Leto je už definitívne za nami a s ním prichádza aj obdobie zvýšeného výskytu prechladnutí a respiračných ochorení. V tomto období je dôležité zamerať sa na posilnenie imunitného systému. Zásadný pre podporu imunitného systému je samozrejme vyvážený a nutrične bohatý jedálniček, dostatok kvalitného spánku a pravidelná fyzická aktivita. Pokiaľ ale chceme podporiť navyše náš organizmus v prípade nádchy, kašľa alebo napríklad chrípky, je dobré zamerať sa aj na vhodné nutrienty.
Medzi dôležité vitamíny a minerály, ktoré môžu pomôcť v boji proti chrípke, patria vitamín C, vitamín D, zinok a beta-glukány. V tomto článku sa zameriame na vitamín D a jeho účinnosť pri prevencii a liečbe chrípky.
Vitamín D patrí spolu s vitamínmi A, E a K do skupiny esenciálnych vitamínov rozpustných v tuku. Pre naše fungovanie je nevyhnutný. Pod označením vitamín D sa skrýva niekoľko v tukoch rozpustných kalciferolov, pričom dve hlavné formy - ergokalciferol (vitamín D2) a cholekalciferol (vitamín D3) sú vlastne prohormóny (neaktívne formy). Zdrojom tohto vitamínu sú slnko, vhodné potraviny alebo rôzne výživové doplnky.
Vitamín D je v tuku rozpustný vitamín, ktorý je pre zdravé fungovanie imunitného systému nenahraditeľný. Väčšina buniek v tele obsahuje receptor pre tento vitamín, čo poukazuje aj na jeho dôležitosť. Vitamín D sa podieľa na správnom delení buniek, prispieva k normálnemu stavu kože a slizníc a jeho dlhodobý nedostatok je spájaný s vyššou náchylnosťou k akútnym respiračným infekciám vrátane chrípky. Ešte viac sa o jeho dôležitosti začalo hovoriť v súvislosti s ochorením Covid-19, kedy bolo častejšie poukazované na deficit tohto nutrientu nielen u slovenskej populácie.
Vitamín D sa niekedy nazýva „slnečný vitamín“, pretože sa vytvára vo vašej pokožke ako reakcia na slnečné žiarenie. Vaše telo produkuje vitamín D prirodzene, keď je priamo vystavené slnečnému žiareniu. Vitamín D získavame v lete prirodzene vystavovaním našej pokožky slnku. Avšak aj pri syntéze vitamínu D zo slnečného žiarenia treba brať do úvahy limitujúce faktory ako napríklad dobu expozície slnku či vlnovú dĺžka ultrafialového žiarenia.
Prečítajte si tiež: Vitamín E a zdravie
V zime potom pre nás zdroje vitamínu D predstavujú určité potraviny ako napríklad tučné ryby či niektoré huby*, čo sú pre väčšinu ľudí sviatočné potraviny konzumované bohužiaľ len príležitostne.
*Huby obsahujú vitamín D len za určitých podmienok: Obsah vitamínu D v hubách závisí vždy od mnohých faktorov (klimatické podmienky, miera UV žiarenia, druh a farba huby atď.) Komerčne produkované huby v bežnej maloobchodnej sieti, ktoré nie sú pestované pod špeciálnym umelým osvetlením s cieľom navýšenia obsahu vitamínu D2, obsahujú významne menej vitamínu D ako huby divoko rastúce s prístupom k prirodzenému slnečnému žiareniu. Preto, ak by niekto chcel konzumovať huby ako významný zdroj vitamínu D2, musel by ich sušiť na slnku (ideálne počas augusta až prvý týždeň v septembri) alebo ich ožarovať špeciálnou UVB lampou.
Prečo prirovnanie antibiotický?
Určite ste už počuli o niečo o vitamíne D ako o "slnečnom vitamíne". Počuli ste však už o vitamíne D ako o "antibiotickom vitamíne"? Vitamín D nie je vitamínom v pravom slova zmysle ale v skutočnosti je to steroidný hormón. Vitamín D a jeho biologický prekurzor - cholekaklciferol (D-3) má sekosteroidnú štruktúru molekuly, to znamená molekulu tvarovo zhodnú so steroidnými hormónmi, rozdiel je v 1 otvorenom kruhu. Stačí však ak sa kruh uzavrie a… "kľúč odrazu pasuje do zámku". Čo sa potom stane?
Vitamín D kontroluje imunitu: tvorbu špecifických povrchových antigénov, lyzozomálnych enzýmov, peroxidových radikálov vytváraných makrofágmi. Čiže vitamín D slúži nie len pre "normálny vývoj kostí a zubov" ako nám povoľujú informovať úradníci z Bruselu na výživových doplnkoch.
Nedostatok vitamínu D zapríčiňuje poruchy mnohých biologických procesov vyúsťujúcich v oslabenú imunitu.
