Prvá svetová vojna, veľká vojna - globálny konflikt v rokoch 1914 - 1918, ktorý zásadne prekreslil politickú mapu sveta, predovšetkým Európy, a priamo či nepriamo zapríčinil zánik viacerých štátnych útvarov, napr. Prvá svetová vojna vypukla ako dôsledok eskalácie napätia medzi vtedajšími mocnosťami združenými začiatkom 20. stor. do dvoch obranných spojeneckých paktov - Trojspolku (Nemecko, Rakúsko-Uhorsko a Taliansko) a Dohody (Spojené kráľovstvo, Francúzsko a Rusko).
Nemecko v predvečer a počas prvej svetovej vojny
Najzásadnejším dôvodom sporov medzi veľmocami bolo delenie moci vo svete. Najmä silné Nemecké cisárstvo, ktoré vzniklo až v roku 1871, sa snažilo rozšíriť svoje kolónie, čo narážalo na nevôľu predstaviteľov najsilnejších koloniálnych impérií - Spojeného kráľovstva a Francúzska.
Súperenie mocností, sprevádzané masovým zbrojením a poháňané všeobecným nacionalizmom, vyvolalo už pred vypuknutím prvej svetovej vojny sériu lokálnych konfliktov a diplomatických roztržiek. Boje prebiehali najmä v Európe, postupne však aj v Ázii, Afrike, v Tichom oceáne a Atlantickom oceáne; v Európe sa vojna šírila predovšetkým podľa platných spojeneckých zmlúv a záväzkov.
Bojové línie a dôležité fronty
Vznikli dva hlavné fronty - západný a východný, k významným bojiskám však patril i front srbský (balkánsky), neskôr taliansky, rumunský či solúnsky. Medzi najvýznamnejšie bojiská na západnom fronte patrili oblasti miest Ieper (Ypres), Verdun a Cambrai či riek Marna a Somme. Na východnom fronte to bola napr. oblasť Mazurských jazier, riek San, Nida či Dunajec a miest Tannenberg, Przemyśl, Lublin, Ľvov, Luck, Zborov a Berežany.
Počas väčšiny svojho trvania mala prvá svetová vojna charakter zákopovej, teda pozičnej vojny, a to nielen na západnom fronte, ale i na východných bojiskách, talianskom či srbskom fronte. Obrancovia mali pred útočníkmi taktickú výhodu, ofenzívy sprevádzala úvodná delostrelecká streľba, následne boli útočiaci vojaci vystavení paľbe z opevnených postavení a museli prekonávať ťažko priechodné zátarasy a prekážky z ostnatého drôtu.
Prečítajte si tiež: Kúpa a využitie Maca a Kotvičníka
Vstup Nemecka do vojny a Schlieffenov plán
Vízie Ústredných mocností boli jasné, podľa tzv. Schlieffenovho plánu zaútočilo Nemecko na Francúzsko, pričom víťazstvo na západnom fronte malo byť rýchle a jednoznačné. Podľa predstáv nemeckých stratégov sa malo dosiahnuť najneskôr do šiestich týždňov.
Nemci začali boje vstupom na územie Luxemburska a Belgicka, Nemecko tak porušilo neutralitu oboch krajín. Ich postup belgickou krajinou bol rýchly, aj keď ich prekvapil silný odpor oveľa menej početných obrancov. Pevnostný systém pri Liège, na ktorý sa belgická armáda spoliehala, rýchlo padol vďaka intenzívnej a dobre mierenej paľbe nemeckých húfnic. Teroru nemeckých vojakov bolo následne vystavené aj civilné belgické obyvateľstvo.
Časť francúzskych vojakov dovážali na bojisko parížske taxíky a autobusy a k víťazstvu zásadne prispeli aj Britské expedičné sily. Náčelník nemeckého generálneho štábu generál Helmuth Moltke vydal rozkaz ustúpiť k línii Compiégne-Reims-Varennes a budovať obranné zákopy. Následne sa obe strany snažili postupom k Atlantickému oceánu obísť západné krídlo protivníka, avšak bez úspechu (tieto manévre sú známe ako beh k moru). Po dosiahnutí pobrežia siahala frontová línia od Atlantického oceánu až po švajčiarske hranice a vojna na západnom fronte získala pozičný charakter.
Operácie Nemecka na východnom fronte a bitka pri Tannenbergu
Na východnom fronte stáli proti pozemným silám Ruska spoločne armády Nemecka a Rakúsko-Uhorska. Úvodné boje sa tu niesli najmä v znamení ruských neúspechov. Počas bitky pri Tannenbergu dosiahli v priebehu posledného augustového týždňa roku 1914 veľký triumf generáli Paul von Hindenburg a Erich Ludendorff, keď zničili ruskú 2. armádu generála Alexandra Samsonova. V zajatí skončilo vyše 90-tisíc ruských vojakov a Samsonov pod tlakom hanby a osobných výčitiek spáchal samovraždu.
