Zinok pre pacienta: Úloha, význam a prejavy nedostatku

MUDr. Zinok je jedným z najdôležitejších stopových prvkov v ľudskom organizme. Zohráva dôležitú úlohu v patogenéze viacerých kožných ochorení, z čoho vychádza aj predpoklad o jeho potenciálnej efektivite pri ich liečbe.

Úloha výživy a diéty pri dermatologických ochoreniach predstavuje v posledných rokoch aktívne sa rozvíjajúcu oblasť výskumu. Viaceré zistenia v tejto sfére podnietili zaradenie nových odporúčaní založených na dôkazoch pre prevenciu a liečbu mnohých kožných diagnóz, ako atopický ekzém, acne vulgaris, hidradenitis suppurativa, rosacea, psoriáza či kožné malignity, a zdôraznili potrebu ďalšieho skúmania.

Zinok (Zn) je chemický prvok s protónovým číslom 30. Je to mäkký, ľahko taviteľný kov, využívaný už v stredoveku. Slúži priemyselne ako súčasť rôznych zliatin, používa sa pri výrobe farbív i liekov, ale jeho prítomnosť v potrave je nevyhnutná aj pre správny vývoj ľudského organizmu.

Biologická úloha zinku v ľudskom tele je dlhodobo známa, ale klinické prejavy jeho deficitu boli identifikované neskôr. Zinok je nevyhnutný, základný prvok, pretože je integrálnou súčasťou mnohých metaloenzýmov v tele a podieľa sa na biologických funkciách. Stabilizuje a ochraňuje integritu bunkových membrán redukciou tvorby voľných radikálov a prevenciou lipidovej peroxidácie. Takisto je nevyhnutný pre imunitný systém. Zúčastňuje sa syntézy proteínov, bunkovej reprodukcie, hojenia rán a hrá podstatnú úlohu pri fertilite. Suplementácia Zn má veľmi široké použitie od redukcie trvania malárie až po liečbu ťažkých respiračných a črevných ochorení.

Zn zastáva kľúčové funkcie v organizme. V organizme dospelého muža (s váhou 70 kg) sa nachádza 1,4 - 2,3 g (21 - 35 mmol) Zn. Zmeny v koncentrácii Zn zohrávajú významnú úlohu v dermatológii, a to pri mnohých diagnózach. Klinické znaky nedostatku Zn na koži varírujú a závisia od jeho sérovej hladiny.

Prečítajte si tiež: OLIMP BCAA 1100: Zloženie a Účinky

Nedostatok zinku a jeho prejavy

Etiologicky signifikantne nízka hladina Zn rezultuje do kožných zmien vrodeného ochorenia, prejavujúceho sa už v detskom veku - acrodermatitis enteropathica, ktorého jedinou príčinou je nedostatok Zn. Ide o autozomálne recesívne podmienenú malabsorpciu Zn, pri ktorej už bolo identifikovaných viac než 20 mutácií. Jednou z nich je mutácia v géne SLC39A4 lokalizovanom na chromozóme 8q24.3, ktorý kóduje prenášač Zn - proteín ZIP4, ktorý je dysfunkčný. Vznik kožných prejavov nastáva v priebehu niekoľkých dní až týždňov po ukončení dojčenia.

Kožné zmeny sa vyvíjajú najčastejšie v periorificiálnej oblasti (ústa, anus). Materské mlieko čiastočne nahrádza vrodený deficit Zn. Kedysi liečba spočívala len v nahrádzaní Zn materským mliekom. Lézie sú ekzematózne, ošupujúce sa, vznikajú vezikuly, buly, pustuly. Klinické prejavy majú vzhľad obarenej kože, progredujú, tvoria sa ragády. Dochádza k sekundárnej bakteriálnej a mykotickej superinfekcii. Často býva prvým prejavom angulárna cheilitída, neskôr paronychia. Ak sa pacient nelieči, ochorenie progreduje, vytvárajú sa erodované lézie, dochádza k macerácii kože, alopécii a fotofóbii.