Prečítajte si tiež: Všetko o vitamíne B12 a jeho účinkoch
Vitamín D a chrípka: Štúdie a výskumy
Výsledky niektorých štúdií ukazujú, že vitamín D znižuje riziko infekčných ochorení dýchacích ciest. Napríklad v roku 2019 prebehlo posúdenie 25 randomizovaných štúdií, kde boli skúmané dáta u takmer 11 tisíc účastníkov.
Japonská lekárska štúdia ktorej výsledky boli publikované v roku 2010 časopisom American Journal of Clinical Nutrition, skúmala vplyv podávania vitamínu D deťom školského veku v dávke 1200 I.U. denne. Štúdia zaznamenala dramatický pokles výskytu chrípky. V skupine detí s podávaním vitamínu D sa vyskytlo ochorenie v 18 prípadoch zo 167(10,8%), v skupine bez podávania vitamínu D sa vyskytlo ochorenie u 31 z 167 detí (18,6%). Celkovo sa podávaním vitamínu D znížil výskyt ochorenia o 40%.
Prínosom podávania vitamínu D u detí je nielen vysoká účinnosť a bezpečnosť ale aj množstvo ďaľších zdravotných prínosov - súčasné zníženie výskytu bakteriálnych infekcií, zlepšenie vstrebávania a biologického využitia kalcia, prevencia autoimunitných ochorení.
V porovnaní s placebo skupinou (bez podania vitamínu D) bol výskyt chrípky podávaním vitamínu D dospelým pacientkám prakticky eradikovaný (úplne potlačený). Vedecké objavy štúdie svedčia o pôsobení vitamínu D ako "antibiotickom vitamíne".
Podľa výsledkov mnohých ďaľších lekárskych štúdií je vitamín D účinnejšiou prevenciou výskytu chrípky a infekčných ochorení dýchacích ciest v porovnaní s vakcináciami. Vakcinácie proti chrípke viedli v mnohých prípadoch k viacerým úmrtiam ako spôsobilo samotné ochorenie.
Prečítajte si tiež: Olejové kapsuly s vitamínom E
Ako optimalizovať príjem vitamínu D
Pre optimálne nastavenie suplementácie je vhodné nechať si najskôr laboratórne zmerať hladinu vitamínu D, respektíve 25-hydroxyvitamínu D a podľa výsledkov potom určiť dávkovanie. Ako udržiavacia dávka sa odporúča 1000 - 2000 IU D3 denne.
Odporúčaný denný príjem vitamínu D je od 5-10 μg, pričom táto norma sa zvyšuje hlavne v zime a to na úroveň 25 μg (čiže 1000 IU).
Najväčším prísunom vitamínu do organizmu zabezpečuje pôsobenie slnečného žiarenia (UVB) na pokožku. Rozumné slnenie znamená aspoň 20 minút s použitím opaľovacieho krému s nízkym faktorom a následným zvýšením ochranného faktora. Ďalšou možnosťou je slnenie 10 - 15 minút úplne bez opaľovacieho krému a následná aplikácia ochranného faktora 15 a viac. Takýto pobyt na slnku sa odporúča 2- až 3-krát týždenne, pričom pri 30-minútovom slnení sa v tele vytvorí 10 000 až 12 000 IU vitamínu D.
Dobre známa je úloha vitamínu D pri podpore vstrebávania vápnika na udržanie silných kostí a zubov, vitamín D tiež posilňuje imunitný systém a pomáha v prevencii závažných civilizačných ochorení. Okrem toho pozitívne ovplyvňuje hladinu serotonínu, ktorý pomáha „roztopiť” našu zamrznutú náladu.
Ak máte potvrdené, že déčko potrebujete, myslite na to, že organizmus ho vstrebe iba v spojení s tukom. Množstvo déčka v doplnkoch výživy je však rôzne, okolo 100 - 400 IU na 1 ml. Ak váhate, ako ste na tom s déčkom, dajte si jeho hladinu otestovať.
Tabuľka: Odporúčané denné dávky vitamínu D
| Skupina | Odporúčaná denná dávka (IU) |
|---|---|
| Dospelí | 1000 - 2000 |
| Deti | 600 - 1000 |
| Starší ľudia | 2000 - 4000 |
Vitamin D: Důležitý nejen pro kosti a imunitu, ale také pro zdraví cév
Referencie:
- Urashima M.et al: Randomized trial of vitamin D supplementation to prevent seasonal influenza A in schoolchildren; Am.J.Clin.Nutr.
- Cannell J. et al: Epidemic influenza and vitamin D; Epidemiol Infect.
- Vieth R. et al: Randomized comparison of the effects of the vitamin D3 adequate intake versus 100 mcg (4000 IU) per day on biochemical responses and the wellbeing of patients. Nutrition Journal.