Probiotiká a ich pozitívny vplyv na ľudské zdravie je v súčasnosti často diskutovaná téma. Výukový materiál sumarizuje súčasné poznatky o účinkoch probiotík na ľudský organizmus ako aj vymedzením pojmov probiotiká, prebiotiká, synbiotiká, mechanizmy a podmienky ich účinku a možného priaznivého vplyvu v prevencii a terapii niektorých ochorení.
Čo sú probiotiká a ich história
Termín probiotikum pochádza z dvoch gréckych slov znamenajúcich „pre život“, čo je v protiklade s termínom antibiotikum „proti životu“. Pojem „probiotikum“ pravdepodobne bol vyvinutý a navrhnutý v roku 1907 držiteľom Nobelovej ceny ruským vedcom Eliom Mečnikovom, ktorý sledoval dlhovekosť bulharských roľníkov, ktorá vyplynula z dlhodobej spotreby kyslých mliečnych výrobkov. Mečnikov vo svojej knihe „Predĺženie života“ odporúčal konzumovať kyslé mlieko a jogurty, ktoré obsahujú baktérie Lactobacillus bulgaricus produkujúce kyselinu mliečnu.
Lilly a Stillwello (1965), charakterizovali probiotiká ako substanciu produkovanú jedným mikróbom, ktorý podporuje rast iného mikróba. Termín „probiotikum“ ako prvý použil Parker v roku 1974 na popísanie organizmov a látok, ktoré prispievajú k mikrobiálnej symbiotickej rovnováhe v črevách. Dnes sa najčastejšie cituje definícia od Fullera (1989): probiotikum je živý doplnok stravy, ktorý priaznivo ovplyvňuje organizmus hostiteľa zlepšením rovnováhy črevnej mikroflóry. FAO a WHO definuje probiotiká ako živé organizmy, ktoré pri podaní v dostatočnom množstve vyvolajú zlepšenie zdravotného stavu hostiteľa.
Funkčné potraviny a probiotiká
Na prelome nášho storočia nás znalosť potravinárskej vedy a vedy o výžive prinútila uvedomiť si prospešnosť a dôležitosť potravín pre naše zdravie, správanie a celkovú a duševnú pohodu. V dôsledku toho sa vytvoril druhý rozmer nášho vnímania potravín, výživový rozmer, ktorý si všíma nutričnú hodnotu potravín.
Funkčné potraviny predstavujú skupinu potravín, ktoré okrem základnej funkcie nasýtenia a výživy organizmu majú aj ďalšie vlastnosti pozitívne ovplyvňujúce zdravie a vitalitu človeka. Najväčšími skupinami funkčných potravín sú probiotické, prebiotické a synbiotické potraviny. Ide o potraviny zamerané na skvalitnenie mikrobiálnej flóry čriev.
Prečítajte si tiež: Správne užívanie probiotík pre zdravie
Medzi funkčné potraviny s predpokladanými priaznivými účinkami patria aj fermentované mliečne výrobky, najmä jogurt a fermentované mliečne výrobky s probiotickými kultúrami, najmä s Lactobacillus acidophilus (L. acidophilus), Bifidobacterium bifidum (B. bifidum) a Lactobacillus casei (L. casei).
Mechanizmy účinku probiotík
Predstava o funkčnosti fyziologickej črevnej mikroflóry je založená na znižovaní negatívnych dôsledkov proteolýzy v hrubom čreve, ktorej produktmi sú amoniak, biogénne amíny alebo fenolické látky ako sú skatol a indol, pričom kyslomliečne baktérie môžu k tomu prispieť znížením pH. Potravou pre baktérie sú látky v črevnom obsahu. Preto nielen baktérie v potravinách a doplnkoch, ale aj zloženie potravy ovplyvňuje charakter črevnej mikroflóry.
V tele zdravého dieťaťa aj dospelého človeka sa mikroorganizmy, ktoré nám môžu prospievať či škodiť, nachádzajú v rovnováhe. Na to, aby sa škodlivé baktérie nepremnožili a nespôsobili nám nejaký zdravotný problém, dozerajú práve prospešné probiotické baktérie.
- bránia adherencii a množeniu patogénnych a podmienečne patogénnych mikroorganizmov aj kvasiniek v črevách a v urogenitálnom trakte vytváraním konkurencie pre živiny a tvorbou bariéry, ktorá bráni adherencii patogénov na sliznice (kompetetívna exklúzia)
- podporujú tráviace procesy v čreve, udržujú optimálne pH v jednotlivých častách čreva pre činnosť tráviacich enzýmov, vytvárajú prostredie nevhodné pre uplatnenie patogénov
- stimulujú aktivitu imunitného systému zvýšenou produkciou mucínu v čreve, mobilizujú bunky imunitného systému - makrofágy, lymfocyty, dendritické bunky a ďalšie, zvyšujú produkciu protilátok
- v mnohých prípadoch nahradzujú použitie antibiotík, hlavne v prevencii ale aj liečbe črevných infekcií, napr. salmonelózy, kolibacilózy, klostrídiovej enteritídy a pod.
