Jozef Gregor Tajovský, významný predstaviteľ slovenského literárneho realizmu, vo svojich dielach nastavuje zrkadlo sociálnym a mravným fenoménom spoločnosti. Jeho tvorba zobrazuje a akceptuje postulát škaredosti ako prirodzenú súčasť reality. Využívaný realistický, priam dokumentárny princíp umožňuje prispieť k reflexii doby a zároveň dochádza k narúšaniu utkvelých predstáv o harmonickom priestore dediny.
Medzi jeho najznámejšie diela patrí poviedka Maco Mlieč, ktorá zachytáva tragický osud jednoduchého dedinského sluhu, ktorý celý život obetuje práci pre druhých. Tajovský ukazuje jeho pokoru, chudobu, ale aj zanedbanosť, čím kritizuje spoločnosť a jej neľudský prístup k najnižším vrstvám.
Jozef Gregor Tajovský
O autorovi
Jozef Gregor-Tajovský (*18. október 1874, Tajov - †20. máj 1940, Bratislava) bol významný slovenský spisovateľ, dramatik, básnik, učiteľ, úradník a politik. Radíme ho do obdobia slovenského realizmu (2. vlna - kritický realizmus).
Tajovský je považovaný za zakladateľa slovenskej realistickej drámy. Jeho hry a poviedky sa sústreďovali na zobrazenie života obyčajných ľudí, najmä chudobných roľníkov a robotníkov.
Prečítajte si tiež: Účinnosť Milgamma N pri bolestiach chrbta
Život a pôsobenie
- Vzdelanie a prvé kroky: V rokoch 1893 - 1904 pôsobil ako učiteľ. Počas štúdií na obchodnej akadémii v Prahe sa stal členom spolku Detvan, kde sa aktívne zapájal do kultúrneho života.
- Pracovné pôsobenie: Po štúdiu pracoval vo Vidieckej ľudovej banke a redigoval ľudové noviny. Pôsobil aj ako bankový úradník, čo sa stalo inšpiráciou pre viaceré jeho poviedky. V Martine bol tajomníkom Klubu Slovenskej národnej strany.
- Prvá svetová vojna: Počas vojny narukoval do armády a na východnom fronte prešiel na ruskú stranu.
- Neskoršie roky: Zvyšok života prežil v Bratislave, kde tvoril až do smrti. Spolu s manželkou podporoval chudobných začínajúcich autorov. Bol členom Spolku slovenských spisovateľov a Spolku slovenských umelcov, získal aj štátnu cenu.
Maco Mlieč - o diele
- Názov diela: Maco Mlieč (Maco - zavalitá postava, Mlieč vyzeral ako hrniec na mlieko)
- Téma: Táto poviedka zachytáva život a životné podmienky najbiednejšieho človeka, ktorý sa nedokáže sám brániť. Kritizuje zdieranie pracovitého človeka, ľahostajnosť voči slabším a postihnutým.
- Idea: Nezáleží na tom, ako človek vyzerá, ale aký v skutočnosti je.
- Forma: Poviedka má charakteristické znaky realistickej tvorby.
- Obdobie: slovenský realizmus (dielo napísané v roku 1903).
Charakteristika diela
Poviedka je založená na metóde kontrastu, do ktorého autor stavia proti sebe život sluhov a život pánov. Ich vzájomné rozdiely zobrazuje pomocou charakteristiky Maca a gazdu. Kontrast medzi týmito postavami však nevyústi do otvoreného konfliktu. Končí sa paradoxom. Maco ide za gazdom s tým, že po smrti mu nechce zostať nič dlžný. No je to práve gazda, ktorý mu veľa dlhuje za všetky tie roky, počas ktorých sa Maco zodral až k smrti. Macove zmýšľanie je ovplyvnené prostredím, v ktorom žije. Autor tu však vyjadruje myšlienku, že nielen spoločnosť, ale i človek sám je zodpovedný za svoje utrpenie. Najväčšiu kritiku autor vyjadruje na konci poviedky, čo dokazuje citát: „ ...len sluhovia v obci si povrávali, že však ho mal za čo pochovať…“
Charakteristika postáv
Tajovský vo svojich dielach majstrovsky vykresľuje postavy, ktoré sú typické pre slovenské dedinské prostredie. V poviedke Maco Mlieč sú dve hlavné postavy, ktoré stoja v kontraste: Maco Mlieč a Gazda.