Nižšia hladina Zn, tzv. hypozinkémia, sa prezentuje menej jasnými klinickými prejavmi, z čoho vyplýva, že býva často nediagnostikovaná. Kožné prejavy pri získanom deficite Zn sú rovnaké, len miernejšie než pri vrodenej forme. Rozpoznanie variability kožných lézií je nutné na identifikáciu ochorení spôsobených deficitom Zn. Laboratórne testy môžu byť nápomocné, avšak terapeutická odpoveď je zlatým štandardom potvrdenia diagnózy. Samotná laboratórna hodnota Zn v sére nie je dôveryhodná, pretože aktivita ochorenia nemusí bezpodmienečne korelovať s jej hodnotou. Doplnenie Zn do organizmu rezultuje do rýchlej odpovede zhojením.

Získaná karencia Zn je častejším medicínskym problémom než vrodená. Dlhotrvajúci deficit tohto prvku sa môže spájať s častými infekciami, nehojacimi sa ranami, retardáciou rastu, anorexiou, anémiou, fotofóbiou, hypogonadizmom, oneskorenou pubertou, alteráciou mentálneho statusu. Získaný deficit Zn sprevádza dermatologická symptomatológia. Pokiaľ sa na túto príčinu zmien na koži nemyslí, neraz chýba správna diagnóza. Na koži sa vytvárajú psoriaziformné, anulárne a krustózne ložiská. Vznik získanej akrodermatitídy bol popísaný aj u pacienta s preexistujúcou Darierovou chorobou.

Zmena kvality vlasov a ich vypadávanie, iniciálne okcipitálne, strata pigmentu, suchosť, lámavosť (štrukturálne anomálie) vedú k fragilite a alopécii. Preriednutie obočia i mihalníc sú taktiež symptómom nedostatku Zn. Spomalí sa rast nechtov, sú lámavé, objaví sa leukonychia, štiepenie, tzv.

Prečítajte si tiež: Recenzie na slovenský kolagén

V literárnych zdrojoch, ktoré sa venujú medicínskej úlohe Zn, sú uvedené štúdie, ktoré objasňujú súvislosť karencie Zn a systémových ochorení. Jeho deficit súvisí so vzostupom proinflamačných cytokínov, TNF-α a IL-1β pri zápalových a autoimunitných ochoreniach. V dermatológii zohráva daný deficit negatívnu úlohu pri ochorení psoriasis pustulosa, kedy je vhodné dodať 30 - 90 mg Zn denne, ďalej pri vitiligu aj atopickej dermatitíde, pri ochoreniach spojených s poruchou imunity.

Účinky zinku na imunitný systém

Pri zníženej hladine Zn dochádza k poklesu počtu periférnych T-lymfocytov, k zníženiu proliferácie T-lymfocytov na stimuláciu fytohemaglutinínom, k poklesu počtu tymocytov v týme, k indukcii hypersenzitivity oneskoreného typu, k zvýšeniu cytotoxickej aktivity T-lymfocytov, k zmenám aktivity imunitného systému (pokles aktivity NK-buniek, zmeny funkcie makrofágov), k zmenám fagocytózy a funkcie neutrofilov (chemotaxia, oxidačné vzplanutie).

Zn v perorálnej aplikácii je účinný v procese hojenia rán, vredov predkolenia u pacientov s deficitom Zn. Podieľa sa na regulácii migrácie keratinocytov - stimuluje epitelizáciu. Zúčastňuje sa na regulácii apoptózy cytoprotektívnym účinkom sprostredkovaným svojím antioxidačným pôsobením a zvýšením odolnosti proti bakteriálnym toxínom.

Zn je súčasťou mnohých enzýmov, vrátane metaloproteináz, ktoré sa podieľajú na samočistiacich procesoch odumretých tkanív (v angl. auto-debridement). V topickej aplikácii poskytuje aj priamy antibakteriálny účinok v mieste rán, čím bráni ich superinfekcii, uľahčuje ich čistenie (odstraňovanie nekrotického tkaniva) zvyšovaním kolagénolytickej aktivity. Odporúčaná liečba je 20 - 50 mg Zn denne počas štyroch týždňov, potom sa pokračuje dávkou 15 - 30 mg.

