K najpestovanejším „staronovým“ plodinám v SR patrí pestrec mariánsky Silybum marianum (L.) Gaertn., statná nepríjemne pichľavá, bodliakom podobná a často splanievajúca rastlina, s mramorovanými listami z početnej čeľade astrovitých.
Pestrec mariánsky
Už od čias antiky poskytuje niekoľko vysokoúčinných fytofarmaceutík, zaužívaných najmä na ochranu a podporu regenerácie pečene. Je jedinečnou bylinou s blahodárnymi účinkami na správnu funkciu pečene, vylučovanie žlče a dobré trávenie. Pestrec mariánsky (Silybum marianum) bol ako liečivka využívaný už v 16. storočí.
Pôvodom sa pestrec spája s oblasťami okolo Stredozemného mora, z čoho sa vyvodzuje teplomilný charakter tejto plodiny a vcelku menšie nároky na vlahu. Na Slovensku sa pestrec pestuje od najjužnejších po najsevernejšie polohy, viac sa mu darí v teplejších oblastiach.
Na Slovensku sa pestrec pestuje od najjužnejších po najsevernejšie polohy, viac sa mu darí v teplejších oblastiach. Pestrec je pôvodom zo Stredomoria, preto má rád teplo a dostatok slnka. Vyberte mu slnečné, pred vetrom chránené stanovisko s hlinitou, mierne vápnitou pôdou. Semená vysejte začiatkom apríla do riadkov vzdialených od seba 50 cm, do hĺbky 2-3 cm. Klíčenie trvá asi tri týždne, túto dobu skrátite skoro o polovicu, ak semená pred vysiatím namočíte v teplej vode. Vzídené rastlinky preto vyjednotíme aspoň na vzdialenosť 30 cm. Čoskoro vyrastie statná pichľavá rastlina, dorastajúca do výšky až 2 m. Má veľké lesklé ostnaté listy s bielymi škvrnami a zubatým okrajom. Kvety sú červené až fialové a kvitnú od júla do septembra.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie pestreca mariánskeho
Čo sa zberá z pestreca mariánskeho?
Ide o mliečiacu liečivú rastlinu, z listov (droga Cardui mariae herba) a semien (droga Silybi mariani fructus, pričom hlavná zložka flavonoidný komplex silymarín je koncentrovaná v nažkách).
Aktuálne sa vyskytuje v oblasti Kaukazu, Iránu, Sýrie, severnej Afriky, Kanárskych ostrovov, Pyrenejského polostrova, Madeiry, ale aj v Amerike či Austrálii (Carrier et al. Je to jednoročná, prípadne dvojročná ozimná rastlina z čeľade astrovité (Asteraceae). V našich agroekologických podmienkach sa pestuje ako jednoročná bylina. Dorastá do výšky 0,5 - 1,5 m. Listy sú striedavé, lesklé, zelené, okolo žilnatiny bielo škvrnité, perovito zarezané.
Úkrojky listov sú ostnato zubaté, zakončené žltými ostňami. Dolné listy sú krátko stopkaté, až 0,5 m dlhé a 0,2 m široké. Kvetné úbory sú dlhostopkaté, v priemere 50 - 80 mm veľké. Zákrov je guľatý, holý. Listene sú škridlicovité a zúžené z vajcovito ostnatej zubatej bázy do 20 - 50 mm dlhého ostňa. Kvety sú obojpohlavné, purpurové alebo bledofialové a kvitnú v júni až auguste. Sú cudzoopelivé - entomofilné (včely, hmyz). Plody sú sivohnedé nažky s bielym chocholčekom, ktorý má drsné štetinky.
Doba zberu pestreca mariánskeho
K zberu dochádza zhruba do štyroch mesiacov po výseve. Časovanie zberu je veľmi podstatná záležitosť, pretože nažky z biologicky zrelého porastu už vypadávajú buď samé, či za výdatnej pomoci vtáctva. K optimálnej zberovej zrelosti dochádza podľa podmienok zvyčajne ešte počas júla, v severnejších polohách neskôr.
