Spoločnosť DETOX, ktorá patrí do skupiny KOSIT, vidí problém Slovenska najmä v nedostatočných spracovateľských kapacitách. Dáta z Bielej knihy zároveň ukázali, že aktuálne má Slovensko veľký problém so spracovaním priemyselného odpadu, vrátane spracovania nebezpečných odpadov. V septembri zverejnil Zväz odpadového priemyslu SR (ZOP) Bielu knihu odpadového hospodárstva SR, ktorá priniesla komplexný pohľad na vznik a nakladanie s odpadmi. Daniel Studený v rozhovore poukazuje na nedostatky, ktoré tento problém spôsobujú priemyslu na Slovensku.
Skutočný rozsah problému: objemy a štatistiky
Priemyselných odpadov pritom vzniká na Slovensku niekoľkonásobne viac, než komunálnych. Produkcia priemyselných odpadov je na Slovensku na úrovni desiatich miliónov ton odpadov, čo je približne štvornásobne viac, ako produkcia komunálnych odpadov. Najhoršia situácia je ale pri nakladaní s priemyselným nebezpečným odpadom, ktorého ročne vzniká na Slovensku takmer päťstotisíc ton, lenže o štyridsiatich percentách z tohto množstva odpadov nemáme zo štatistík informáciu o tom, ako sa s nimi nakladá. To znamená, že takmer 180 tisíc ton toxických odpadov sa každý rok „túla“ po Slovensku a predstavuje neriadené riziko pre životné prostredie a zdravie ľudí. Tento stav trvá už niekoľko rokov a trend je bohužiaľ zhoršujúci. Na Slovensku klesá podiel materiálovej recyklácie nebezpečných odpadov. Prečo? Ide o pomerne čerstvé dáta, ktoré zachytili začiatok trendu v roku 2019.
Vývoj nakladania s odpadmi: klesajúce zhodnocovanie
Zaznamenávame obrátený vývoj nakladania s odpadom. S nárastom produkcie odpadov postupne klesá miera materiálového a energetického zhodnocovania. V protismere s tým výrazne rastie zneškodňovanie, respektíve predúprava odpadov. Potvrdzuje to aj Správa o stave životného prostredia Slovenskej republiky v roku 2021, ktorá konštatuje pokles materiálového zhodnocovania a zvýšenie miery zneškodňovania nebezpečných odpadov ich skládkovaním. Myslím si, že mi dáte za pravdu, že je vysoko nezodpovedné, aby sme v 21. storočí v Strednej Európe nevedeli, ako nakladáme s tretinou priemyselných odpadov, a viac ako tri milióny ton priemyselných odpadov „upraceme“ s kódom „iné nakladanie“.
Príčiny: legislatíva, politika a investičný dlh
Štátne orgány dlhodobo ignorujú požiadavky priemyslu na podporu budovania kapacít pre zhodnocovanie priemyselných a nebezpečných odpadov. Nielen finančnú podporu ale hlavne podporu v zjednodušení procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA), ktorý svojím nastavením neúmerne predlžuje akýkoľvek zámer na budovanie zariadenia na spracovanie odpadov resp. ho veľa krát úplne zastaví. Infraštruktúra spracovania odpadu dnes vôbec nenapĺňa ani len aktuálne potreby a v žiadnom prípade nemôžeme hovoriť o nejakom potenciáli pre potrebu rastúcej industrializácie krajiny. Investičný dlh v oblasti spracovania priemyselných odpadov je na Slovensku taký obrovský, že takáto možnosť je skôr nereálna.
Dopady na priemysel a automobilový sektor
Ťahúň slovenskej ekonomiky, automobilový priemysel, ktorý je zároveň lídrom zodpovedného prístupu k životnému prostrediu, je nútený konať proti ambicióznym environmentálnym politikám svojich materských firiem a odpad skládkovať. V lepšom prípade ho vyváža na zhodnotenie do zahraničia. Ročne dnes vyvezieme zo Slovenska takmer päťdesiat tisíc ton nebezpečného odpadu čo pri dlhých prepravách zanecháva nezanedbateľnú uhlíkovú stopu a taktiež vytvára vysoké environmentálne riziko potenciálnej havárie. Ročná produkcia len nebezpečných odpadov štyroch slovenských automobiliek je okolo trinásťtisíc ton. Je jasné, že pokiaľ chceme zabezpečiť ďalší rozvoj automobilového priemyslu na Slovensku, tak je nevyhnutné investovať do moderných technológií na nakladanie s priemyselným a nebezpečným odpadom. Najhorším scenárom a obrovskou hanbou pre celé Slovensko by bolo, ak by dôvodom na tlmenie výroby alebo v najhoršom prípade aj odchod výroby zo Slovenska bola nedostatočná infraštruktúra odpadového hospodárstva.
