Kyselina listová, známa aj ako vitamín B9, je vo vode rozpustný vitamín, ktorý patrí do skupiny vitamínov B. Kyselina listová je syntetická forma folátu, čo je prirodzene sa vyskytujúca forma vitamínu B9. Tento vitamín je nevyhnutný pre množstvo základných procesov v tele, ako je tvorba DNA, delenie buniek a správna funkcia nervového systému.
Biochemické a fyziologické aspekty
Kyselina listová je syntetická forma vitamínu B9, ktorá sa vďaka svojej chemickej stabilite využíva na suplementáciu deficitu folátov v organizme. Po resorpcii v duodéne sa biotransformuje na svoj aktívny metabolit 5-metyltetrahydrofolát, ktorý je esenciálnym donorom metylovej skupiny pri tvorbe purínov, tymidylátu a spolu s vitamínom B12 je nevyhnutný pri remetylácii homocysteínu na metionín. Kyselina listová je základným koenzýmom metabolizmu bielkovín. Je dôležitá pre tvorbu červených krviniek, je to esenciálna látka pre normálnu syntézu DNA, rast tkaniva a funkciu buniek.
Folát je kľúčový vitamín pri určovaní hladín homocysteínu v krvnej plazme, ktorý je významným rizikovým faktorom pre kardiovaskulárne ochorenia. K premene 5‑Me‑H4‑Pte‑Glu1 na metabolicky aktívnu kyselinu tetrahydrofolovú je potrebný metylkobalamín a kľúčový enzým metyltetrahydrofolátreduktáza (MTHFR). V dôsledku genetických polymorfizmov (napr. C677T) môže byť aktivita MTHFR znížená, čo zhoršuje premenu kyseliny listovej na jej aktívnu formu.
Zdroj a vstrebávanie
V prírodnej forme sa tento vitamín nazýva folát a nachádza sa v rôznych potravinách, najmä v listovej zelenine, strukovinách a citrusoch. Prirodzene sú foláty vo vysokých dávkach obsiahnuté hlavne v listovej zelenine ako špenát, brokolica, ružičkový kel, hrášok, fazuľa, slnečnicové semienka, ale dobrým zdrojom sú aj kvasnice a zo živočíšnych produktov pečeň a obličky. Najdôležitejšími zdrojmi sú šalát, špenát, paradajky, kapusta, kel, pomaranče, banány, čerešne, jahody, celozrnné obilniny, vajce, mäso a ryby.
Foláty prítomné v potravinách sú citlivé na vplyv vonkajších faktorov, ako sú vysoká teplota, UV žiarenie, ióny kovov (meď, železo) alebo zmeny pH. Technologické spracovanie, vrátane tepelných procesov, a najmä dlhodobé zahrievanie, znižuje obsah tohto vitamínu až o 50‑80%. Konzervovaním, varom a zohrievaním sa v kyseline listovej ničí až 95 % výživných látok.
Prečítajte si tiež: Význam kyseliny listovej
Význam v tehotenstve a perikoncepčná prevencia
Plod prijíma foláty výhradne od matky. Kľúčová fáza vývoja neurálnej trubice prebieha vo včasnej fáze tehotenstva, keď žena ešte nemusí vedieť, že je tehotná (2. - 3. týždeň po koncepcii). Preto sa odporúča užívať foláty ešte prekoncepčne, v rámci plánovaného počatia. Kyselina listová v tehotenstve zohráva kľúčovú úlohu pri zdravom vývoji plodu a má zásadný význam už v raných fázach tehotenstva, často ešte predtým, než žena zistí, že je tehotná.
Suplementácia kyselinou listovou znižuje riziko defektov neurálnej trubice (anencefália, spina bifida) a tiež preukázateľne znižuje výskyt rázštepu pery a podnebia, vybraných vrodených srdcových chýb a počet spontánnych potratov. Repeated clinical studies showed that the risk of birth of a child with a neural tube birth defect was reduced by 70% in women who received 400 μg folic acid daily. Po spustení povinnej fortifikácie kyseliny listovej došlo v niektorých krajinách k výraznému poklesu výskytu určitých NTD (napr. Kanada, Chile, Argentína ~50% pokles spina bifida).
