Bolesti hlavy občas potrápia takmer každého z nás. Množstvo práce a povinností, naplánovaný deň a do toho zrazu… Nepríjemná bolesť hlavy alebo migréna, ktoré niekedy dávajú stopku všetkým plánom. Či už je ich spúšťačom zmena počasia, zvýšený stres, alebo sa objavia len tak „znenazdajky“, v konečnom dôsledku majú neblahý vplyv na našu náladu, výkonnosť a fungovanie. Prvou otázkou v takej chvíli je, čo na bolesť hlavy, aby čím skôr ustúpila, prípadne čo pomáha na migrénu? Predtým, než siahnete po tabletke od bolesti, odporúčame neunáhliť sa. Bolesť hlavy je komplexnou témou a kľúčovú rolu v nej hrá dobrá diagnostika. Okrem liekov máte na výber aj prírodné látky.
Existuje viac než 150 typov bolestí hlavy a najrozšírenejšou z nich je tenzná bolesť hlavy, spojená s napätím svalov krku a pokožky na hlave. Druhá v poradí je migréna. Je dôležité vedieť ich rozlíšiť, pretože to, čo funguje na jeden typ bolesti, nemusí účinkovať na ten druhý.
Bežná tenzná bolesť hlavy sa prejavuje ako pocit tlaku a tupej bolesti v celej hlave, alebo len na niektorých jej miestach. Môže sa taktiež vyskytovať len v jednej časti hlavy: pravej či ľavej, na čele, aj na zátylku či temene. Väčšinou nemá ďalšie symptómy.
Migréna je ťažší stav s vážnejším priebehom, podľa zistení vedcov má väčšinou vyššie skóre bolesti než tenzná bolesť hlavy. Migréna má navyše ďalšie symptómy, ktoré človeka celkovo oslabia (vracanie, nevoľnosť). Bolesť hlavy býva intenzívna, pulzujúca, vyskytuje sa často len na jednej strane hlavy, niekedy na oboch. Opakujú sa epizódy, ktoré môžu trvať od niekoľkých hodín, až do niekoľkých dní. Príznaky migrény zhoršujú zvuky, pachy, silné svetlo a pohyb. Pre migrénu môže byť typická aj aura, ktorú zažíva asi štvrtina všetkých pacientov.
Rozdiely medzi migrénou a bežnou bolesťou hlavy
Prečítajte si tiež: Liečba žalúdka propolisom
Typy bolesti hlavy
Rozlišujeme tri hlavné typy bolesti hlavy podľa toho, kde je ohnisko bolesti lokalizované.
- Ide o migrenóznu bolesť,
- tenznú bolesť a
- tzv. „cluster headache“.
Tenzná bolesť je charakteristická difúznou, tupou bolesťou, ktorú nie je možné presne lokalizovať. Na rozdiel od nej, migrenózna bolesť je búšivá a pulzujúca, pričom vo väčšine prípadov je lokalizovaná jednostranne na čele, v okolí očí, alebo spánkov. „Cluster headache“ predstavuje vždy iba jednostranne zaznamenávanú, krátku, ostrú, bodavú bolesť v okolí oka.
Ako si môžeme pomôcť?
V prípade liečby bolestí hlavy rozlišujeme liečbu akútnu a profylaktickú, ktorej cieľom je zabrániť, alebo aspoň minimalizovať výskyt a opakovanie bolestí. V prípade akútneho záchvatu bolesti väčšina z nás siaha v prípade voľnopredajných liečiv po analgetikách či antiflogistikách, ktoré blokujú syntézu prostaglandínov- látok „prenášajúcich“ bolestivé signály. Ide najmä o kyselinu acetylsalicylovú, paracetamol či ibuprofen.
Na profylaxiu bolesti hlavy sa využívajú najmä vitamínové a minerálne prípravky. Prím v mineráloch drží magnézium. Horčík normalizuje napätie cievnej steny, čím znižuje vysoký tlak, ktorý môže byť jednou z príčin bolesti. Taktiež plní úlohu neuroregulátora, čo sa využíva pri bolestiach plynúcich z neurologických porúch.
Ako dlhodobá profylaxia bolesti hlavy sú taktiež využívané vitamíny, predovšetkým vitamín B6- pyridoxín, B9- kyselina listová a B12- kobalamín, pôsobiace najmä cez vplyv na hladinu homocysteínu, aminokyseliny, ktorá v prípade vysokých koncentrácií spôsobuje náchylnosť organizmu na ataky migrény. Rovnako je dôležité udržiavať v tele dostatočnú hladinu vitamínu D, nakoľko podľa viacerých štúdií práve jeho nedostatok viedol k často sa opakujúcim migrenóznym stavom.
