná dávka by sa nemala presiahnuť. Dávka, ktorá by bola pre pacienta toxická, je > 10 000 IU/deň podávaná dlhšie časové obdobie, spojená s hladinou kalcidiolu > 150 ng/ml. Toxicita vitamínu D býva sprevádzaná hyperkalcémiou, hyperkalciúriou a hyperfosfaté-miou.
Klinické štúdie ukázali, že hladina kalcidiolu v sére sa po požití vitamínu D2 zvýši trikrát menej ako po vitamíne D3. Po vitamíne D2 dochádza po počiatočnom vzostupe k rýchlemu poklesu sérovej hladiny kalcidiolu, zatiaľ čo po vitamíne D3 sa hladina kalcidiolu udrží cca 14 dní. Účinnosť vitamínu D2 je cca o 30 % nižšia.
Hypovitaminózu D nachádzame u pacientov s autoimunitnými ochorenia, pritom smerom od rovníka k pólom výskyt narastá. Pri nízkej hladine kalcidiolu sa zvyšuje riziko aktivity napr. aj sclerosis multiplex.
Na vitamínu D stojí celý náš imunitní systém
Vitamín D a Sclerosis Multiplex
Sclerosis multiplex (SM) patrí medzi autoimunitné a neurodegeneratívne ochorenia centrálneho nervového systému (CNS). Typicky postihuje mladých dospelých, najčastejšie medzi 20. - 40. rokom života. V dôsledku autoimunitného zápalu dochádza k demyelinizácii a sekundárne k axonálnej strate, ktoré vedú k mozgovej atrofii. SM je závažné, kauzálne nevyliečiteľné ochorenie, ktoré môže viesť k trvalej invalidizácii pacienta.
Etiológia ochorenia nie je jednoznačná a na rozvoji sa podieľa genetická aj environmentálna zložka. Dôkazom genetickej zložky je familiárna agregácia ochorenia, pričom riziko rozvoja je 10 - 50-krát vyššie u prvostupňových príbuzných ako v bežnej populácii. Z environmentálnych faktorov sa predpokladá účasť vírusových infekcií, hormonálnych zmien i deficit vitamínu D.
Patofyziológia ochorenia je vysvetľovaná interakciou CNS a imunitného systému. V počiatočnom období rozvoja sa predpokladá zápalový demyelinizačný proces, ktorý spúšťa kaskádu neurodegeneratívnych zmien.
Vitamín D ako environmentálny faktor (hypovitaminóza D) má vplyv na vznik tohto ochorenia a niekoľko nových výskumov prichádza s výsledkom, že môže ovplyvniť aj priebeh ochorenia. K výsledkom výskumov sa pristupuje opatrne a dôvod je prostý. Doteraz nebol objasnený mechanizmus, ktorý by ozrejmil presný účinok vitamínu D na chronické zápalové ochorenie mozgového tkaniva. Nízke hladiny vitamínu D v krvi však výrazne zhoršujú priebeh sklerózy multiplex.
Okrem suplementácie vitamínu D vo forme výživových doplnkov si môžu pacienti so sclerosis multiplex podporiť imunitu aj stredomorskou diétou a pobytom na slnku - ideálne s nejakou formou cvičenia (beh, prechádzka, bicykel alebo ľahké silové cvičenia). Netreba však zabúdať ani na starostlivosť o psychické zdravie či na dostatok spánku, ktoré sú nesmierne dôležité na podporu imunitného systému.
Napriek týmto známym faktom však aktuálne na Slovensku nie je indikácia vyšetrenia hladiny vitamínu D v sére neurológom hradená zdravotnými poisťovňami. Opierame sa tak o výsledky, ktoré máme v rámci imunologických vyšetrení.
Výsledky Výskumu v SM Centre
Aj v našom SM Centre - v Nemocnici Staré Mesto v Bratislave máme výsledky prakticky z celého Slovenska, z rôznych laboratórií. Aby sme si mohli urobiť presnejší obraz o hladine vitamínu D u našich pacientov a o klinickom priebehu ich ochorenia - zobrali sme vzorku 40 pacientov - 20 mužov a 20 žien, ktorí mali vyšetrenú hladinu vitamínu D len v bratislavskom laboratóriu Medirex v rokoch: 2020, 2021, 2022, a to v 4.Q.
Sledovanú skupinu tvorilo 20 žien s priemerným vekom 50,55 roka a 20 mužov s priemerným vekom 43,95 roka. Vekový priemer v celej skupine bol 47,25 roka. Priemerná dĺžka trvania ochorenia u žien bola 14,85 roka, u mužov 15,85 roka a v celej skupine 15,35 roka.