Prečítajte si tiež: Zdravé telo
Vývoz a dovoz odpadu: súčasný trend
Na Slovensku končí v zhodnotení a zneškodnení aj časť zahraničného odpadu. Slovensko je však aj jeho vývozcom. Objem vyvážaného odpadu je približne desaťkrát menší, než dovážaného. Podľa schválených povolení na vývoz a dovoz odpadu bolo dovezených na Slovensko minulý rok takmer 650 tisíc ton odpadu, vyvezených bolo približne 65 tisíc ton odpadu. Vo vývoze zo Slovenska dominujú práve nebezpečné odpady, ide o takmer päťdesiat tisíc ton. Z toho viac ako štyridsať percent predstavujú kovové odpady znečistené nebezpečnými látkami a autobatérie, ktoré sa zhodnocujú hlavne v Nemecku a v Rakúsku. Takmer tridsať percent vyvážaných nebezpečných odpadov sa spracúva termicky v susednej Viedni. Ide o rôzne koncentrované rozpúšťadlá, kaly, obaly znečistené nebezpečnými látkami, teda odpady, pre ktoré nie je na Slovensku zodpovedajúce koncové zariadenie. Pôvodcovia odpadov tak v rámci svojej environmentálnej politiky môžu veľa krát len vďaka zahraničným kapacitám dodržiavať princíp „zero waste to landfill“.
Skúsenosti DETOXu a rozsah služieb
Viac ako 30 rokov sa v spoločnosti DETOX zodpovedne zaoberáme zberom, prepravou a spracovaním priemyselných odpadov, vrátane nebezpečných odpadov. Naše služby poskytujeme pre viac ako dvetisíc priemyselných klientov, od sektora automotiv až po potravinársky priemysel. Okrem toho sa v rámci skupiny KOSIT dlhodobo venujeme nakladaniu s komunálnymi odpadmi a naše služby poskytujeme pre takmer 900 tisíc obyvateľov. Spoločnosť DETOX pôsobí na slovenskom trhu vyše 30 rokov a zamestnáva 100 pracovníkov. Patrí medzi najväčšie slovenské firmy v oblasti nakladania s nebezpečným odpadom z priemyslu. Venuje sa aj sanácii a dekontaminácii environmentálne zaťažených oblastí. V roku 2022 dosiahol obrat spoločnosti takmer 11 mil.
Projekty a investície: plány rozvoja kapacít
Uvedomujeme si dôležitosť tohto segmentu a veríme, že vstup spoločnosti Detox do skupiny KOSIT vytvára ideálnu platformu a potenciál pre rozvoj a budovanie technológií na spracovanie a zhodnocovanie priemyselných odpadov. V rámci skupiny máme rozpracovaných viacero projektov pre spracovanie priemyselných odpadov a vyzerá, že prvým významným krokom bude projekt spracovania kvapalných priemyselných odpadov v areáli ZEVO Košice. Projekt prešiel povinným posudzovaním vplyvov na životné prostredie, následne územným konaním a dnes sme vo fáze vydávania stavebného povolenia. Zariadenie bude mať ročnú kapacitu štyridsať tisíc ton kvapalných odpadov. Táto investícia nám umožní poskytnúť naším klientom kompletný servis „pod jednou strechou“.
Zariadenia na pevné a výhrevné odpady
Krajina potrebuje nové zariadenia na spracovanie tuhých odpadov, nakladanie s kalmi, plastovým odpadom a rôznymi koncentrovanými odpadmi, sorbentami a podobne. Všetko sú to vysokovýhrevné odpady, ktoré sú ideálnym palivom pre zariadenie na energetické využitie. Svojím charakterom však tieto odpady nie je možné spracovávať v klasických roštových kotloch, aké prevádzkujeme napr. u nás v ZEVO Košice. Nie je to možné ani z technického ani z legislatívneho hľadiska. Takéto zariadenie preto už plánujeme budovať v rámci areálu ZEVO Košice, kde takto vytvoríme kompaktný celok na nakladanie s komunálnymi a priemyselnými odpadmi. Kapacita tohto zariadenia bude dvadsať tisíc ton odpadov ročne. Získaná energia vo forme tepla a elektrickej energie bude dodávaná do verejnej siete. Palivová základňa sa bude skladať z rôznych priemyselných odpadov, ktoré nie je možné recyklovať, a ktoré na skládkach predstavujú potenciálne environmentálne riziko.