Profesorka B. Drenoová vo svojej štúdii Zinok a akné pozorovala zmeny počtu papúl a pustúl v tvárovej oblasti pri perorálnej liečbe acne vulgaris s dávkou 30 mg elementárneho Zn denne (vo forme glukonátu Zn) po jednom a dvoch mesiacoch liečby. Nedostatok Zn sa traduje ako častá príčina difúznej alopécie. Normálne hodnoty Zn možno získať aj v jeho subklinickom nedostatku. Zníženie hladiny Zn môže znamenať posun Zn z plazmy do iného orgánu. Vieme, že pozitívna odpoveď na liečbu v prípade podozrenia zostáva zlatým štandardom diagnostiky.

Prečítajte si tiež: Optimálne zdravie a vitamín D

Sérové hladiny Cu majú tendenciu kolísať nepriamo so sérovými hladinami Zn a bolo navrhnuté, že pomer Zn-Cu môže byť použitý ako index Zn. Koncentrácia Zn vo vlasoch je spoľahlivejším ukazovateľom jeho množstva. Normálne hodnoty sú v rozsahu 150 - 240 μg/g vlasov. Úroveň nižšia ako 70 µg/g svedčí o jeho nedostatku. Množstvo Zn, ktoré sa dostáva ku koreňu vlasu, ovplyvňuje aj rýchlosť rastu vlasov. Súvislosť s endokrinopatiou štítnej žľazy je zrejmá.

Hypotyreóza je častá a relatívne jednoducho diagnostikovateľná príčina difúzneho vypadávania vlasov. Zn a ďalšie stopové prvky, ako je Cu a selén, sú potrebné pre syntézu hormónov štítnej žľazy a ich nedostatok môže mať za následok hypotyreózu. Naopak, hormóny štítnej žľazy sú nevyhnutné pre vstrebávanie Zn, a preto hypotyreóza môže mať za následok získaný nedostatok Zn. Vypadávanie vlasov z dôvodu hypotyreózy sa nezlepší napriek správnej hormonálnej substitúcii, ak sa nedoplní liečba Zn.

Zn je pre organizmus bezpodmienečne potrebný - konzekvencie jeho nedostatku sú nám známe, avšak je nutné poznať aj prejavy, ktoré sprevádzajú výnimočnú intoxikáciu zinkom pri jeho nadmernom p. o. príjme. Prehltnutie mince (1 centu USD), ktorá obsahovala 97 % Zn, malo za následok poškodenie žalúdočnej sliznice u detí a psov. Napriek tomu, že Zn sa považuje za relatívne netoxický, pri príjme per os môže spôsobiť prejavy ako nauzea, vracanie, epigastrická bolesť, letargia a únava, a to pri extrémne vysokom prijme - 100 až 300 mg denne a viac (inhalácia v priemysle kovov).

Nedostatok Zn interdisciplinárne spôsobuje zhoršenie zraku pri diabetes mellitus. Zn je súčasťou inzulínového jadra: šesť molekúl inzulínu tvoriacich hexamér sa viaže na dva atómy Zn. Suplementácia Zn znižuje incidenciu infekcií u dospelých. Efekt liečby Zn bol sledovaný hladinou cytokínov a oxidatívneho stresu. Súbežné užívanie solí Fe, Cu a vápniku môže znižovať vstrebávanie Zn. Zn znižuje vstrebávanie antibiotík - tetracyklínov, ofloxacínu a iných chinolónov, norfloxacínu, ciprofloxacínu. Jedlá s vysokým obsahom fytínov (napr.

Odporúčaná dávka je 12,5 - 25 mg Zn pre dospelých a dospievajúcich nad 12 rokov veku. Aby bola liečba Zn úspešná, je dôležitý aj spôsob jeho podávania. Tablety sa majú zapiť dostatočným množstvom tekutiny (napr.