Ďalšou fázou nasadenia nemeckých vojsk, za asistencie ich rakúsko-uhorských spojencov, vo východnej časti Európy bola obrana priemyselného Sliezska. Nemci následne zabrali rozľahlé územia a obsadili o. i. Varšavu a Vilnius.
Prečítajte si tiež: Pestovanie a využitie Macy Peruánskej
Zbrane a technika - nemecké inovácie a nové typy boja
Vojna zároveň vošla do histórie prvotným či významnejším použitím mnohých technických vynálezov doby - tankov, bojových otravných plynov, plameňometov, ponoriek, vzdušného navádzania delostreleckej paľby pomocou rádia, leteckého fotografovania, stíhacieho i bombardovacieho letectva, vzducholodí, lietadlových lodí atď. Jedovatý plyn sa stal neskôr štandardnou zbraňou prvej svetovej vojny, obe strany vyvíjali čoraz účinnejšie typy týchto látok, no i ochranných pomôcok, najmä plynových masiek.
Vplyv vojny na Slovensko a oblasť Vevka / Mača
Prvá svetová vojna patrila zároveň k najtragickejším epizódam slovenskej histórie - z územia dnešnej Slovenskej republiky odišlo na bojiská približne 400-tisíc vojakov, z nich takmer 70-tisíc sa už domov nevrátilo. Po celom Slovensku preto nájdeme pamätníky venované tým, čo na bojiskách v rôznych častiach Európy položili životy.
Už v prvý vojnový rok sa územie severovýchodného Slovenska stalo vojnovou oblasťou. Ťažké boje prebiehali od novembra 1914 na území dnešných okresov Humenné, Snina, Bardejov, Medzilaborce, Svidník a Stropkov. Rusi (8. armáda) totiž opakovane prenikli karpatskými horskými priesmykmi, a pokiaľ by v Karpatoch prelomili front, mohli by ohroziť vnútorné Uhorsko a tiahnuť až na Budapešť.
Ťažké boje v Karpatoch a udalosti na východnom fronte ovplyvnili aj miesta, kde žili obyvatelia dedín a obcí, dnes desaťročia spomínané v regionálnej pamäti. Mnohé obce fakticky prestali existovať a postihnutý región zostal zdevastovaný.
Povojnové následky a sociálne zmeny
Prvá svetová vojna so sebou priniesla spoločenské zmeny - v súvislosti s odchodom mužskej pracovnej sily na bojiská a masovým zamestnávaním žien v kľúčových hospodárskych odvetviach bola impulzom emancipácie a zrovnoprávnenia oboch pohlaví. Tvrdé podmienky neskorších mierových zmlúv zapríčinili ďalšie budúce konflikty, komplex poníženia bol výrazne rozšírený napr. v nemeckej či maďarskej spoločnosti, v Taliansku sa zase udomácnil pocit ukrátenia, vyplývajúci z minimálneho územného zisku.
Prečítajte si tiež: Benefity Macy pre Váš Zelený Život
Symbolika a pamäť - Deň prímeria a červený mak
Koniec prvej svetovej vojny znamenalo podpísanie prímeria 11. novembra 1918. Dátum 11. november iniciovalo Francúzsko v roku 1919 ako Deň padlých a Deň prímeria. Behom krátkej doby sa spomienka na padlých rozšírila aj v Severnej Amerike ako Deň spomienok a Deň veteránov - v Kanade už ako „Remembrance Day“ na počesť vojakov padlých v oboch svetových vojnách.
Odvodený je od symbolu tohto spomienkového dňa - červeného divého maku. Ten použil v básni Na flámskych poliach vojenský lekár, podplukovník John McCrae ako symbol spomienky na hrôzy vojny a zbytočnosť smrti. Kvet vlčieho maku si zvolila do svojho znaku aj Únia vojnových veteránov Slovenskej republiky.
Nemecké vojsko, správanie a následky - miestne a globálne
Nemci síce získali pozície na nepriateľskom území, no boli odkázaní ďalšie roky drobiť svoje sily a bojovať na dvoch exponovaných frontoch, na západe i na východe. Informácie o miestnom dianí využívala aj britská propaganda, ktorá povolávala mladých mužov z ostrovov do vojny, aby pomstili „statočné malé Belgicko“.
Podobne ako pri invázii Nemcov v Belgicku sa aj tu prejavilo neľudské správanie časti útočiacich vojakov voči civilnému obyvateľstvu, k čomu prispela aj štvavá rakúsko-uhorská propaganda. Nemci použili tiež plyn ako novú zbraň, čo vyvolalo paniku a dlhodobé utrpenie obetí.