Zber plodov sa robí odrezávaním celých úborov krátko pred dozretím v období septembra až októbre. Zberajú sa sú hlavne plody. V ľudovom liečiteľstve sa zbiera a používa aj vňať. Plody sa potom nechajú dozrieť na suchých a vzdušných miestach. Sú bez pachu, oplodie chutí horkasto a semená olejovito. Semienka sú oválne, mierne sploštené, dlhé 6 - 8 mm, hrubé asi 1,5 mm.
Prečítajte si tiež: Ako správne užívať pestrec mariánsky
Porast, zrelý na zber sa vyznačuje zaschnutím zákrovu na bočných úboroch, keď stredy úborov začínajú nadobúdať bielu farbu a lesklý chocholec je už zreteľný. Nažky sú v tom čase hnedo sfarbené a pre výmlat dostatočne pevné.
Na zber si nezabudnite pripraviť poriadne rukavice, dlhé a pichľavé ostne pestreca sú pekne nepríjemné. Kvetenstvo dosušte rozložené v jednej vrstve na tienistom, vetranom mieste. Semená po dosušení vymlátite pomocou valčeka.
Účinné látky a ich využitie
Účinné látky zo skupiny flavolignanov, tvoriace silymarínový komplex (1,5 percenta - 3,0 percentá), sú lokalizované v oplodí a osemení plodov, respektíve semien. Z ostatných flavonolignanov sú v semene zastúpené dehydrosylibín, dezoxy-silychrystín, dezoxysilydianín, silandrín, silybinóm, silyhermín a neosilyhermín.
Pri teplote do 40 °C je dosušená droga, suché nažky (Silybi mariani fructus), takmer bez zápachu, oplodie má horkú, semeno olejovitú chuť. Musí obsahovať najmenej 1,0 percento silymarínu, počítaného ako silybín. Prípustný podiel cudzích organických prímesí je najviac 2,5 percenta, anorganických prímesí najviac 0,5 percenta, iných častí materskej rastliny najviac 2,5 percenta.
Pestrec mariánsky
Prečítajte si tiež: Benefity pestreca mariánskeho
Za jeho pozitívne účinky sú zodpovedné látky, ktoré sa súhrnne nazývajú silymarin. Ten je silný antioxidant. Najväčšia koncentrácia silymarinu je v semenách, v menšej koncentrácii sa nachádza v listoch a v koreni.
Plody (semená) okrem toho obsahujú asi 27% bielkovín a 30% jedlého oleja, aminokyseliny, cukry, quercetín a vitamín E.
Rastlina pomáha pri cirhóze (nekróze) pečene, problémoch so žlčovými kameňmi, žltačke a ďalších chorobách tohto orgánu. Je možné ju používať pri ochoreniach žlčníka, sleziny a dvanástnika. Odporúča sa na žalúdočné koliky, zmierňuje následky chemoterapie, pomáha pri migréne a bolestiach hlavy. Blahodarne pôsobí na psychickú rovnováhu, pomáha pri liečbe depresií a je vynikajúcim pomocníkom pri detoxikácii organizmu.
Pestrec mariánsky je vynikajúcim prírodným pomocníkom pri problémoch s pečeňou, trávením a celkovou detoxikáciou. Pri pravidelnom a rozumnom užívaní dokáže účinne regenerovať organizmus a podporiť jeho prirodzené samočistiace schopnosti.
Pestovanie pestreca mariánskeho
Na Slovensku sa pestrec pestuje od najjužnejších po najsevernejšie polohy, viac sa mu darí v teplejších oblastiach. Z hľadiska nárokov na pôdne podmienky nemá pestrec väčšie nároky, podobne ako ani na vlahu. Avšak na rozdiel od pôd bohatých na živiny a dobre hospodáriacich s vlahou, pestrec pestovaný na vysychavých ľahkých piesočnatých pôdach neprináša uspokojivé výsledky.