Prečítajte si tiež: Čo na bolesť krížov: Pomôžu doplnky?
Pokiaľ sa chceme inšpirovať prírodou, veľmi vhodné je užívanie Rimbaby (Tanacetum parthenium), rastliny, ktorej obsahové látky pôsobia cez serotonínové receptory, čím znižujú sťahy cievnych stien. Rovnako blokujú syntézu prostaglandínov, čím napodobňujú účinok využívaných analgetík a antiflogistík.
Čím ešte môžeme liečbu podporiť? Jednoznačne dobrou náladou, dostatočným príjmom tekutín a pohodlím. Keď sa budeme cítiť príjemne, aj bolesť hlavy sa bude dať zvládnuť ľahšie.
Každú dlhodobú bolesť hlavy by ste mali konzultovať s lekárom. Keď už máte jasno v tom, čo vám je a svoje bolesti dobre poznáte, môžete si pomôcť nielen klasickými liekmi, ale aj prírodnou cestou. Pri akejkoľvek bolesti hlavy neuškodí zvýšiť príjem vody, ideálne s elektrolytmi, ale aj určitých vitamínov a minerálov aj ďalších dôležitých zložiek.
Bolesti hlavy (MUDr. Martin Kucharík, PhD) - Dámsky klub RTVS
Vitamíny a minerály proti bolesti hlavy
Výskum potvrdil, že pri zvýšenom príjme vody došlo u ľudí k zníženiu závažnosti bolesti, trvania a priebehu migrény. Pri zvýšenom príjme čistej vody však môže dochádzať k nerovnováhe elektrolytov, preto by si mali nielen športovci, ale aj bežní ľudia dopĺňať vitamíny a minerály.
Magnézium
Minerál, ktorý má na starosti aj procesy nervovej sústavy, je vhodným doplnkom pri bolestiach hlavy. Podľa vedeckých dôkazov majú ľudia s migrénou častejšie nedostatok horčíka, než zdraví ľudia. Štúdie ukázali, že dopĺňanie horčíka formou výživových doplnkov môže pomôcť znížiť frekvenciu aj závažnosť bolestí hlavy.
Prečítajte si tiež: Užívanie magnézia počas tehotenstva
Magnézium by ste si mali vyberať s ohľadom na jeho formu, pretože niektoré formy horčíka sú menej účinné. Iné zasa môžu byť účinné skôr na ťažkosti s trávením, predovšetkým ak trpíte zápchou. Ak vás tento problém netrápi, mohli by mať takéto formy neželaný efekt v podobe hnačky.
Vitamíny skupiny B
Mikroživiny rozpustné vo vode, ako je riboflavín (B2), niacín (B3), pyridoxín (B6), biotín (B7) alebo folát (B9 - kyselina listová) majú v tele človeka na starosti aj podporu správneho fungovania nervového systému. Existuje viacero štúdií, podľa ktorých môžu vitamíny skupiny B zmierňovať symptómy bolesti hlavy a migrény.
Vitamín E
Vitamín E nájde svoje uplatnenie najmä u žien, ktoré trpia menštruačnou migrénou. Jeho úlohou je okrem iného udržiavanie hormonálnej rovnováhy. V jednej štúdii dostávalo 72 žien placebo a vitamín E počas niekoľkých menštruačných cyklov.
Omega-3 nenasýtené mastné kyseliny
Ľudia trpiaci bolesťami hlavy a migrénou môžu zvýšiť aj príjem nenasýtených mastných kyselín. Tie si ľudské telo samo vyrobiť nedokáže, musí ich preto dostávať vo forme rastlinných a živočíšnych zdrojov. Príjem omega-3 si môžete jednoducho zabezpečiť aj formou výživových doplnkov. Nedávna metaanalýza skúmala výsledky 40 randomizovaných štúdií a efekt podávania vysokých dávok omega-3 mastných kyselín u vyše 6600 účastníkov.
Koenzým Q10
Pre naše telo je v malom množstve potrebná aj živina koenzým Q10. Je to antioxidant a nachádza sa v mitochondriách buniek. Má niekoľko funkcií, predovšetkým v spojitosti s tvorbou energie. Medzi jeho pozitívne účinky patrí aj zmiernenie bolestí hlavy a prejavov migrény. Je to vďaka tomu, že koenzým Q10 prispieva k tvorbe energie, ktorá v mitochondriách pri bolestiach hlavy chýba.
Jedna štúdia na 80 ľuďoch s diagnózou migrény preukázala, že užívanie 100 mg koenzýmu Q10 denne znižuje frekvenciu, závažnosť a dĺžku migrény. Výskumy ukazujú, že obe majú totožný mechanizmus účinku aj efekt.