Výživové doplnky sa nesmú používať ako náhrada rozmanitej stravy. Ustanovená odporúčaná denná dávka sa nesmie presiahnuť. Nevhodné pre deti do 3 rokov. V prípade tehotných a dojčiacich žien konzultovať vhodnosť použitia s lekárom. Prípravok sa musí sa skladovať mimo dosahu detí. Uchovávajte v suchu pri teplote 2-25 °C. Chráňte pred vlhkom a priamym slnečným žiarením.

Súčasná pandémia koronavírusu rozprúdila diskusiu o posilňovaní imunity. Vitamín D a vitamín C nájdeme určite v takmer každej domácej lekárničke. Nie sú to však len vitamíny, ktoré zvyšujú imunitnú odolnosť organizmu. Zinok je minerál, ktorý je v ľudskom tele koncentrovaný najmä vo svaloch, kostiach, koži, obličkách, podžalúdkovej žľaze a očiach a u mužov v prostate. Vo vysokej koncentrácii sa nachádza v očných tkanivách, najviac v očnej dúhovke. Pri jeho zníženej hladine môže dôjsť až k poruchám zraku. Okrem toho má zinok významné účinky protivírusovej obrany - podporuje tvorbu interferónov a bunkové mechanizmy protivírusovej imunity. Jeho nedostatok v organizme sa prejavuje častými infekciami - aj horných dýchacích ciest. Štúdie dokazujú, že pri bežnom prechladnutí môže včasné užívanie zinku skrátiť trvanie ochorenia o 1-3 dni a v laboratóriách (v štúdiách in vitro) sa dokázala schopnosť zinku zabrániť rozmnožovaniu rinovírusov (spôsobujú prechladnutie) a koronavírusov SARS-CoV. Zinok tiež pomáha znižovať aktivitu enzýmu ACE2, ktorý je nevyhnutný na prestup vírusu do bunky.

Aj keď množstvo zinku, ktoré naše telo potrebuje, nie je vysoké, jeho účinky na náš organizmus sú obrovské. Ľudské telo však nedisponuje systémom, ktorý by zásoby zinku udržiaval a príjem zo stravy (cereálie, mäso, morské ryby, zelený špenát, orechy, strukoviny či horká čokoláda) obyčajne nepokryje dennú potrebu. Denné dávky zinku odporúčané WHO sú priemerne 8,5 mg denne. U detí sa pohybujú od 5 do 7 mg, u dospelých 15 mg, u športovcov a rizikových skupín 25 mg.

V prevencii respiračných ochorení je odporúčaná denná dávka maximálne 25 mg a to z dôvodu, že nadbytok zinku v tele vedie k nedostatku medi, čo môže následne narúšať metabolické pochody závislé od katiónu medi. Minerál selén sa v organizme nachádza najmä v pečeni, obličkách, slezine a pankrease. V mužskom tele ho nájdeme aj v semenníkoch, vďaka čomu ovplyvňuje potenciu a dozrievanie spermií. Okrem plodnosti je nevyhnutný pre naše srdce, nervy, pohybový aparát, podporuje imunitný systém, udržiava zdravé vlasy a nechty a prispieva aj k správnemu fungovaniu štítnej žľazy nervy. Okrem toho, rovnako ako zinok, aj selén chráni naše oči. Aj selén má imunostimulačné účinky - vo forme seleničitanu sodného je schopný znemožniť prienik vírusu cez zdravú bunkovú membránu, čím bráni šíreniu infekčnosti. Dáta ukazujú, že v krvi pacientov pozitívnych na COVID-19 bol pozorovaný nedostatok selénu. Doterajšie poznatky vedcov v súvislosti s ochorením COVID-19 potvrdzujú, že vyššie hladiny selénu v tele sú spojené s lepším prežívaním pacientov s koronavírusom.