Z hľadiska zaradenia v osevnom postupe je pestrec možné pestovať takmer po každej predplodine, po sebe sa zaraďuje až s odstupom troch rokov. Pestrec patrí tiež k plodinám zaburiňujúcim následné osevy, vzhľadom na prítomnú dormanciu semien ostávajú tieto v pôde životaschopné po dobu niekoľkých rokov.
Pestrec je síce dvojročnou rastlinou, avšak v našich podmienkach už neprezimuje, vymŕza a pestuje sa preto ako jednoročná jarina. Tomu zodpovedá aj príprava pôdy, v ideálnom prípade pozostávajúca z klasickej jesennej orby s hrubým urovnaním brázd a následne jarnej predsejbovej prípravy osivového lôžka.
Podľa lokality a ročníka sa pestrec vysieva od tretej dekády marca až po koniec apríla, a to až po jarných mrazoch. Počas klíčenia a vzchádzania je náročný na primeranú teplotu a vlhkosť pôdy. Podobne ako sója, klíčiť začína až pri 8 - 10 °C, optimálne teploty pre klíčenie sú vyššie a dosahujú 20 - 25 °C. Podľa podmienok porast vzchádza až o tri týždne, tento dlhý čas je možné znížiť ošetrením osiva pred sejbou.
Podľa pôdnych podmienok sa pestrec vysieva do hĺbky 2 - 3 cm, hlbšie iba výnimočne. Organizácia porastu pestreca je v praxi veľmi odlišná, pestuje sa pri rôznej intenzite, čo pri medziriadkovej vzdialenosti znamená nie celkom odôvodnený rozptyl od 0,12 až po 0,60 m a tiež veľmi odlišnú vzdialenosť rastlín v riadku. Vzhľadom k mohutnosti rastliny je za ideotyp porastu možné považovať medziriadkovú vzdialenosť 0,40 - 0,60 m a konečnú vzdialenosť jedincov v riadku 0,20 - 0,40 m.
Pri HTS 24 - 26 g a výsevku 450 tisíc klíčivých semien je spotreba osiva 8 - 12 kg/ha. Pri pestovaní v medziriadkoch 0,40 - 0,60 m sa porast môže navyše kultivovať aj plečkovaním. Prvé plečkovanie pestreca sa vykonáva vo fáze štyroch pravých listov, neskôr sa plečkovanie opakuje podľa potreby. Po zapojení sa porast pestreca vyznačuje už dobrou konkurenčnou schopnosťou voči burinám.
Pri pestovaní pestreca za účelom zberu listovej drogy nie je použitie herbicídov mysliteľné. Z ochorení dokáže spôsobiť vážne straty múčnatka Erysiphe cichoracearum, napadnuté jedince neposkytujú kvalitnú úrodu.
Po vzídení rastie pestrec pomerne rýchlo, kvitne do troch mesiacov od sejby, zvyčajne v júni až v júli.
Nažky je potrebné po zbere sušiť a čistiť. Nažky obsahujú horčiny, silice, bielkoviny a hlavne tiež jedlý olej, pre ktorého obsah sa úroda suší na maximálnu vlhkosť 8 %, podobne ako bežné olejniny.
Dávkovanie a užívanie
Ak chcete maximálne využiť pozitívne účinky pestreca, odporúča sa 3-4 týždenná intenzívna kúra, ktorú opakujte niekoľkokrát do roka. Na trhu sú k dostaniu čaje, tinktúry, tablety i oleje.
Sylimarin je vo vode veľmi zle rozpustný, nadrvené semená je nutné aspoň 5 minút povariť a potom 15 minút lúhovať v horúcej vode. Najúčinnejšie pre telo je pojedanie prášku z čerstvo drvených semien, najlepšie 1 lyžičku 4x denne. Odporúča sa súčasne konzumovať ľahko stráviteľné cukry - semienka si pridajte do džúsu alebo smoothie a máte vyriešené.
V tabuľke sú uvedené priemerné hodnoty výnosov pestreca mariánskeho v závislosti od podmienok:
| Podmienky | Úroda nažiek (t/ha) |
|---|---|
| Priemerné podmienky | 0,5 - 2 |
| Optimálne podmienky | až 2 |
Pestrec mariánsky