Maco Mlieč
Maco Mlieč bol už 40 rokov prezývaný Mliečnikom, pretože sa podobal na hlinený hrniec na mlieko. Zomreli mu rodičia, gazda ho na piaty rok po ich smrti prestal vyplácať a Maco pracoval len za nocľah, stravu, nejaké kúsky odevu, kalíšok pálenky a tabak. Nepoznal cenu peňazí a myslel si, že gazda má s ním veľké výdavky, a preto ho pokladal za dobrosrdečného a veľkorysého. Maco bol veľmi pracovitý a zastal každú robotu. Ako mládenec sa o seba staral, ale keď mu mal 30 rokov, prestal sa holiť, česať, umývať a spával v maštali. Vyzeral tak zanedbane a špinavo, že s ním už ani sluhovia nechceli jedávať v spoločnej miestnosti. Mal hrdzavé vlasy, oči ako myš, tvár mal prepadnutú dovnútra, vrchnú gambu na tri prsty odutú a uši nemal skoro žiadne. Správali sa k nemu ako k nedospelému, no Maco sa nikdy neurazil, len sa uškŕňal.
Maco je dojímavý vo svojej biede. Myslí si o svojom postavení, že to tak má byť. Je spokojný so svojim osudom a je vďačný gazdovi za to, čo mu dáva. Jeho životnou filozofiou je - „poriadne robiť a statočne umrieť.“
Gazda
Gazda mal okolo 60 rokov a nikdy nešiel pešo ani na pole ani na lúku (bol pohodlný). Mal guľatú tvár a brucho ako súdok. Bol veľmi bohatý a lakomý na všetkých okrem seba. Maca využíval na rôzne práce a o peniaze ho zdieral. Bol veľmi vypočítavý, no svojim spôsobom mal Maca rád. Gazda sa síce o Maca stará, ale len do tej miery, aby nestratil lacnú pracovnú silu.
Prečítajte si tiež: Milgamma vs. Milgamma N: Porovnanie
Gazda mal Maca strašne rád, pretože vedel opatriť jeho najlepšie kone. A keď kone ostareli, gazda mu vždy kúpil mladé. Raz sa Maco podvečer hnal do mesta po gazdu a mladé nevycvičené kone sa splašili a prevrhli vozík. Maco si pri páde zlomil nohu. Gazda ho dal do nemocnice, ale noha sa nezahojila, lebo bola zlomená v kolene. A tak Maco už nechodil, ale kríval. Pre jeho zranenie sa už na prácu u koní nehodil, a tak ho gazda dal k volom. O pár rokov už nevládal ani volom seno dávať, a preto musel začať pásť kravy. Spával už len v telinci.
Maco Mlieč
Maturita v Mobile - 12/30 SLOVENSKÝ REALIZMUS - 1. VLNA
Dej
Na začiatku diela kladie rozprávač Macovi otázky, týkajúce sa jeho služby. Radí mu nech si zráta roky, ktoré pracuje u gazdu a plácu, ktorú dostáva. Maco, pasúci kravy mu odpovedá, že on je s gazdom a jeho plácou spokojný. Od 18 rokov pracuje v jeho službách. Maco je slobodný, bezdetný, pretože sa nenašla žiadna žena, ktorej by sa Maco páčil. Nemá žiadny dom, prespáva len v maštali gazdu. Gazda si svojho najrobotnejšieho sluhu nechce dať za nič. Dokonca pri úraze jeho nohy ho pošle na zotavenie. Neskôr vekom, aj úrazom Maco prechádza od roboti pri koňoch, ku kravám. Na sklonku jeho života, keď už nevládze ani robiť, len vylihuje a ochotní sluhovia spravia jeho robotu. Maco sa obáva, že keď zomrie, nestihne sa s gazdom porátať a preto za ním príde. Požiada ho aby ho úctivo pochoval. Gazda povie, že mu pošle Švingorku, ktorá ho vylieči.