Technické parametre plánovaného zariadenia
Výška investície na úrovni 50 miliónov eur zodpovedá vysokej technologickej úrovni zariadenia. Jeho základom bude rotačná pec z ktorej spaliny vstupujú do druhého stupňa termickej degradácie, tzv. termoreaktoru. V ňom bude prebiehať dohorievanie zvyškového podielu organických látok v spalinách, pri minimálnej teplote 1 100 °C počas dvoch sekúnd. Proces čistenia spalín bude pozostávať z kombinovaného štvorstupňového čistenia, ktoré zabezpečí splnenie tých najprísnejších emisných noriem. Samozrejmosťou je využitie tepla spalín v parnom kotly na výrobu elektrickej energie a horúcej vody pre systém centrálneho zásobovania teplom mesta Košice. Súčasťou projektu bude samozrejme aj príslušné skladové hospodárstvo zodpovedajúce vlastnostiam odpadu, s ktorými budeme nakladať. V prípade tohto zariadenia nebudeme zrejme jedinými investormi. Na základe viacerých ponúk zvažujeme vstup renomovaného spoluinvestora napríklad z Rakúska, alebo Švajčiarska, ktorý by sa podieľal nielen na finálnom dizajne, výstavbe, ale aj prevádzke zariadenia.
Prečítajte si tiež: Detox podľa Mačingovej
Kde sa môžeme učiť: európske príklady
Za príkladom nemusíme chodiť nikam ďaleko. Stačí sa pozrieť do Viedne, kde okrem štyroch klasických ZEVO na energetické zhodnotenie komunálnych odpadov, ktoré sú situované v blízkosti obytných štvrtí, sa nachádza aj jedno centrálne zariadenie na energetické zhodnotenie priemyselných odpadov. Už od roku 1980 je v Simmering Heide v prevádzke zariadenie na energetické zhodnotenie nebezpečných odpadov, ktoré pozostáva z rotačnej pece s kapacitou stotisíc ton odpadov, a z troch fluidných kotlov so spoločnou kapacitou 180 tisíc ton kalov ročne. K tomu všetkému pribudlo v roku 2008 zariadenie na energetické zhodnotenie komunálnych odpadov s kapacitou 250 tisíc ton odpadov. Celý komplex sa nachádza približne jeden a pol kilometra od obytnej štvrte. Rakúsko môže byť pre nás vzorom nielen pri nakladaní s komunálnym odpadom, ale aj pri nakladaní s priemyselným nebezpečným odpadom. Kým na Slovensku je miera termického spracovania nebezpečných odpadov len 4 %, v Rakúsku je až 13 %. Miera skládkovania nebezpečných odpadov je v Rakúsku sedem percent, hlavne odpad s obsahom azbestu. Na Slovensku je to až sedemnásť percent.
KOSIT Virtuálna prehliadka zariadením na energetické využitie odpadov
Praktické skúsenosti: zber exspirovaných liekov
Spoločnosť DETOX s. r. o. prevzala zber a likvidáciu liekov zo slovenských lekární po tom, čo z niektorých lekární nebol liekový odpad zbieraný viac ako rok. Po verejnej súťaži s nimi Štátny ústav pre kontrolu liečiv podpísal zmluvu a zber už funguje bez problémov. Zber liekov z lekární nebol na Slovensku poskytovaný viac ako rok a lekárne skladovali kritické množstvá liekov. Akonáhle sa lekárnici dozvedeli, že verejné obstarávanie vyhrala naša spoločnosť, mali sme denne desiatky až stovky telefonátov a prosieb o urýchlený odber liekov. Exspirované lieky boli skladované úplne všade. Veľakrát až po strop v rôznych skladoch, sociálnych zariadeniach, dokonca v sprchovom kúte. Keďže bol stav naozaj akútny, zber sme začali vykonávať hneď od 15. Najprv sme sa sústredili prioritne na lekárne v zozname ŠÚKL, ktoré boli označené ako kritické. Nápor akútnych stavov sme vyriešili počas prvých dvoch mesiacov a následne sme začali lieky zbierať systémovo.
