Vetné členy sú základné stavebné prvky viet, ktoré tvoria vety a určujú ich štruktúru. Sú najmenšími stavebnými „súčiastkami“ vety a obyčajne sú nimi plnovýznamové slovné druhy, ako podstatné mená, prídavné mená, zámená, číslovky alebo príslovky. Vetný člen môže byť vyjadrený jedným slovom (napríklad „mama“), alebo viacerými slovami („usmiala sa“).
Vetné členy delíme na základné (hlavné) a rozvíjajúce (vedľajšie). Medzi základné patria podmet a prísudok, medzi rozvíjajúce potom prívlastok, predmet, príslovkové určenie, doplnok a prístavok. Doplnok je zvláštny rozvíjajúci vetný člen, ktorý rozvíja naraz dva členy - podmet a prísudok, alebo predmet a prísudok.
Čo je vetný člen doplnok?
Doplnok je rozvíjajúci vetný člen, ktorý dopĺňa význam slovesa spolu s podmetom alebo predmetom. Vyjadruje vlastnosť, stav alebo spôsob konania a na otázky sa pýta v spojení s prísudkom. Napríklad vo vete „Jano dobehol prvý“ doplnok „prvý“ rozvíja podmet „Jano“ a prísudok „dobehol“ súčasne. Otázka znie: „Ako Jano dobehol?“ - odpoveď je „prvý“.
Doplnok má zvláštnu funkciu - na rozdiel od prívlastku, ktorý sa viaže iba na podstatné meno, doplnok naraz rozvíja dva vetné členy. Typickým príkladom je veta „Prišiel smutný domov“, kde doplnok „smutný“ rozvíja podmet „on“ a prísudok „prišiel“.
Príklady viet s doplnkom
- Jano dobehol prvý. (Ako dobehol? Prvý.)
- Vidím ho bežať. (Ako ho vidím? Bežať.)
- Deti hrajú na ihrisku. (Kde hrajú? Na ihrisku.)
- Auto stojí zaparkované. (Ako stojí? Zaparkované.)
- Dieťa zaspalo uplakané. (Ako zaspalo? Uplakané.)
Rozdiel medzi doplnkom a prívlastkom
| Vlastnosť | Doplnok | Prívlastok |
|---|---|---|
| Vzťahuje sa na | Podmet (alebo predmet) a prísudok súčasne | Iba na podstatné meno |
| Otázka | Spája sa s prísudkom (Ako? Aký?) | Samostatná otázka (Aký? Ktorý? Čí?) |
| Príklady | Mesiac svietil okrúhly. (doplňuje aj podmet, aj prísudok) | Umyté ovocie, krásny deň |
| Písanie vety | Doplnok trvá iba počas deja (napr. dieťa zaspalo uplakané - stav počas spánku) | Prívlastok vyjadruje trvalú vlastnosť (napr. uplakané dieťa - vlastnosť dieťaťa) |
Prívlastok je rozvíjajúci vetný člen, ktorý bližšie určuje podstatné meno a odpovedá na otázky aký?, ktorý?, čí? Prívlastky môžu byť zhodné (zhodujú sa v rode, čísle a páde s podstatným menom) alebo nezhodné (stojí za podstatným menom a nezhoduje sa s ním v gramatickej kategórii).
Prečítajte si tiež: ako určiť doplnok množiny
Príklady viet s prívlastkom
- Dobrý otec - zhodný prívlastok (dobrý - mužský rod, jednotné číslo, nominatív)
- Miska s vodou - nezhodný prívlastok (s vodou stojí za podstatným menom)
- Usilovný otec
- Krásna kvetina
Doplnok v praxi - ukážky so všetkými vetnými členmi
Pre lepšie pochopenie funkcie doplnku si môžeme pozrieť niekoľko viet so zameraním na jednotlivé vetné členy a ich otázky:
- Podmet: Kto píše knihu? Spisovateľka. (napr. Naša spisovateľka píše knihu.)
- Prísudok: Čo robí spisovateľka? Píše.
- Predmet: Čo píše spisovateľka? Knihu.
- Príslovkové určenie:
- Kde píše knihu? Doma.
- Kedy píše knihu? Po večeroch.
- Ako píše knihu? Usilovne.
- Prečo píše knihu? Z lásky k zvieratám.
- Prívlastok: Akú knihu píše? O mačiatku. (má aký/ktorý doplnok?)
- Doplnok: Ako je spisovateľka, keď píše? Unavená. (Doplnok rozvíja podmet aj prísudok)
Vetné členy a ich otázky - prehľad
| Vetný člen | Otázky | Príklady |
|---|---|---|
| Podmet | Kto? Čo? | Jano píše. |
| Prísudok | Čo robí? Čo sa deje? | Jano píše. |
| Predmet | Koho? Čo? Komu? Čomu? | Čítam knihu. |
| Príslovkové určenie | Kde? Kedy? Ako? Prečo? | Píšem doma, po večeroch, usilovne. |
| Prívlastok | Aký? Ktorý? Čí? | Náš unavený otec. |
| Doplnok | Aký? Ako? | Dieťa zaspalo uplakané. |
Prístavok a jeho funkcia
Prístavok, nazývaný tiež voľný prívlastok, je voľne pripojený podstatný člen, ktorý rozširuje alebo vysvetľuje nadradené podstatné meno. Vždy sa oddeľuje čiarkami a často obsahuje doplňujúcu informáciu k menovanému objektu.
Príklady prístavku:
- Bratislava, hlavné mesto Slovenskej republiky, je mestom na Dunaji.
- Na ulici postávala jeho sesternica, dcéra uja Viktora, z Paríža.
- Rožky som položil do batohu, toho nového.
Delenie viet a vetné členy
Veta je základná syntaktická jednotka s uceleným významom, gramaticky usporiadaná a intonačne uzavretá. V slovenčine rozlišujeme vety podľa obsahu a členitosti, pri čom vetné členy plnia v týchto vetách rôzne funkcie.
- Podľa obsahu: oznamovacia, opytovacia, rozkazovacia, želacia, zvolacia.
- Podľa členitosti: jednočlenné (slovesné a neslovesné) a dvojčlenné (s podmetom a prísudkom). /ul>
- Jano dobehol prvý. (doplnok rozvíja podmet a prísudok)
- Dieťa zaspalo uplakané.
- Auto stálo zaparkované.
- Vidím ho bežať.
- Mesiac svietil okrúhly.
Vetné členy sú vždy nevyhnutné pre správnu stavbu aj rozbor viet, keďže určujú, kto je vykonávateľom deja, čo presne sa deje, kedy, kde a ako sa dej uskutočňuje a ďalšie podrobnosti.
Prečítajte si tiež: využitie doplnkového javu pri riešení úloh
DOPLNOK PODMETU A DOPLNOK OBJEKTU | Gramatika | ELC
Zhrnutie príkladov na doplnok
Doplnok teda často vyjadruje dočasnú vlastnosť alebo stav súvisiaci s vykonávaným dejom a spája sa zároveň s podmetom a prísudkom alebo predmetom a prísudkom.
Prečítajte si tiež: Sprievodca kombináciou vitamínov
tags: #priklady #na #doplnok #komplenent