Mak siaty (Papaver somniferum L.) je jednoročná rastlina z čeľade makovitých (Papaveraceae), ktorá sprevádza človeka už tisícky rokov. Mak poznáme predovšetkým ako pochutinu, ktorú pridávame do koláčov či zákuskov. Má však aj druhotné využitie. Okrem kulinárskeho a priemyselného využitia je mak známy aj pre svoje liečivé a farmaceutické vlastnosti.
Staroveký pôvod a archeologické doklady
Mak siaty patrí medzi najstaršie kultúrne rastliny. Archeologické nálezy dokazujú jeho pestovanie už v dobe kamennej. Prvé zmienky pochádzajú z oblasti Mezopotámie, Egypta, Indie a Grécka a sú staré viac než 5 400 rokov. Mak sa pestuje už viac než 6 000 rokov - prvé zmienky pochádzajú z oblasti Mezopotámie, Egypta, Indie a Grécka.
Najstaršie nálezy zvyškov makových rastlín a semien boli objavené v kolových stavbách vo Švajčiarsku a v Taliansku spred asi 2 000 rokov p.n.l. V starovekom Egypte mak opisuje papyrus približne z roku 1 522 p.n.l. V Egypte sa mak používal nielen ako liečivo, ale aj ako výživná potravina.
Kultúrne a náboženské významy
Starovekí Egypťania a Sumeri ho uctievali ako posvätnú rastlinu, ktorá prinášala spánok a uvoľňovala bolesť. V Mezopotámii bol mak symbolom života po smrti, semená sa prikladali do hrobov ako „pokrm duší“. Ako spánkodarnú rastlinu poznali tento rastlinný druh v Mezopotámii ešte skôr, už v 5. storočí bol známy ako liek a viedli sa preň vojny.
Mak sa dával nevestám ako znak plodnosti - čím viac zŕn, tým viac detí. Od mystických rituálov až po modernú výživu - mak je rastlina s bohatou minulosťou aj veľkým potenciálom do budúcnosti.
Prečítajte si tiež: Všetko o superpotravine maca peruánska
Šírenie do Ázie a Európy
Z oblasti Stredozemného mora sa rozšíril do Indie a Číny, kde sa začal využívať najmä na výrobu ópia. V 9. storočí sa dostal z oblasti Perzie na územie dnešnej Číny. Počas stredoveku sa mak rozšíril do celej Európy a bol pestovaný v kláštoroch pre medicínske účely.
Otec európskych atlasov liečivých rastlín, grétsky a rímsky lekár Pedanios Dioskorides (rok 40 - 90) ako prvý popísal prípravu tzv. „mekonia“ a „ópia“. Egypťania a Rimania mak používali na tlmenie bolesti, pričom Egypťania využívali ópium aj ako sedatívum.
Nebezpečná krása: História ópiového maku
Mak na území Slovenska a v strednej Európe
Na území Česka a Slovenska sa mak vo veľkom, ako olejnina, začal pestovať začiatkom 19. storočia. Naši predkovia ho pestovali už pred tisícročím. Na Slovensku má mak mimoriadne silnú kultúrnu aj kulinársku hodnotu. Na vidieku bol makový olej luxusnou surovinou - lisoval sa za studena v drevených lisoch.
Mak siaty má bohatú históriu. Najstaršie doklady jeho využitia pochádzajú zo 6. tisícročia pred Kr. z oblasti Stredomoria. Mak siaty pochádza z Východnej Indie a Turecka, dnes sa však pestuje v rôznych klimatických podmienkach takmer po celom svete.
Botanický opis a biologické vlastnosti
Mak siaty je jednoročná bylina, pestovaná na poliach a v záhradách ako významná liečivá rastlina, olejnina a potravina. Je to bylina s vyvinutými mliečnicami, ktoré obsahujú bielu latexovú šťavu (okrem semien). Latinský názov Papaver somniferum v preklade znamená „prinášať spánok“.
Prečítajte si tiež: Kúpa a využitie Maca a Kotvičníka
Rastlina dorastá do výšky 30-150 cm, je lysá a modrastá. Koreňová sústava rastliny je skromná. Má dužinatý kolovitý koreň, ktorý preniká do hĺbky asi 0,5 až 0,8 metra, prípadne 0,75 až 0,85 m. Stonka je priama, 0,5 až 1,8 metra vysoká, vyplnená stržňom a pokrytá jemným voskovým povlakom.
Primárne listy sú pretiahnuté, elipsovité, celistvo okrajové. Sekundárne listy sú širšie, vlnovito hrotité a na obidvoch stranách majú pod koncom listu zúbok. Kvetné stopky sú dlhé, chlpaté, s kvetmi až 10 cm v priemere. Kvet má dva kališné lístky, ktoré uzatvárajú v púčiku štyri korunné lupienky. Počas rozkvitania opadávajú.
Korunné lupienky sú pri rôznych kultivaroch rozmanito veľké a rozlične zafarbené. Kvety sú červené, niekedy ružové a opadavé. Kvitne v máji až júni. Generatívne orgány kvetu sú tyčinky (100 až 250 kusov) a semenník (5 až 24 plodolistov). Z každého plodolistu sa počas dozrievania tvorí tzv. bliznový lúč.