V rámci európskych štátov sa ako najčastejšia odporúčaná dávka uvádza 0,4 mg (400 μg) denne u matiek bez zvýšeného rizika NTD a 4 mg u matiek so zvýšeným rizikom (pozitívna rodinná anamnéza, poruchy metabolizmu folátov, antiepileptická liečba). Odporúčaná doba začiatku suplementácie je najmenej jeden mesiac pred počatím a pokračovať aspoň prvé tri mesiace gravidity; ideálne šesť týždňov až tri mesiace pred koncepciou, aby došlo k dostatočnému zvýšeniu hladiny v erytrocytoch a sére ženy. Folic acid should continue at least in the first trimester.
Indikácie suplementácie v internej medicíne
Medzi aktuálne indikácie suplementácie kyselinou listovou patria stavy spojené s malabsorpciou, megaloblastová anémia z deficitu folátov, chronické hemolytické stavy, užívanie metotrexátu, chronická hemodialýza či prevencia defektu neurálnej trubice u plodu v gravidite. Suplementácia kyselinou listovou sa javí ako rozumná terapeutická možnosť u pacientov trpiacich chronickými zápalovými kožnými ochoreniami, ako je stredne ťažká až ťažká psoriáza, najmä u tých s nízkymi hladinami folátu v krvnej plazme a ďalšími kardiovaskulárnymi rizikovými faktormi.
Kyselina listová sa používa aj v liečbe megaloblastickej anémie, pri chronických hemolytických stavoch a u pacientov s malabsorpčnými syndrómami. Opodstatnené je jej podávanie pri liečbe metotrexátom (folátový záchranný efekt) a u pacientov na chronickej dialýze.
Prečítajte si tiež: Všetko o kyseline askorbovej
Vplyv na kardiovaskulárne riziká a ďalšie oblasti
Nové vedecké poznatky svedčia o tom, že nedostatok kyseliny listovej zvyšuje riziko kardiovaskulárnych chorôb. Vyššie hladiny homocysteínu sú spojené s rizikom srdcovo‑cievnych ochorení, ako je infarkt myokardu alebo mŕtvica. Výsledky veľkých klinických štúdií s diétou obohatenou o kyselinu listovú, vitamín B12 a vitamín B6 ukázali, že táto terapia znižujúca homocystein je účinná pri sekundárnej prevencii nefatálnych mozgových príhod.
V poslednom čase sa venuje pozornosť aj možnému využitiu kyseliny listovej z hľadiska zníženia kardiovaskulárneho rizika či prevencie kancerogenézy. Úvahy o plošnej fortifikácii potravín vyvolali diskusie týkajúce sa možného rizika zvýšeného výskytu některých nádorových ochorení pri dlhodobom vysokom príjme, no existujú aj názory na protektívne účinky pri niektorých typoch nádorov; tieto hypotézy zatiaľ neboli jednoznačne potvrdené.
Laboratórne vyšetrenia a klinický kontext
Kyselina listová v medicínskych vyšetreniach súvisí s meraním hladiny folátov v sére a v erytrocytoch, hodnotením hladín homocysteínu a diferenciálnou diagnostikou anémií (megaloblastická anémia). Pri diagnostike nedostatku folátov je dôležité zvážiť aj stav zásob v pečeni a v tkanivách; asi 50 μg folátov sa uchováva v pečeni a iných tkanivách. Pri poklese príjmu folátov klesá ich hladina v sére už počas niekoľkých dní.
Vstrebávanie folátov zahŕňa hydrolytickú úpravu polyglutamylových foriem v čreve a aktívny transport Pte‑Glu1 cez sliznicu tenkého čreva. Antacidá s obsahom hliníka a horčíka spôsobujú pokles pH v tenkom čreve, a znižujú tak vstrebávanie kyseliny listovej. Rovnako niektoré lieky a stavy (napr. metotrexát, antiepileptiká, malabsorpcia) zhoršujú využitie folátov a sú dôvodom na suplmentáciu.