Zinok je esenciálnym stopovým prvkom, vyskytuje sa v mnohých enzýmových systémoch, kde plní štrukturálne, katalytické a regulačné funkcie v biológii buniek. Zinok zohráva dôležitú úlohu v imunitnom systéme, pri integrite pokožky, hojení rán, chuti a čuchu, funkcii štítnej žľazy, raste a vývoji organizmu, neurologickej funkcii a pri účinku inzulínu.

Je dôležitý pre normálny vývoj mozgu cicavcov a jeho fyziológiu, pretože pri jeho nedostatku alebo nadbytku zinku sa preukázalo, že dochádza k zmenám v správaní sa, abnormálnemu vývoju centrálneho nervového systému a k vzniku neurologických ochorení.

Kde sa zinok nachádza v tele?

Najvyššie koncentrácie sa nachádzajú vo vlasoch, očiach, mužských pohlavných orgánoch a v kosti. Nižšie hladiny sú prítomné v pečeni, obličkách a v svaloch. V krvi sa 80 % vyskytuje v erytrocytoch. Plazmatický zinok sa voľne viaže na albumín. Približne 7 % je viazaných na aminokyseliny a zvyšok je pevne viazaný na alfa-2-makroglobulíny a iné bielkoviny.

Referenčný nutričný príjem (RNI) u dospelých ľudí je 10 mg a u žien 7 mg denne. Presné požiadavky závisia od veku a sú iné počas gravidity a laktácie.

Nedostatok zinku sa zisťuje pomocou laboratórnych vyšetrení zistením hladiny plazmatického zinku. Tieto testy sú vhodné na zistenie výrazných deficientných stavov, neumožňujú nám stanoviť ľahký deficit, pretože zmeny v hladine plazmatického zinku sa ukážu až keď príjem zinku je extrémne nízky. Preto pacient s „normálnymi“ hodnotami môže mať deficit zinku.

Hlavné klinické prejavy závažného nedostatku zinku:

• retardácia rastu
• oneskorenie sexuálneho dospievania
• oneskorenie skeletálneho dozrievania
• vznik periorálnej a akrálnej dermatitídy
• hnačka
• alopécia
• poruchy chuti do jedla
• vznik behaviorálnych zmien
• zvýšená vnímavosť voči infekciám z dôvodu vzniku nedostatočnej imunity

Príznaky menej závažného nedostatku zinku

• porušené alebo chýbajúce vnímanie chuti a čuchu
• zhoršené hojenie rán

Absorpcia zinku prebieha v tenkom čreve a predpokladá sa, že prenos prebieha pomocou nosiča, ktorý za normálnych fyziologických podmienok nie je saturovateľný. Absorpcia diétneho zinku je v rozsahu 15 - 60 %.

Zinok sa radí k minerálom, ktoré vplývajú na správne fungovanie organizmu. Zinok si ľudské telo nedokáže samo vyprodukovať, preto je nevyhnutné prijať ho zo stravy, prípadne ho pravidelne dopĺňať formou výživových doplnkov. Denná dávka zinku by mala byť u žien od 7,5 do 12,7 mg za deň a u mužov od 9,4 do 16,3 miligramu zinku za deň. Tehotné a dojčiace ženy si môžu dávky zinku mierne navýšiť, a to buď v strave, alebo prostredníctvom prírodných prípravkov so zinkom.

Mikronutrienty - vitamíny, minerálne látky a stopové prvky - by mali pacienti čerpať v prvom rade z pestrej a plnohodnotnej stravy. U onkologických pacientov sa však často stretávame prechodne aj s obmedzeným príjmom stravy alebo tráviacimi ťažkosťami, ktoré môžu sprevádzať aj obmedzené vstrebávanie a zvýšené straty vitamínov a minerálnych látok. V ideálnom prípade sa odporúča cielene dopĺňať vitamíny a minerálne látky, ktoré sú u pacienta aktuálne v nedostatku, a to stanovením z krvných odberov.

V rámci prevencie nedostatku môžu pacienti užívať vitamín C, vitamín D (najmä v zimných mesiacoch a počas obdobia, kedy sa musia vyhýbať slnečnému žiareniu počas liečby), selén, zinok a prípadne aj omega-3 mastné kyseliny alebo kvalitné probiotiká.