- probiotiká zvyšujú odolnosť organizmu proti spontánnej tvorbe nádorov
Najčastejšie používané mikroorganizmy a požiadavky na kmeň
Väčšinu probiotických mikroorganizmov predstavujú baktérie, výnimku tvoria kvasinky. Najbežnejšie používanými probiotikami sú baktérie produkujúce kyselinu mliečnu. Komerčné prípravky probiotík pozostávajú z rodov Bifidobacterium, Lactobacillus, Streptococcus, Bacillus, Bacterioides, Pediococcus, Leuconostoc a Propionibacterium ako aj zmesi nedefinovaných črevných baktérií.
Najbežnejšie používané probiotické mikroorganizmy sú Lactobacillus bulgaricus, Lactobacillus acidophilus, Lactobacillus plantarum, Lactobacillus casei, Lactobacillus helveticus, Lactobacillus lactis, Lactobacillus salivarius, Streptococcus thermophilus, Enterococcus faecium, Enterococcus faecalis, Bifidobacterium spp. a Escherichia coli. Kvasinky Saccharomyces boulardii, Torulopsis candida (podmienené probiotikum). Huby Aspergillus spp.: niger, oryzae (podmienené probiotikum).
Prečítajte si tiež: Potraviny bohaté na probiotiká
Produkčný kmeň by mal pochádzať z črevného traktu (alebo tolerovať podmienky tráviaceho traktu), mal by adherovať vo vysokých počtoch, zachovávať si vysokú životaschovnosť pri spracovaní, lyofilizácii, skladovaní a byť schopný rýchlej revitalizácie v čreve po lyofilizácii, mal by produkovať inhibičné látky voči patogénom a stimulovať imunitnú odpoveď. Dôležitou vlastnosťou produkčného kmeňa je aj jeho genetická stabilita.
Aplikačné formy, potraviny a dávkovanie
Probiotiká sa podávajú prevažne orálne, menej lokálne, niekedy ako monokultúry, inokedy ako zmesi niekoľkých druhov v rôznych aplikačných formách a vehikulách. Väčšina probiotík sa používa v lyofilizovanej podobe, teda po vysušení a odstránení väčšieho množstva vody, čo uľahčuje ich manipuláciu a skladovateľnosť.
Živé probiotické kultúry obsahuje väčšina čerstvých jogurtov. Z nápojov obsahujúce probiotické baktérie sú to hlavne mliečne nápoje a tiež sójové verzie kefíru a acidofilného mlieka. Bryndza, jogurt, syry sú zdrojom probiotík. Kyslé sójové produkty a kyslá kapusta môžu taktiež dodať organizmu istý druh probiotík, aj keď obsahujú menej druhov aktívnych probiotických baktérií.
Na trhu je dostupných veľa rôznych prípravkov obsahujúcich probiotické baktérie. Niektoré obsahujú veľa baktérií jedného druhu, iné obsahujú súčasne niekoľko bakteriálnych druhov. počas liečby: 1 až 3 krát denne 1 - 2 tbl. preventívne: 1 krát denne 1 tbl.
Priaznivé účinky a rozšírené benefity
K ďalším patrí: ľahšia stráviteľnosť bielkovín a tuku v porovnaní s mliekom v dôsledku proteolytickej a lipolytickej činnosti prítomných mikroorganizmov, zníženie alergických reakcií na natívne mliečne bielkoviny, čiastočné zvýšenie množstva vitamínov rozpustných vo vode, antagonistický vplyv na patogénne mikroorganizmy, zníženie hladiny cholesterolu v krvi, antikarcinogénne vlastnosti, zníženie množstva laktózy pre ľudí s intoleranciou laktózy, zvýšenie laktázovej aktivity, priaznivý vplyv na imunitný systém.
Prečítajte si tiež: Zloženie a účinky Urinal D-manóza FORTE
Z hľadiska ich pozitívneho vplyvu na zloženie črevnej mikroflóry, teda inhibíciu patogénnej mikroflóry, zlepšovania tráviacich procesov, ich imunostimulačnej, antitumorovej a anticholesterolovej aktivity, by mohli probiotiká predstavovať efektívnu náhradu za mnohé syntetické prípravky používané vo výžive, prevencii a terapii ako u zvierat tak aj u ľudí.
Riziká a nežiadúce účinky
Za nepriaznivé pôsobenie probiotických baktérií je možné považovať súťaženie o živiny, predovšetkým glukózu a aminokyseliny, s hostiteľským organizmom. Ďalším z rizík pri používaní probiotík je potenciálna možnosť ich patogenity. Aj keď výnimočne boli zaznamenané prípady, kedy sa laktobacily pravdepodobne podieľali na vzniku ochorenia napr. u ľudí pečeňový absces a endokarditída, všeobecne sa však laktobacily a bifidobaktérie považujú za bezpečné.
