Kyselina para-aminobenzoová, označovaná skratkou PABA a historicky aj ako vitamín B10, je organická zlúčenina tvoriaca bežnú súčasť nášho jedálnička. PABA sa pôvodne považovala za vitamín patriaci do skupiny B, dnes sa už za vitamín nepovažuje, no v praxi sa s označením vitamín B10 stretávame dodnes. V nasledujúcom texte nájdete prehľad hlavných potravinových zdrojov PABA, jeho pôvod v prírode a organizme, účinky, praktické odporúčania a možné riziká pri užívaní.
Charakteristika PABA (vitamínu B10)
Kyselina para-aminobenzoová (PABA) je biologicky aktívna látka prírodného pôvodu. Z chemického hľadiska predstavuje organickú zlúčeninu s molekulovým vzorcom C7H7NO2. Štruktúrne pozostáva z aromatického kruhu, na ktorom je naviazaná jedna karboxylová skupina a jedna amino skupina v polohe para (z tejto polohy vychádza aj názov kyseliny). V izolovanej forme je to biela pevná kryštalická látka bez zápachu, ktorá pôsobením svetla a vzduchu mení farbu. PABA je mierne rozpustná vo vode a pomerne ľahko sa absorbuje v tráviacom trakte. Následne podlieha metabolickým procesom v pečeni a vylučuje sa močom.
Kde PABA vzniká a ako sa dostáva do potravy
PABA sa vo veľkej miere vyskytuje v prírodnom svete a sú schopné ju syntetizovať niektoré druhy baktérií, húb a rastlín. Mnoho baktérií, vrátane tých v ľudskom črevnom trakte (napríklad E. coli), generuje PABA z chorismátu pomocou enzýmov 4-amino-4-deoxychorismát syntázy a 4-amino-4-deoxychorismátu lyázy. Rastliny produkujú PABA vo svojich chloroplastoch a ukladajú ho ako ester glukózy (pABA-Glc) vo svojich tkanivách. V ľudskom organizme sa PABA prirodzene netvorí samostatne; jeho tvorbu u ľudí zabezpečujú črevné baktérie.
Hlavné potravinové zdroje PABA (vitamínu B10)
Vitamín B10 sa nachádza v rôznych potravinách, pričom medzi najbohatšie zdroje patria:
- pivovarské kvasnice
- pečeň a vnútornosti (obličky)
- celozrnné výrobky a pšeničné klíčky
- vajcia
- zelená listová zelenina (napríklad špenát) a iná zelenina
- niektoré druhy húb
- mlieko a mliečne výrobky
- melasa
Potravinami s vysokým obsahom PABA sú pivovarské kvasnice, pečeň, celozrnné výrobky, vajcia a pšeničné klíčky. Hoci PABA sa nachádza v potravinách, nie vždy je ho dostatok na dosiahnutie vyšších dávok, ak by to bolo potrebné zo zdravotných dôvodov; v takých prípadoch sú dostupné aj doplnky stravy obsahujúce tento vitamín.
Prečítajte si tiež: Prečo je vitamín K dôležitý
Tabuľka: vybrané potraviny bohaté na PABA (orientačný prehľad)
| Potravina | Poznámka |
|---|---|
| Pivovarské kvasnice | vysoký obsah PABA, často používané v doplnkoch |
| Pečeň (vnútornosti) | zásadný živočíšny zdroj PABA |
| Celozrnné výrobky, pšeničné klíčky | rastlinný zdroj vhodný pre vegetariánov |
| Vajcia | ľahko dostupný živočíšny zdroj |
| Zelenina (špenát, mrkva) | zdroj PABA a ďalších mikronutrientov |
Účinky PABA na organizmus a využitie v praxi
PABA má viacero biologických účinkov a oblastí využitia:
- PABA je medziprodukt pri syntéze folátu baktériami, rastlinami a hubami a tvorí štruktúrny základ kyseliny listovej (vitamínu B9).
- PABA pôsobí ako prírodný antioxidant, ktorý pomáha chrániť bunky pred poškodením spôsobeným voľnými radikálmi. Jeho antioxidačné vlastnosti sú dôležité pre udržanie zdravej pokožky, pretože pomáhajú regenerovať pleť a zabraňujú predčasnému starnutiu.
- PABA chráni pokožku pred voľnými radikálmi, ktoré by ju mohli inak poškodiť a spôsobiť náchylnosť k infekciám. Pomáha tiež pri liečbe rôznych kožných ochorení a v minulosti sa široko používal ako UV filter v opaľovacích krémoch.
- Podpora zdravia vlasov - PABA sa považuje za prospešný pre vlasy, podporuje ich rast, zlepšuje kvalitu a podľa niektorých zdrojov zmierňuje predčasné šedivenie a vypadávanie vlasov.
- PABA funguje ako koenzým, ktorý pomáha pri optimálnom využití bielkovín bunkami a podporuje využitie kyseliny pantoténovej.
- V praxi sa PABA a jej deriváty využívajú v medicíne a farmácii, pričom tvoria základ pre výrobu mnohých liečiv a majú antimikrobiálne, protizápalové, antioxidačné či protinádorové vlastnosti.
Skutočné otázky - Môže PABA spomaliť šedivenie vlasov?
