Vetný člen je základná a najmenšia syntaktická jednotka, základná časť gramatickej stavby vety. Funkciu vetného člena môžu mať len plnovýznamové slovné druhy (výnimkou je citoslovce v druhotnom význame, napr. „Hlasné fúúj sa ozývalo celým štadiónom.“). Vetné členy vytvárajú s inými vetnými členmi syntagmy/vetné sklady - vstupujú s nimi do syntaktických vzťahov.
V jazykovede je syntax alebo skladba časť gramatiky zaoberajúca sa vzťahmi medzi slovami vo vete, správnym tvorením vetných konštrukcií a slovosledom. Označenie pre syntax pochádza z gréckych slov συν (syn, znamenajúci „spolu“) a ταξις (taxis, znamenajúci „poradie“). Hlavnou jednotkou skladby je veta, ktorá sa skladá z vetných členov. Vetný člen je „stavebná jednotka“ vety.
Medzi vetné členy patria plnovýznamové slovné druhy (podstatné mená, slovesá, prídavné mená, číslovky, príslovky) a slovný druh, ktorý tieto plnovýznamové slovné druhy zastupuje, resp. odkazuje na predmety, javy a príznaky (zámená). Medzi vetné členy nepatria predložky, spojky a častice. Vetný člen môže byť vyjadrený jedným slovom (mama), alebo viacerými slovami (usmiala sa).
Vetné členy delíme na:
- Základné (alebo hlavné) vetné členy:
- podmet - Kto? Čo? - vyjadrený alebo nevyjadrený
- prísudok - Čo robí? Čo sa deje? - slovesný alebo neslovesný (menný)
- Rozvíjacie (alebo vedľajšie) vetné členy:
- predmet - podľa zhody v páde ho delíme na priamy a nepriamy
- príslovkové určenie - miesta, času, spôsobu a príčiny
- prívlastok - zhodný a nezhodný; a prístavok - voľný zhodný prívlastok
- doplnok - má zvláštne postavenie, viaže sa naraz k dvom vetným členom. Poznáme podmetový - pr. Otec prišiel unavený. alebo predmetový - pr. Otca sme našli unaveného.
Základné vetné členy
Podmet
Podmet je základný vetný člen, ktorý označuje vykonávateľa deja, činnosti alebo nositeľa stavu, vlastnosti alebo procesu (Kto, čo + prísudok). Podmetom môže byť ktorýkoľvek slovný druh, no väčšinou ide o podstatné meno alebo zámeno.
Prečítajte si tiež: Sprievodca kombináciou vitamínov
Podmet môže byť:
- Vyjadrený:
- podstatným menom: Učiteľ vysvetľuje učivo.
- zámenom: Oni boli o tom presvedčení.
- prídavným menom: Dospelí prišli neskoro.
- číslovkou: Traja získali zlatú medailu.
- neurčitkom: Nešportovať je veľká chyba.
- Nevyjadrený/Zamlčaný - nie je explicitne vyjadrený slovom - je vyjadrený skryto (implicitne).
- Prišli včera.
- Nikdy nemal rád skoré ranné vstávanie.
- Mal by si mu to povedať.
- Prídem neskôr.
Prísudok
Prísudok je základný vetný člen označujúci činnosť (dej), stav alebo vlastnosť prisudzovanú podmetu (Čo robí podmet? Čo sa deje s podmetom?). Je tvorený jedným slovom (mama spí) alebo viacerými slovami (otec je unavený, otec môže byť prepracovaný…).
Prísudok môže byť:
- slovesný - vyjadrený jednoduchým alebo zloženým slovesným tvarom: (Otec) sa umýva. (Otec) by chcel umývať.
- slovesný: Otec spal. Petra môže ísť von. Otec začal podnikať. Ide vyhrať ten súboj. A tanier bác na zem.
- neslovesný (menný): Brat je automechanik. Sestra je učiteľka. Žiak má problémy. Plavci sú opálení.