Prevencia a komunikácia
Asi najväčšie starosti nám spôsobovalo nevhodné balenie resp. odpadový mix liekov s ostrými predmetmi, ako napr. rozbité sklo, použité striekačky s ihlami a pod. Takto zmiešaný odpad sme preto museli v lekárňach pred jeho odvozom triediť. Výrazne nás to zdržiavalo v zbere a v harmonograme sme museli posúvať termíny. Aby sme v budúcnosti takýmto situáciám predišli, pripravili sme adresnú kampaň zameranú na občanov s návodom, ako majú nespotrebované lieky do lekární odovzdávať, ale najmä na lekárnikov, ako majú lieky od pacientov preberať. Dnes považujeme situáciu za stabilizovanú.
Partnerstvá a strategické kroky
Spoločnosť KOSIT a. s., vlastnená investičnou skupinou WOOD & Company, získala koncom septembra tohto roka 90% podiel v DETOX s. r. o. Vstup nového spoločníka do DETOXU je dôležitým míľnikom pre všetkých zamestnancov spoločnosti. Pre skupinu WOOD & Company ide o pokračovanie strategického smerovania v odvetví odpadového hospodárstva, v ktorom pôsobí od roku 2014. „Verím, že aj vďaka akvizícii spoločnosti DETOX dokážeme posunúť Slovensko bližšie k modernému odpadovému hospodárstvu 21.storočia, ktoré je navyše šetrné k životnému prostrediu. Investičné plány DETOX podľa Mariána Christenka zapadajú do stratégie skupiny KOSIT. „Dnes pred nami stoja významné investície v hodnote takmer 50 mil. Skupina spoločností KOSIT sa primárne zameriava na poskytovanie služieb nakladania s odpadom pre komunálny sektor a komplexné služby pre zákazníkov z oblasti priemyslu a obchodu. Okrem zariadenia na energetické využitie odpadu (ZEVO) v Košiciach, či bioplynovej stanice na recykláciu biologického odpadu, prevádzkuje skupina KOSIT viacero koncových zariadení v Košickom, Prešovskom, a Nitrianskom kraji. Skupina KOSIT má viac ako 925 zamestnancov a jej plánovaný konsolidovaný obrat v roku 2023 je vo výške 68 mil.
| Ukazovateľ | Hodnota / poznámka |
|---|---|
| Ročná produkcia priemyselných odpadov (SR) | Približne 10 mil. ton |
| Ročná produkcia nebezpečných odpadov (SR) | Takmer 500 tis. ton |
| Neznáme nakladanie s % nebezpečných odpadov | ≈ 40 % (≈ 180 tis. ton) |
| Kapacita plánovaného zariadenia kvapalných odpadov (ZEVO Košice) | 40 000 ton/rok |
| Kapacita plánovaného zariadenia na pevné výhrevné odpady | 20 000 ton/rok |
| Navrhovaná investícia | Približne 50 mil. EUR |
Sociálna zodpovednosť a komunita
V rámci aktivít spoločnosti DETOX organizujeme environmentálne zamerané projekty a čistiace akcie. Dňa 21. 04. 2023 organizovala spoločnosť DETOX, s.r.o. v spolupráci s Mestom Banská Bystrica čistiacu akciu s názvom DETOX Komunite. V rámci tejto akcie sme s pracovníkmi Slovenskej inšpekcie ŽP, Štátnej ochrany prírody SR a s obyvateľmi Rakytoviec, odstránili historickú skládku v doline Rakytovského potoka. "Veríme, že naša príroda a životné prostredie si zaslúži byť bez odpadu. Cieľom tejto akcie bolo zveľadiť prostredie doliny Rakytovského potoka, ktoré po vyčistení poskytne priestor pre jej návštevníkov. Zatraktívnenie prostredia môže prilákať do lokality aj nových turistov. Súčasná aj budúca generácia, majú nárok tráviť čas v čistých parkoch a prechádzať sa ulicami a lesmi bez zbytočných fliaš, obalov a iných odpadov", vyjadril sa na záver Daniel Studený, výkonný riaditeľ a konateľ DETOX s. r.
Prečítajte si tiež: Produkty Urban Skin Detox