Čo na migrénu zaberá z prírody
Pri migréne môžete užívať vyššie odporúčané vitamíny a minerály na bežnú bolesť hlavy. Okrem magnézia, vitamínov skupiny B či omega-3 však pomôžu aj ďalšie prírodné látky a výťažky.
Zázvor
Relatívne nedávna štúdia potvrdila pozitívne účinky zázvoru na migrénové bolesti hlavy. Metaanalýza zhrnula 3 randomizované štúdie z rôznych databáz a výsledkom bolo podstatné zníženie bolesti už do 2 hodín u pacientov, ktorí užívali extrakt zo zázvoru, oproti skupine s placebom. Vyskúšať môžete, čo vám najviac vyhovuje: čerstvý zázvor, čaj z neho alebo zázvor vo forme výživového doplnku.
Kurkuma
Spolu so zázvorom sa vo výživových doplnkoch často používa kurkumín, čo je aktívna zložka korenia kurkumy. Jedna štúdia potvrdila jeho prínosný efekt u žien s migrénou. Časť zo 44 účastníčok užívala počas 8 týždňov 1000 mg kurkumínu denne, zvyšná časť mala placebo. Suplementácia kurkumínom zlepšila prozápalové markery a klinické znaky migrénových bolestí hlavy.
Bylinky
Deväťsil lekársky, rimbaba obyčajná, koriander, harmanček či levanduľa sú bylinky, ktoré vedci identifikovali z devätnástich štúdií v spojitosti s účinkami na migrénu. V štúdiách podávali tieto bylinky účastníkom v rôznych formách, okrem kapsúl či vonkajšieho použitia vo forme gélu, skúšali aj inhaláciu roztoku s levanduľovým olejom.
Kofeín
Môže to znieť mätúco, keďže priveľa kofeínu je u ľudí s migrénou často jedným zo spúšťačov záchvatu. Ale ak ho užívajú s mierou, podľa vedcov môže byť nápomocný pri akútnych príznakoch migrény. Kofeín býva aj súčasťou niektorých analgetík na tlmenie bolesti, pretože zlepšuje ich účinok.
Ľudia zvyknutí na primeraný prísun kofeínu môžu mať z jeho náhleho vysadenia častejšie migrény.
Čo ešte proti bolesti hlavy môžeme robiť a čo radšej nerobiť
Okrem liekov a výživových doplnkov môžete urobiť ďalšie kroky, ktoré pri akútnej bolesti pomôžu. Takisto môžete obmedziť epizódy bolesti hlavy a záchvaty migrény pomocou preventívnych opatrení. Pri migréne je dôležitý pokoj na lôžku v tmavej miestnosti bez ruchov a zápachu. Pri akejkoľvek bolesti hlavy je prvou pomocou aj studený obklad, doplnenie tekutín, prípadne môže pomôcť aj aromaterapia. Keďže však silné vône môžu byť zároveň spúšťačom migrény, vsádzajte radšej na prírodné a nedráždivé esencie, aké sú napríklad v prírodných vonných sviečkach.
Bolesti hlavy a migrény sú prepojené aj so stresom - v jednej štúdii až 80 % účastníkov potvrdilo, že stres je spúšťačom ich migrénových záchvatov. Migrénu môžu spustiť aj príliš silné arómy a konzumácia určitých jedál s vysokým obsahom histamínu. Rizikové môžu byť vyzreté syry, červené víno, čokoláda, a všeobecne priemyselne spracované potraviny. Preto sledujte, čo jete a zamerajte sa na redukciu stresu v živote a práci. Zdravší jedálniček, z ktorého vylúčite jedlá s vysokým obsahom histamínu, môže pomôcť pri prevencii alebo ústupe bolestí hlavy a záchvatov migrény. Menej fast-foodu a viac základných, nespracovaných potravín a doma pripravených jedál, môže aj vám pomôcť znížiť výskyt bolestí hlavy a záchvatov migrény.
Doprajte si viac oddychu a relaxačných aktivít, napríklad jógu, meditácie a prechádzky v prírode. Pravidelne cvičte, ale nepreháňajte to. Pri migrénach a bolestiach hlavy môžete vyskúšať aj masáže alebo akupunktúru.