Základ jednočlennej vety, vzťahuje sa priamo na realitu (nie na podmet). Pôvodcu deja, činnosti nedokážeme určiť z kontextu.
Vyjadrený:
Prečítajte si tiež: Kanabidiol a zdravie
- bezpredmetovým alebo predmetovým slovesom bez podmetu, prípadne zvratným slovesom bez podmetu: Mrzne. - Prší. - Už sa rozohralo. Treba vetrať. Už je zatvorené.
- iným slovným druhom: Márnosť! - Pekný večer! - Reštaurácia. - To nikdy!
Rozvíjacie vetné členy
Prívlastok
Prívlastok je vedľajší vetný člen, ktorý rozvíja (vyjadruje, určuje, upresňuje akúkoľvek vlastnosť) nadradený vetný člen vyjadrený podstatným menom alebo výrazom, ktorý zastupuje podstatné meno. Pýtame sa naň otázkami Aký? Aká? Aké? Čí? Čia? Čie? Jeho gramatické kategórie (rod, číslo, pád) sa zhodujú s nadradeným vetným členom (podstatným menom).
Prívlastok môže byť:
- zhodný - stojí pred podstatným menom a zhoduje sa s ním v rode, čísle a páde, napr. dobrý otec: dobrý - muž. r., j. č., N; otec - muž. r., j. č.,
- rozvitý - je tvorený viacerými vetnými členmi, ktoré sú v priraďovacom vzťahu - prívlastky sú rovnocenné, rozvíjajú len podstatné meno.
- postupne rozvitý - Má logické usporiadanie, vzniká pri postupnom rozvíjaní (upresňovaní) podstatného mena prostredníctvom viacerých prívlastkov.
- nezhodný - Gramatickými kategóriami sa nezhoduje s nadradeným podstatným menom. Najčastejšie sa vyskytuje v genitíve. Vždy stojí za nadradeným vetným členom.
Predmet
Predmet je vetný člen, ktorý rozvíja sloveso a zriedkavejšie prídavné meno. Môže sa vyskytovať v rozličných tvaroch, no nikdy nie v nominatíve. Stretol som Petra. - Na lúke sme videli srnku. Trénuje červených. Stretol ho. Spomínal štyroch.
Predmet je rozvíjací vetný člen slovesa, zriedkavejšie aj prídavného mena. Svojím tvarom je závislý od nadradeného člena. Na predmet sa pýtame pomocou pádovej otázky spojenej so slovesom, ktorého význam sa predmetom dopĺňa, napr. Najčastejšie sa predmet vyjadruje podstatným menom alebo zámenom. Niekedy sa však vyskytne aj neurčitok. Napr. Opravujeme náš dom. Zajtra nám netelefonujte. Musíme sa usilovať prísť načas. Nemám ani haliera.
Predmet môže byť:
Prečítajte si tiež: Ovčie kiahne u detí
- priamy - v akuzatíve bez predložky, napr. napísal list, otec rúbe drevo
- nepriamy - v akuzatíve s predložkou (bojoval za vlasť) a v ostatných pádoch okrem nominatívu (hovorí o chorom, nemám peniaze)
Príslovkové určenie
Príslovkové určenie je vetný člen, ktorý rozvíja sloveso (pekne píše), prídavné meno (veľmi dobrý) alebo príslovku (príliš vysoko). Vyjadruje okolnosti a vlastnosti prísudku.
Príslovkové určenie odpovedá na otázky:
- miesta: Kde? Kam? Odkiaľ?
- času: Kedy? Ako dlho? Odkedy?
- spôsobu: Ako?
- príčiny: Prečo? Pre akú príčinu?
Príslovkové určenie býva vyjadrené:
- príslovkou: Správa sa pokojne.
- podstatným menom: Idem od mamy.
- neurčitkom (zriedkavejšie): Odišiel pracovať.