Na jeseň už Maco začal polihovať, pretože veľmi ochorel. Maco sa však nikomu nesťažoval. Skúšal brať rôzne bylinky na priedušky, no nič nepomáhalo a on už nevládal ani dýchať. Paholci sa nad ním zľutovali a ťažké práce robili namiesto neho. Maco sa bál, že čoskoro zomrie a nestihne sa porátať s gazdom, a preto išiel za ním a spýtal sa ho, čo mu dlhuje. Gazda mu urobil vyúčtovanie, samozrejme len za jeden rok a zistil, že mu dlhuje 13 zlatých. Maco ho prosil, aby mu peniaze nevyplácal, aby ho radšej za ne pochoval na cintoríne a nie za plotom (pochovávali sa tam tuláci a samovrahovia). Gazda Macovi smrť vyhováral, no on ho prerušil, za všetko mu poďakoval a pobozkal mu ruku. Tu gazdovi vypadli slzy a prisľúbil mu úctivý pohreb. Maco spokojný odišiel a ráno ho našli mŕtveho v telinci.
Jazykové prostriedky
Tajovský vo svojich poviedkach používa:
Prečítajte si tiež: Kúpa a využitie Maca a Kotvičníka
- ľudový jazyk
- dialektizmy (švíbalky, akô, druhô)
- hyperbolické prirovnania (oči ako myš)
Ďalšie diela Jozefa Gregora Tajovského
Medzi jeho ďalšie významné diela patria:
- Mamka Pôstková
- Horký chlieb
- Ženský zákon
Mamka Pôstková
V poviedke Mamka Pôstková sa Tajovský zameriava na zobrazenie utrpenia ženy, ktorá sa obetuje pre svoju rodinu. Mamka Pôstková je vdova, ktorá sa snaží uživiť svoju rodinu pečením chleba. Napriek ťažkému životu si zachováva čestnosť a svedomitosť. Je príkladom obetavej matky, ktorá je ochotná urobiť pre svoje deti všetko.
Horký chlieb
V poviedke Horký chlieb Tajovský zobrazuje ťažký život vdovy Turjanky, ktorá sa po manželovej smrti ocitá v biede. Aby zarobila aspoň pár grajciarov pre deti, chodí v noci strážiť panské deti, kým jej vlastné spia samy v studenej izbe. Raz tak v mrazivej noci niekoľkokrát odbehne z domu pánov k svojim deťom, pretože má o ne strach. Prechladne, ochorie, ale na lekára nemá peniaze. Autor v závere naznačuje, že deti onedlho stratia i matku.
Spoločné črty a odkaz diel
Tajovského diela Mamka Pôstková, Maco Mlieč a Horký chlieb spája niekoľko spoločných čŕt:
- Zobrazenie biedy a utrpenia slovenského ľudu: Všetky tri diela zobrazujú ťažký život slovenských roľníkov a robotníkov v období realizmu. Autor poukazuje na ich biedu, hlad, choroby a vykorisťovanie.
- Morálne hodnoty jednoduchých ľudí: Napriek ťažkému životu si postavy v Tajovského dielach zachovávajú morálne hodnoty, ako sú čestnosť, svedomitosť, obetavosť a ľudskosť.
- Kritika spoločenských pomerov: Tajovský vo svojich dielach kritizuje spoločenské pomery, ktoré vedú k biede a utrpeniu jednoduchých ľudí. Poukazuje na vykorisťovanie, nespravodlivosť a ľahostajnosť bohatých voči chudobným.
- Realistické zobrazenie života: Tajovský vo svojich dielach realisticky zobrazuje život na slovenskej dedine. Používa ľudový jazyk, dialektizmy a hyperbolické prirovnania, aby priblížil čitateľovi atmosféru a prostredie, v ktorom sa príbehy odohrávajú.
Diela Jozefa Gregora Tajovského sú dôležitým svedectvom o živote slovenského ľudu v období realizmu. Autor vo svojich poviedkach a drámach zobrazil ťažký život jednoduchých ľudí, ich biedu, ale aj ich morálne hodnoty.
Porovnanie postáv Maca Mlieča, Mamky Pôstkovej a Apolieny
| Postava | Charakteristické znaky | Postoj k spoločnosti | Hodnoty |
|---|---|---|---|
| Maco Mlieč | Pracovitý, skromný, naivný, zanedbaný zovňajšok | Pasívny, nepozná svoje práva, vďačný za málo | Oddanosť, povinnosť, statočnosť |
| Mamka Pôstková | Chudobná, obetavá, čestná, pracovitá | Snaží sa splatiť dlhy, odmieta pomoc | Čestnosť, svedomitosť, sebestačnosť |
| Apoliena | Mladá, hluchá, zneužívaná, úbohá | Vystavená agresii, neschopná brániť sa | (Nejasné, vzhľadom na jej postavenie) |
tags: #porovnanie #maca #a #gazdu