Priemerné Hodnoty Vitamínu D v Priebehu 3 Rokov
Priemerná hodnota vitamínu D u žien v roku 2020 bola 32,24 ug/l, v roku 2021 26,4 ug/l a v roku 2022 24,8 ug/l. Priemerná hodnota za 3 roky bola 27,8 ug/l a je hodnotená ako nedostatočná.
Priemerná hodnota vitamínu D u mužov bola v roku 2020 33,7 ug/l, v roku 2021 26,37 ug/l a v roku 2022 28,42 ug/l. Priemerná hodnota za 3 roky bola 29,49 ug/l, čo je nedostatočná koncentrácia.
| Rok | Ženy (ug/l) | Muži (ug/l) |
|---|---|---|
| 2020 | 32,24 | 33,7 |
| 2021 | 26,4 | 26,37 |
| 2022 | 24,8 | 28,42 |
| Priemer | 27,8 | 29,49 |
Tabuľka 1: Priemerné hodnoty vitamínu D v priebehu 3 rokov (hodnoty uvedené v ug/l)
Graf 1: Priemerné hodnoty vitamínu D (hodnoty uvedené v ug/l)
Diskusia
Aj na našej malej vzorke vidíme, že kým v roku 2020 bola hodnota vitamínu D u oboch pohlaví dostatočná, v nasledujúcich rokov klesla na nedostatočnú hladinu. Pritom u mužov pozorujeme o niečo lepšie hodnoty.
Predpokladáme, že tento stav je aj výsledkom obmedzenia pohybu, používania rúšok v dôsledku epidemiologickej situácie (COVID-19). O niečo horšie hodnoty u žien môžu byť práve výsledkom používania vyšších ochranných faktorov proti UV žiareniu. Zhoršenie klinického nálezu však treba hodnotiť komplexnejšie.
Ide len o našu úvahu, ale potvrdením môže byť zhodnotenie výsledkov u tejto skupiny v nasledujúcich rokoch, kde predpokladáme zlepšenie, čo sa týka hodnôt vitamínu D v sére i klinického nálezu.
Ďalšie Dôležité Vitamíny a Minerály
Okrem vitamínu D existuje mnoho ďalších vitamínov a minerálov, ktoré sú nevyhnutné pre správne fungovanie ľudského organizmu.
Vitamíny Rozpustné vo Vode
- Vitamín B1 (Tiamín): Pomáha telu využívať glukózu, hlavný zdroj energie pre bunky.
- Vitamín B2 (Riboflavín): Zúčastňuje sa na metabolizme bielkovín a tukov a je dôležitý pre zdravie pokožky, očí a slizníc.
- Vitamín B3 (Niacín): Napomáha pri metabolizme sacharidov, tukov a bielkovín a zlepšuje funkciu nervového systému.
- Vitamín B5 (Kyselina Pantoténová): Súčasť energetického metabolizmu a tvorby koenzýmu A.
- Vitamín B6 (Pyridoxín): Reguluje metabolizmus bielkovín a aminokyselín.
- Vitamín B7 (Biotín): Podporuje zdravie pokožky, vlasov a nechtov.
- Vitamín B9 (Kyselina Listová): Dôležitý pre tvorbu DNA a rast buniek, najmä počas tehotenstva.
- Vitamín B12 (Kobalamín): Podieľa sa na tvorbe červených krviniek a správnej funkcii nervového systému.
- Vitamín C (Kyselina Askorbová): Posilňuje imunitný systém, podporuje tvorbu kolagénu a zdravie pokožky, slizníc a ďasien.
Vitamíny Rozpustné v Tukoch
- Vitamín A (Retinol): Podporuje zdravie očí a obnovu kožných buniek.
- Vitamín D (Kalciferol): Podporuje vstrebávanie vápnika a fosforu, je dôležitý pre zdravie kostí a imunitu.
- Vitamín E (Tokoferol): Antioxidant, ktorý chráni bunky pred poškodením a podporuje zdravie pokožky.
- Vitamín K (Fylochinón): Nevyhnutný pre tvorbu koagulačných faktorov a správne hojenie rán.
Minerálne Látky
- Vápnik: Dôležitý pre zdravie kostí a zubov, podieľa sa na zrážaní krvi a správnej funkcii svalov.
- Železo: Dôležité pre tvorbu hemoglobínu, ktorý prenáša kyslík v krvi.
- Draslík: Reguluje objem tekutín a krvný tlak, podporuje funkciu svalov a nervov.
- Sodík: Reguluje objem telesných tekutín, prenos nervových signálov a pH krvi.
- Horčík: Podporuje nervový systém a svalovú funkciu, pomáha regulovať krvný tlak.
Je dôležité dbať na vyváženú stravu bohatú na všetky potrebné vitamíny a minerály pre udržanie optimálneho zdravia a prevenciu ochorení.