Vitamín C a jeho vplyv na zdravie
Vitamín C známy tiež ako kyselina askorbová zohráva tiež dôležitú úlohu aj v zdraví seniorov. Jednotvárne a nepravidelné stravovanie môžu viesť u ľudí vo vyššom veku k nedostatku spomínanej látky, ktorá napríklad aj pri výkyvoch počasia dokáže osviežiť organizmus a potlačiť únavu. Ide o silný antioxidant, ktorý sa osvedčil v boji s voľnými radikálmi. Ide o nebezpečné látky, ktoré v ľudskom tele spôsobujú oxidačný stres. Výsledkom takéhoto procesu je vážne poškodenie zdravia, ktoré sa začína tvorbou zápalov. Vyústiť tiež môže do chronických, aj nádorových ochorení. Na druhej strane vitamín C pomáha zmierňovať príznaky staroby, zlepšuje zdravie kože, kostí, chrupaviek a ciev. Akurátny príjem tejto mikroživiny urýchľuje hojenie rán, podporuje mozgové funkcie, metabolizmus, unavený imunitný systém a vstrebávanie železa.
Výskumy ukazujú, že kyselina askorbová znižuje u starších ľudí riziko degenerácie makuly, šedého zákalu a kardiovaskulárnych ochorení. Niektoré odvážnejšie štúdie presviedčajú o tom, že „céčko“ môže byť užitočné aj pri znižovaní hladiny cukru v krvi u ľudí s diabetom. Starších ľudí zaujímajú výskumy o tom, či vitamín C plní užitočnú úlohu aj v rámci prevencie Alzheimerovej choroby. Ide o degeneratívne ochorenie nervového systému, ktoré môže napadnúť kohokoľvek, dokonca aj v strednom veku. Vzájomná súvislosť medzi kyselinou askorbovou a spomínanou chorobou je v hľadáčiku vedcov už niekoľko desiatok rokov. Odborníci sa totiž domnievajú, že oxidačný stres je zodpovedný aj za rozvoj Alzheimerovej choroby. Keďže antioxidanty pomáhajú chrániť telo pred vplyvom voľných radikálov, predpokladá sa ich pozitívny účinok v rámci prevencie tohto ochorenia. Okrem toho sú užitočné aj vitamín E a A.
Starší ľudia si často dávajú otázku, či má užívanie „céčka“ vplyv na iné lieky a naopak. Vo všeobecnosti si treba dávať pozor na prehnané užívanie výživových doplnkov s touto živinou a látok, ktoré sa používajú na tlmenie bolesti či opuchov. Vitamín C sa môže ovplyvňovať aj s liekmi na riedenie krvi alebo chemoterapiou. Pri bežnom, odporúčanom užívaní kyseliny askorbovej sa však netreba obávať žiadnych vážnych interakcií s liekmi.
Nedostatok a nadbytok vitamínu C
Treba si na rovinu povedať, že nedostatok vitamínu C je v súčasnej populácii vzácny. I napriek tomu však netreba podceňovať jeho nízky príjem. Nízka hladina spomínanej látky znižuje výkonnosť imunitného systému, môže byť nebezpečná pre ľudí s nábehom na určité druhy rakoviny, vysoký krvný tlak, ochorenia žlčníka či aterosklerózu. Samozrejme, aj opačný extrém môže škodiť. Každý kto sa „dopuje“ vysokými dávkami vitamínu C by mal rátať s rizikom, že sa u neho vyskytnú kŕče v bruchu, pálenie záhy, nevoľnosť, zvracanie, hnačka, ale aj bolesť hlavy či nespavosť. U niektorých dospelých môže pravidelné užívanie viac ako 2 g vitamínu C viesť k tvorbe obličkových kameňov.
Vitamín C vieme získať iba zo stravy a výživových doplnkov, telo si ho nedokáže vytvoriť. Je to vo vode rozpustná látka, ktorá sa vo veľkom množstve nachádza v čerstvom ovocí a v zelenine. Tepelná úprava ochudobňuje potraviny o vitamín C. Nájdeme ho tiež v sladkej žltej paprike, čiernych ríbezliach, citrusovom ovocí, jahodách, ale aj v brokolici či karfiole.
Odporúčaná denná dávka vitamínu C
Potreba vitamínu C sa líši podľa veku. Dospelí ľudia nad 50 rokov potrebujú, a to v prípade nežnejšej polovičky ľudstva približne 75 mg tejto živiny každý deň, muži až 90 mg. Ide o spodnú hranicu príjmu tejto kyseliny, pričom horná hranica je na úrovni až 2000 mg. Odporúčanú dennú dávku vitamínu C je potrebné zvýšiť aj v prípadoch, že fajčíme alebo sa často pohybujeme v zadymenom prostredí.
| Skupina | Odporúčaná denná dávka vitamínu C (mg) |
|---|---|
| Dospelí muži | 90 |
| Dospelé ženy | 75 |
| Fajčiari | Zvýšená dávka |
| Tehotné a dojčiace ženy | Vyššia dávka |