Prístavok
Prístavok je rozvíjajúci vetný člen, ktorý presnejšie upresňuje, dopĺňa, identifikuje, vysvetľuje, zhrňuje a hodnotí nadradený vetný člen. Najčastejšie je vyjadrený podstatným menom. Prístavok je polovetná konštrukcia, ktorá stojí za nadradeným vetným členom a označuje tú istú skutočnosť. Od ostatných vetných členov sa vydeľuje pomocou interpunkčných znamienok, intonácie, častíc, spojok a spájacích výrazov. Moja najlepšia kamarátka (t. j.
Doplnok
Doplnok je polovetná konštrukcia, ktorá vyjadruje stav podmetu alebo predmetu. Rozvíja súčasne podmet alebo predmet, ale aj prísudok. Psa našiel vysileného. - Psa našiel a bol vysilený. Stôl sme kúpili poškodený.
Doplnok sa pokladá aj za druhý prísudok vety. Je zvláštny tým, že netvorí vetnú dvojicu ako ostatné vetné členy, ale trojicu, pretože sa viaže na ďalšie dva vetné členy.
Doplnok môže byť:
- Podmetový: Brata som stretol unaveného.
- Predmetový: Brata som stretol unaveného.
Na doplnok sa pýtame otázkami ako na prívalstok alebo prísovkové určenie spojenými s príslušným slovesom. : Ako prišiel brat?
Prísudok vyjadruje stálu vlastnosť a slovosled sa viaže k nadradenému členu, doplnok nevyjadruje stálu vlastnosť, ale stav.
Príklad:
- Prívlastok: Suchý strom odpílili.
- Doplnok: Ten strom sa zdá suchý.
Prísl. určenia s ako nemusia byť zhodné, doplnok so spojkou ako je zhodný.
Vetné sklady
Významovým spojením slov je sklad.
Poznáme 3 sklady:
- prisudzovací sklad (predikatívna syntagma) - spája podmet a prísudok (predikát); pr. Mama píše.
- podraďovací sklad (určovací sklad, determinatívna syntagma) - spája nadradený a podradený vetný člen; pr. píše list alebo dlhý list
- priraďovací sklad (koordinatívna syntagma) - spája rovnocenné vetné členy; pr. list a pohľadnica
Spôsob spájania členov do skladu je vzťah. Vzťah je skôr laické označenie pre konkrétnu realizáciu formálnej stránky skladu, teda pre jednotlivé spôsoby spájania vetných členov do skladu.
Poznáme tieto vzťahy:
- zhoda (kongruencia) medzi podmetom a prísudkom alebo medzi nadradeným vetným členom a prívlastkom, keď podradený člen preberá gramatické kategórie nadradeného vetného člena; pr. dobrá kniha
- väzba (rekcia) medzi nadradeným vetným členom a predmetom, keď nadradený vetný člen určuje podradenému záväzne formu - pád, pr. píše list
- primkýnanie medzi nadradeným podstatným menom a nezhodným prívlastkom pr. vchod do domu alebo medzi prísudkom a príslovkovým určením pr. išiel do mesta
Delenie viet
Veta je základná syntaktická jednotka s uceleným významom, gramaticky usporiadaná a intonačne uzavretá. Veta sa skladá z vetných členov, ktoré v nej vytvárajú sklady.
Vety rozdeľujeme podľa:
- zloženia (jednoduchá veta, súvetie)
- obsahu (oznamovacia, opytovacia, rozkazovacia, želacia)
- členitosti (jednočlenná, dvojčlenná)
Plošné zobrazenie vety, určovanie vetných členov a druhov:
Včera doniesol peknú kyticu a dezert.
- (on) - nevyjadrený podmet - zámeno
- včera - príslovkové určenie času - príslovka
- doniesol - slovesný prísudok - sloveso
- peknú - zhodný prívlastok - prídavné meno
- kyticu - priamy predmet - podstatné meno
- dezert - priamy predmet - podstatné meno
Veta - jednoduchá, dvojčlenná, neúplná, rozvitá, s viacnásobným vetným členom, oznamovacia