Neodporúča sa však užívať vyššie dávky než je uvedené na obale doplnku stravy a ošetrujúci onkológ by mal byť oboznámený s užívaním akéhokoľvek doplnku stravy, aby nedochádzalo k interakcii alebo znižovaniu účinnosti podávanej liečby.

Približne 30 - 90% onkologických pacientov suplementuje (dopĺňa) bežnú stravu doplnkami stravy s antioxidačným účinkom alebo podporujúcimi imunitu. Z onkologického hľadiska však existujú obavy, že isté typy doplnkov stravy môžu počas liečby znižovať účinnosť chemoterapie a rádioterapie. Nedávne štúdie však potvrdzujú zlepšenie tolerancie protinádorovej liečby a zníženie rizika odkladania cyklov terapie pri suplementácii niektorých typov doplnkov stravy, ako napríklad vitamínu D alebo selénu.

V každom prípade by mal byť ošetrujúci lekár informovaný o suplementácii mikronutrientov pacienta počas protinádorovej terapie a užívanie jednotlivých mikronutrientov by nemalo byť v kontraindikácii s nastavenou liečbou.

Suplementácia vitamínov a minerálnych látok

Potreba vitamínov a minerálnych látok sa navyšuje v prípade nežiaducich účinkov chemoterapie a rádioterapie (tráviace ťažkosti, zmeny vnímania chuti, zápalové procesy). Navyše celkovo znížený príjem stravy naďalej prispieva k prehlbovaniu nedostatku niektorých vitamínov a minerálnych látok. Zabezpečenie dostatočného príjmu niektorých typov mikronutrientov (vitamín D a selén) a predovšetkým vitamínu B1, vitamínu C a vitamínu K s malou rezervnou kapacitou, sú u onkologických pacientov najkritickejšie. Výsledky početných štúdií poukazujú na dôležitosť mikronutrientov ako súčasť nutričnej terapie, pričom dôkazy uvádzajú, že užívanie multivitamínových/multiminerálnych preparátov môže prispieť nielen k zlepšeniu kvality života, ale taktiež k zlepšeniu prognózy ochorenia.

Napriek tomu, American Institute of Cancer Research (AICR), odporúča pacientom podstupujúcim chemoterapiu a/alebo rádioterapiu, aby neužívali doplnky stravy obsahujúce multivitamínové/multiminerálne látky prevyšujúce odporúčanú dennú dávku mikronutrientov. Priaznivý účinok suplementácie vitamínov možno očakávať u pacientov s preukázaným alebo pravdepodobným deficitom. Deficit vitamínov je pravdepodobný najmä u pacientov s dlhotrvajúcim obmedzeným príjmom stravy, s obmedzeným príjmom ovocia a zeleniny, pri výraznej nežiaducej redukcii telesnej hmotnosti a podvýžive. Riziko nedostatku mikronutrientov nastáva aj pri infekčných komplikáciách a po chirurgických výkonoch. Pri pretrvávajúcich hnačkách a zvracaní sa významne znižuje vstrebávanie mikornutrientov a zvyšuje sa ich deficit. Rizikovou skupinou sú najmä seniori a pacienti podstupujúci liečbu chemoterapiou. V prípade pravdepodobného nedostatku niektorých vitamínov sa odporúča suplementácia multivitamínových preparátov vo fyziologických dávkach zodpovedajúcich dennej potrebe. Takáto suplementácia sa považuje za prospešnú a bezpečnú. Súčasne však treba varovať pred paušálnym podávaním vysokých dávok mikronutrientov, pokiaľ nebol preukázaný klinický deficit vitamínov.