Regionálne okupácie a zmeny hraníc
V rozmedzí niekoľkých rokov sa celkom zmenila taktika vedenia vojny. Po skončení prvej svetovej vojny nastali zmeny v územnom usporiadaní Európy a vznikli nové štáty, čo zasiahlo aj oblasti, ktoré boli predtým súčasťou Rakúsko-Uhorska.
Rok 1915 sa niesol aj v znamení ďalšieho šírenia konfliktu - 23. mája 1915 vstúpilo do vojny na strane Dohody Taliansko, pretože si robilo nároky na Trident a okolie, oblasť Terstu i Istrie, ako aj na jadranské pobrežie vrátane Dalmácie...
Príbehy a ľudský rozmer vojny
Vojenské dejiny nie sú len zoznamom suchopárnych faktov, ale predovšetkým mozaikou príbehov, ktoré sú doslova za hranou šťastia, neuveriteľna či obyčajnej náhody. Maroš Košík sa s mediálne známym záhradným architektom Martinom Čurdom pozreli na históriu inak - cez optiku diplomacie, nečakaných spojenectiev a momentov, ktoré v školských učebniciach často chýbajú. Ukazuje sa, že aj o tých najzložitejších vojenských manévroch sa dá rozprávať s ľahkosťou a pútavo, bez toho, aby sme urazili náročného diváka.
Prvá svetová vojna (všetky časti, 4k)
Miesta nemeckej prítomnosti v slovenských regiónoch počas druhej svetovej krízy
Hoci Nemci garantovali pokojný vývoj Slovenskému štátu, vyhlásenému 14. marca 1939, ich pôvodné zámery so Záhorím boli iné. 16. marca 1939 o 17. hodine bola doručená na žandársku stanicu vyhláška, podľa ktorej Lamač a Dúbravka patria do Veľkonemeckej ríše. O 18. hodine asi 60 nemeckých vojakov obsadilo Lamač a ostatné jednotky obsadzovali ďalšie obce Záhoria.
V noci na 17. marca bola posádka v Lamači zosilnená a pri železničnej stanici bol umiestnený protitankový kanón s úlohou strážiť cestu Lamač- Bratislava. 18. marca sa nemecké jednotky posunuli na hranice chotára Lamač- Bratislava a zaujali palebné pozície. V Lamači Nemci odzbrojili žandárov a členov Hlinkovej gardy. Bola zastavená aj železničná doprava, obnovila sa o deň neskorej. Ale nemecká finančná stráž tu prevádzala pasovú kontrolu.
Zmena nastala 23. marca po podpísaní dohody s Veľkonemeckou ríšou podľa ktorej bolo Záhorie vyhlásené za ochranné pásmo (Schutzzone). A tak o dva dni neskorej nemeckých vojakov vymenili jednotky SS, ktoré tu ostali do 28. marca. Nemeckých SS zas vymenili jednotky pohraničnej stráže, ktoré v našej obci zotrvali do 11. apríla 1939.
Z toto teda plynie, že Záhorie malo pripadnúť Nemecku, čo však zmenila dohoda z 23. marca. No Petržalka a Devín, pravdepodobne zo strategických dôvodov zostali v nemeckých rukách až do konca vojny.
Lokálne akcie a spomienky
Blesková akcia v Petržalke a Hitlerova „mačka“: V roku 1919 Vavro Šrobár presadil rázny plán, vďaka ktorému naše vojská za noc obsadili Petržalku. Aj Banská Bystrica si 11. novembra 2021, podobne ako množstvo ďalších miest na celom svete, pripomína Deň vojnových veteránov.
Ľudské obete a dedičstvo vojny
Viac než štyri roky bojov si napokon vyžiadali životy takmer 10 miliónov vojakov a približne 7 miliónov civilistov, ďalšie milióny mužov sa domov vrátili chorých a zmrzačených. Prvá svetová vojna patrila zároveň k najtragickejším epizódam slovenskej histórie.
| Oblasť | Dôležité udalosti / bojiská |
|---|---|
| Západný front | Ieper, Verdun, Cambrai, Marna, Somme - zákopová vojna, veľké straty |
| Východný front | Tannenberg, Mazurské jazerá, Przemyśl, Halič - manévre Nemecka a Rakúsko-Uhorska |
| Balkán / Srbský front | Belehrad, Drina - opevnené boje, silný odpor Srbov |
| Karpatské oblasti (Slovensko) | Prieniky ruských vojsk, ťažké boje, devastácia regiónov |
Prvá svetová vojna priniesla technické inovácie a zároveň zanechala hlboké stopy v pamäti národov. Nemeckí vojaci hrali kľúčovú rolu v mnohých operáciách, ich taktika, vybavenie aj správanie formovali priebeh boja na viacerých frontoch. V regiónoch ako Vevka, Mača, Lamač či Petržalka zasa ostali konkrétne stopy okupácií, výsadkových akcií a pozmenených hraníc, ktoré sa preniesli do povojnovej reality i miestnych príbehov.