PABA v kozmetike a ochrana proti UV
V minulosti sa PABA široko používala v opaľovacích krémoch ako UV filter, pretože absorbuje UVB žiarenie (vlnové dĺžky medzi 290 a 320 nm). Patentovaná v roku 1943 bola PABA jednou z prvých účinných látok používaných v krémoch na opaľovanie. Prvé štúdie in vivo naznačili, že PABA znižovala poškodenie UV žiarením a u hlodavcov dokonca znižovala riziko kožných nádorov. Avšak neskoršie štúdie a hlavne problémy s alergiami, zafarbením oblečenia a potenciálnym zvýšením rizika poškodenia UV žiarením v niektorých prípadoch spôsobili, že použitie PABA v opaľovacích prípravkoch bolo obmedzené.
Dnes sa vo vode nerozpustné deriváty PABA, ako je padimate O, používajú v niektorých kozmetických výrobkoch (napríklad maskary, korektory, matné rúže). S vývojom prípravkov na opaľovanie sa zameranie posunulo k aktívnym zložkám poskytujúcim široké spektrum ochrany vrátane UVA.
Bezpečnosť, možné riziká a interakcie
PABA je vo všeobecnosti považovaná za netoxickú a v primeraných množstvách dobre tolerovanú látku. Vyššie dávky PABA však môžu spôsobiť žalúdočné ťažkosti, nevoľnosť, vracanie, anorexiu, horúčku, zníženú hladinu vitamínov C a B6 a kožné vyrážky. Pri systémovom podaní sa môže objaviť aj poškodenie pečene v ojedinelých prípadoch. PABA môže mať interakčný potenciál so súbežnými liekmi - napríklad so sulfónamidovými antibiotikami, ktorých účinnosť môže byť ovplyvnená, a s liekmi znižujúcimi zrážanlivosť krvi. U niektorých jedincov sa pri vonkajšom použití v kozmetike môžu vyskytnúť alergické reakcie (začervenanie, svrbenie).
Vzhľadom na nedostatok informácií o bezpečnosti PABA v tehotenstve a pri dojčení je vhodné jeho užívanie konzultovať s lekárom. Rovnako ľudia s poruchami pečene alebo obličiek by mali byť opatrní.
Prečítajte si tiež: Prečo potrebujeme vitamín D3?
Kedy zvážiť doplnky PABA?
Napriek tomu, že u ľudí nie sú bežne zdokumentované syndrómy nedostatku PABA (s výnimkou osôb bez črevných baktérií produkujúcich PABA), na trhu sú dostupné doplnky stravy obsahujúce PABA - samostatne alebo v zložení s inými vitamínmi a minerálmi. Doplnky sú často propagované pre podporu vlasov, pokožky a nechtov alebo na zlepšenie energie a proti únave. Pred začatím užívania doplnkov sa odporúča poradiť s lekárom, najmä ak užívate lieky alebo máte chronické ochorenia.
Praktické odporúčania pre doplnenie PABA potravou
- Zaradenie vnútorností (napr. pečene) do jedálnička raz za čas, ak ich tolerujete.
- Pravidelné konzumovanie celozrnných výrobkov, pšeničných klíčkov a celozrnných obilnín.
- Pridávanie zelenej listovej zeleniny (špenát, kel) a rôznej zeleniny do jedál.
- Využitie pivovarských kvasníc ako doplnku stravy alebo prísady (napríklad do pečenia alebo smoothies) podľa chuti a snášenlivosti.
- Ak zvážené suplementy, konzultovať dávkovanie s odborníkom; bežné doplnky sú dostupné v množstve 100 mg, 500 mg a 1 000 mg.
Kto môže byť v riziku nižších hladín PABA?
Nižšie hladiny PABA sa môžu vyskytnúť u ľudí s poškodeným alebo neexistujúcim črevným mikrobiómom, u osôb s poruchami vstrebávania, pri nadmernom užívaní alkoholu alebo u tých, ktorí užívajú niektoré antibiotiká (napríklad sulfónamidy). Aj keď akútny deficit PABA nie je v praxi bežný, týmito skupinami je rozumné sa zaoberať s lekárom.
Ďalšie poznámky
PABA tvorí štruktúrny základ pre viac než 184 komerčne využívaných liečiv a deriváty PABA sú predmetom výskumu pre ich protizápalové, antiproliferatívne či protirakovinové vlastnosti. PABA môže tiež pôsobiť ako antialergén a býva používaná pri niektorých fibrotických ochoreniach kože (napr. Peyronieho choroba) vo forme draselných solí pod špecifickými názvami. Napriek rozsahu využitia a historickému zaradeniu medzi „béčka“ je dôležité pripomenúť, že najdôležitejšie vitamíny skupiny B (napríklad B9 - kyselina listová či B12) majú dobre dokumentovaný vplyv na životne dôležité procesy a ich nedostatok môže mať závažné zdravotné následky.
Zaradením potravín bohatých na PABA do vyváženej stravy môžete prispieť k zlepšeniu vzhľadu pokožky a kvality vlasov, no pri úmysle užívať vyššie dávky alebo doplnky je vhodné poradiť sa s lekárom.
Prečítajte si tiež: Zdroje vitamínu A