Vzhľadom k zvýšenému nutričnému riziku mnohých onkologických pacientov, je základom pre dostatočný príjem mikronutrientov (vitamínov, minerálnych látok a stopových prvkov) nutrične adekvátna a pestrá strava, ktorá je základom pre zabezpečenie dostatočnej výživy pacienta. Prítomnosť podvýživy pacienta so sebou nesie značné riziko deficitu mikronutrientov, čo vo zvýšenej miere platí pre vitamíny rozpustné vo vode, nakoľko sú ich zásoby v organizme obmedzené (vitamín C a vitamíny skupiny B) a preto sa ich deficit môže prejaviť pomerne rýchlo v priebehu niekoľkých dní. S ohľadom k obmedzenej pestrosti stravy a rôznym diétnym obmedzeniam onkologických pacientov, je užívanie multivitamínových a multiminerálových doplnkov vo fyziologických dávkach (podľa DACH, 2016) považované za prínosné a bezpečné, pričom sa to týka pacientov podstupujúcich chemoterapiu aj rádioterapiu. Paušálna suplementácia vitamínov a stopových prvkov vo zvýšených dávkach však nie je odporúčaná a nemala by byť podávaná.

Z vyššie uvedeného vyplýva odporúčanie pre suplementáciu preparátov obsahujúcich vitamíny a minerálne látky vo fyziologickom rozmedzí podľa odporúčaného denného dávkovania (DACH, 2016), pričom za najviac prínosné v onkológii sa považuje suplementácia vitamínom D, vitamínom C a selénom. Okrem vitamínov a minerálnych látok je na zvážení doplnenie suplementácie o omega-3 mastné kyseliny a karnitín. Čo sa týka kombinácie a dávkovania, v každom prípade je nevyhnutné sa poradiť s farmaceutom a onkológom.

Zinok je dôležitý stopový prvok, ktorý náš organizmus potrebuje pre svoj správny vývoj. Zaraďujeme ho medzi esenciálne minerály, čo znamená, že si ho nedokážeme sami vytvoriť, a preto ho musíme prijímať zo stravy alebo z výživových doplnkov. Telo ho zároveň vo vysokých množstvách vylučuje potením, a tak je potrebné pravidelne ho dopĺňať. Prečo je zinok dôležitý? Okrem iného podporuje imunitu a chráni váš pred oxidačným stresom. Zinok je vo všeobecnosti známy najmä vďaka svojím účinkom na podporu imunity. V našom organizme sa však podieľa na viac ako 300 biochemických reakciách. Je kľúčovým minerálom pri hojení rán a celistvosti kože, fyzickom výkone, raste a vývoji tela, funkcii zmyslov (zraku, chuti a čuchu) a ďalších procesoch.

Odporúčaná denná dávka zinku sa pohybuje od 7 do 25 mg na osobu. Výška dávky sa určuje podľa rôznych faktorov - veku, pohlavia a stavu jedinca. Pre ženy je odporúčaná dávka od 7 mg, pre mužov 10 mg. Zinok sa odporúča užívať aj alergikom. V dôsledku nedostatku zinku totiž môže vznikať napríklad senná nádcha, a preto ak ste alergik, dbajte na správnu hladinu zinku v organizme. Dopĺňať si ho môžete rôznymi formami. Väčšinou sa však na pultoch lekární objavuje vo forme tabliet.

Zinok si prirodzene môžete dopĺňať aj stravou. Nachádza sa najmä v potravinách, ktoré sú bohaté na bielkoviny - a teda napríklad v červenom mäse, vajciach, či vnútornostiach (predovšetkým v pečeni). Nedostatok zinku môže mať 2 typy prejavov - také, ktoré na sebe spozorujete takmer ihneď, a také, ktoré sa prejavia až na základe určitého podnetu. Nedostatok zinku sa však niekedy prejavuje aj „skryto“. Medzi najčastejšie prejavy patrí oslabená imunita a náchylnosť na infekcie, zhoršené hojenie rán, postupné zhoršovanie zraku či nízka plodnosť. Pokles hladiny zinku v krvi až jeho nedostatok môže byť zapríčinený napríklad častým alebo fyzicky vyčerpávajúcim športovaním, dlhodobým stresom, a tiež tehotenstvom.

tags: #slovensky #pacient #zinok