Preto je dôležité, aby probiotické kmene boli veľmi presne identifikované a otestované a opatrnejšie používané u rizikových, hlavne imunodeficientných pacientov. Vyššie riziko je spojené s používaním zástupcov rodov Enterococcus, Streptococcus, Escherichia a Bacillus, ktoré obsahujú aj patogény alebo potencionálne patogény. Okrem toho napr. enterokoky a E. coli veľmi často obsahujú plazmidy alebo prenosu schopné genetické elementy, ktoré môžu byť nositeľmi génov antibiotickej rezistencie.
Regulácia, označovanie a požiadavky na funkčné potraviny
Termín funkčné potraviny vznikol pred 20 rokmi v Japonsku, postupne získal status FOSHU (Foods for Specified Health Use), ktorým môžu byť označované potraviny s dokázanými účinkami posilňujúcimi zdravie. Potravinu nemožno jednoducho označiť tvrdením, že ich pravidelná konzumácia vedie k prevencii určitej choroby. Pokiaľ chce výrobca svoj produkt takto označiť, musí absolvovať dlhé a nákladné skúšky výrobku, podobné ako v prípade liekovových štúdií.
Pokiaľ chce výrobca použiť úplne novú látku - funkčnú prísadu, s ktorou nie sú dlhodobé skúsenosti, musí prejsť prísnym schvaľovacím procesom v EÚ. Tento proces riadi Komisia „Novel Foods“, („nových potravín“). Výrobcovia musia preukázať obsiahlu dokumentáciu, k čomu tieto potraviny slúžia, komu sú určené a či je dlhodobo preukázaná ich bezpečnosť.
Uplatnenie v potravinárstve a veterinárnej oblasti
V súčasnej dobe sa probiotické kultúry využívajú nielen v potravinárstve (napr. pri výrobe kyslomliečnych výrobkov, syrov, vín, atď.), pri výrobe krmív pre hospodárske zvieratá (napr. silážovanie), ale aj na zvyšovanie produkcie zvierat a pri prevencii a terapii chorôb u zvierat a ľudí.
Praktické odporúčania pre používateľov
- Vyberať produkty s jasne definovanými kmeňmi a deklarovaným počtom živých buniek v deň spotreby.
- Pri imunodeficienciách, ťažkých interných ochoreniach alebo u hospitalizovaných pacientov konzultovať použitie s lekárom.
- Pravidelne a dlhodobo konzumované probiotiká majú väčší potenciál priaznivého účinku než jednorazové užitie.
- Funkčné potraviny by mali byť súčasťou komplexného prístupu k výžive, nie náhradou liekov bez odborného odporúčania.
Tabuľka: vybrané probiotické mikroorganizmy a ich vlastnosti
| Organizmus | Hlavné vlastnosti | Typické použitie |
|---|---|---|
| Lactobacillus acidophilus | adhézia, produkcia kyseliny mliečnej | jogurty, mliečne nápoje |
| Bifidobacterium spp. | podpora črevnej rovnováhy, imunitná modulácia | detské prípravky, fermentované výrobky |
| Saccharomyces boulardii | kvasinka, odolná voči antibiotikám | terapia hnačiek, podpora po AB liečbe |
| Escherichia coli (špecifické kmene) | stimulácia imunity, konkurenčná exklúzia | špeciálne probiotické prípravky |
Úloha zdravotníckych organizácií a komôr
Registrovaným zdravotníckym pracovníkom nie je zo strany komory poskytované poradenstvo. V zmysle platnej legislatívy komora zapíše zdravotníckeho pracovníka do registra zdravotníckych pracovníkov. SK MTP po spracovaní žiadosti pridelí zdravotníckemu pracovníkovi registračné číslo s dátumom. Pri platbách a komunikácii s SK MTP sa pridelené registračné číslo bez písmena používa ako variabilný symbol.
Zápisom do registra sa nestávate členom komory. Členstvo v komore je dobrovoľné. SK MTP zapíše zdravotníckeho pracovníka do registra na základe vypísaného tlačiva Oznámenie k registrácii a kompletných príslušných dokladov. Vyplnené tlačivo Oznámenie k registrácii musí obsahovať údaje uvedené v § 63 ods. 2 zákona. Komora vedie register a priebežne ho aktualizuje podľa údajov oznamovaných zdravotníckymi pracovníkmi.
V praktickej starostlivosti o pacienta zohrávajú komory a odborné organizačné štruktúry dôležitú rolu v zabezpečovaní overených informácií o bezpečnom a efektívnom používaní probiotík, najmä pri vývoji odporúčaní pre špecifické skupiny pacientov a pri posudzovaní kvality vzdelávacích materiálov, ktoré sumarizujú súčasné poznatky o probiotikách.
tags: #probiotika #medicinska #komora