Odporúčané dávkovanie a bezpečnosť
| Skupina | Odporúčaná denná dávka |
|---|---|
| Dospelí (nerizikoví) | 400 μg |
| Ženy v plodnom veku / perikoncepčne | 400 μg (často odporúčané všade), doporučené 6 týždňov - 3 mesiace pred |
| Tehotné ženy | 600 μg (prvý trimester minimálne), ženy s vysokým rizikom NTD: až 4 mg |
| Dojčiace ženy | 500 μg |
| Deti | 120-330 μg podľa veku |
Kyselina listová je vo všeobecnosti považovaná za bezpečnú pri užívaní v odporúčaných dávkach. Pri dlhodobom podávaní sa vo všeobecnosti neodporúča prekračovať hranicu 1 mg denne bez lekárskeho dozorovania. Užívanie zvýšených dávok môže maskovať neurologické symptómy nedostatku vitamínu B12. Pri veľmi vysokých dávkach (porovnateľne s 15 mg denne) sa môžu vyskytnúť závažné vedľajšie účinky. Môžu sa vyskytnúť poruchy trávenia, nespavosť, nervozita, poruchy koncentrácie alebo alergie pri nadmerných opakovaných dávkach.
Prečítajte si tiež: Význam kyseliny listovej a železa
Genetika, populácia a preventívne programy
Takmer 50 % európskej populácie má v dôsledku genetickej mutácie nedostatok enzýmu MTHFR, ktorý je potrebný na metabolickú premenu kyseliny listovej zo stravy na jej aktívnu formu. Približne 10 % populácie sú homozygoti TT a 40 % heterozygoti CT. Vplyv polymorfizmov môže byť modulovaný diétnymi a environmentálnymi faktormi; bohatšia strava na čerstvú zeleninu a ovocie môže kompenzovať nižšiu aktivitu enzýmu.
V krajinách s nižším socioekonomickým statusom sa ukázalo, že fortifikácia základných potravín (múky) kyselinou listovou významne znižuje výskyt NTD. Mnohé krajiny zaviedli plošnú fortifikáciu múky a múčnych výrobkov na zlepšenie stavu folátov v populácii.
Klinické implikácie pre prax
- Kyselina listová je nevyhnutná pre rast a delenie buniek a jej deficit je spojený so závažnými patologickými procesmi vrátane NTD a megaloblastickej anémie.
- Suplementácia v perikoncepčnom období je efektívna a odporúčaná - znižuje riziko NTD až o približne 50-70 % v klinických štúdiách.
- V internom medicínskom kontexte je potrebné myslieť na suplementáciu pri malabsorpcii, chronických hemolytických stavoch, pri liečbe metotrexátom a u pacientov na dialýze.
- Pri interpretácii laboratórnych výsledkov je dôležité merať aj homocysteín a pri podozrení na genetické polygény (MTHFR) zvážiť formu suplementu (metylfolát vs. kyselina listová).
- Pri predpisovaní doplnkov je rozumné preferovať prípravky obsahujúce metylfolát u pacientov s preukázanou zníženou aktivitou MTHFR.
Praktické odporúčania
- U žien v plodnom veku odporučiť dennú suplementáciu 400 μg kyseliny listovej bez ohľadu na plánovanie tehotenstva.
- U tehotných žien zabezpečiť minimálne 600 μg denne, pri vysokom riziku NTD až 4 mg podľa konzultácie s lekárom.
- Pri anémii a iných indikačných stavoch vyšetriť hladiny folátov v sére a homocysteín, zvážiť substitučnú liečbu a vyhľadať možné príčiny malabsorpcie.
- Zvážiť fortifikáciu alebo programy verejného zdravia v populáciách s nedostatočným príjmom folátov.
Prečo by ste mali užívať kyselinu listovú PRED tehotenstvom #plodnosť - Dr. Rashmi Yogish | Lekársky kruh
Upozornenie: Článok má informatívny charakter a nenahrádza lekárske vyšetrenie alebo konzultáciu ohľadom vášho zdravotného stavu s lekárom alebo iným kvalifikovaným zdravotníckym pracovníkom.
tags: #kyselina #listova #vysetrenia