Plodom maku je tobolka - makovica, ktorá obsahuje semená obličkového tvaru. Môže byť nepukavá („slepý mak“) alebo pukavá s dierkami („škeriak“). Zrelá makovica je svetlosivá, guľovitá, 3-8 cm v priemere, s viečkom. Dĺžka semien sa pohybuje okolo 1,5 milimetra, šírka 1,1 milimetra a hrúbka 0,9 milimetra.
Semenná variabilita a zaujímavosti o semienkach
Semená sú drobné, biele, modrasté alebo čierne, obličkovitého tvaru, dlhé 1,0 až 1,5 mm a sú silne olejnaté. S veľkosťou semien priamo súvisí aj ich hmotnosť. Hmotnosť tisícky semien kolíše od 0,25 do 0,70 gramu. Ich farba môže byť biela, ružová, žltohnedá, hnedá, sivá, modrá, v rozličných odtieňoch zelenkastá i čierna. Mak obsahuje veľké množstvo vápnika - 12-násobne viac ako v kravskom mlieku. Makové semená ďalej obsahujú tuky, vlákninu, fosfor, horčík a zinok, železo.
Prečítajte si tiež: Pestovanie a využitie Macy Peruánskej
Ópium, alkaloidy a medicínske využitie
Celá rastlina má bohato vyvinuté mliečnice s bielou šťavou, latexom. Usušenú šťavu nazývame ópium (Opium crudum). Makové ópium obsahuje viac než 40 alkaloidov. Hlavným alkaloidom je morfín, ďalej obsahuje kodeín, papaverín, narkotín, thebaín, ktoré patria k základným farmaceutickým surovinám prvovýroby liečiv. Podiel alkaloidov v ópiu je 20 až 30 percent.
Vlastnosti makových alkaloidov sú na jednej strane schopné pomáhať hlavne v medicíne, no na strane druhej privádza požívanie narkotík niekoľko miliónov ľudí každý deň do záhuby. Z liečebného hľadiska pôsobí morfín utlmujúco na nervovú sústavu, utišuje bolesti, zmierňuje dráždivý kašeľ a črevnú peristaltiku. Kodeín má slabší účinok a používa sa proti kašľu. Papaverín tlmí kŕče hladkého svalstva a používa sa pri hnačkách či žlčníkových kolikách.
Šľachtené odrody a moderné produkty
Pestujeme aj biely mak, ktorý vznikol vyšľachtením z tradičnej bielej odrody vo Výskumnom ústave v Malom Šariši. Biely mak sa chuťovo líši od modrého. Pripomína chuť lieskových alebo vlašských orechov. Menej známy druh je mak okrový, odroda Redy, ktorý má lahodnú príchuť slnečníc.
Klientom ponúkame aj za studena lisované 100% makové oleje, pastované medy s mletým makom, ručne vyrábané čokoládovo-makové toliare, a prírodné mydlá a balzamy na pery, ktorých hlavnou zložkou je makový olej. Sortiment každý rok rozširujeme.
Pestovanie na Slovensku: podmienky a agrotechnika
Mak je rastlina, ktorej sa darí na území Slovenska skoro všade, je skôr plodinou šikovných pestovateľov, ako pestovateľských podmienok. Pestovanie maku je ekonomicky veľmi uspokojivé, čo dokazuje nárast plôch maku na Slovensku v rokoch 2019 a 2020.
Mak preferuje slnečné stanovište, prípadne polotieň na otvorenej ploche. Najlepšie rastie na stredne ťažkých, hlinitých až hlinito-piesočnatých pôdach, ktoré sú bohaté na živiny a humus. Pôdy by mali byť v dobrej kondícii, bez sklonu k tvorbe prísušku, ktorý poškodzuje mak pri vzchádzaní. Obľubuje vápenité živné pôdy na slnečných stráňach.
Sejba a založenie porastu
Mak sa seje spravidla skoro na jar (koniec februára, začiatok marca až apríl), pričom je možné ho vysievať aj „na sneh“ alebo v zime, kedy semená na klíčenie využijú zimnú vlahu. Pri teplote 10 °C klíčia semená počas 5-6 dní, pri teplote 18-20°C počas 3-4 dní. Semená vysievame plytko, do hĺbky 0,5 cm, maximálne 1,5 cm. Vysievajte ho do riadkov vzdialených 30 cm, prípadne 20-35 cm.
Záhon je nutné po vyklíčení udržiavať nakyprený a odburinený, rastlina je totiž náročná na „čistotu“ záhona a nedokáže vzdorovať burinám. V osevnom postupe je potrebné mak zaraďovať po sebe najskôr po 4 - 5 rokoch. Úspešné je pestovanie maku po repe cukrovej, zemiakoch, strukovinách, jačmeni jarnom a pšenici.
Zavlažovanie, jednotenie a zber
Mak je potrebné dobre zavlažovať (aspoň raz týždenne), až kým nezačne kvitnúť. Od vysiatia až do kvitnutia je mak náročný na vlhkosť. Po odkvitnutí, pre prechod do fázy vyzrievania makovíc, je ideálne suché a teplé počasie - zavlažovanie preto obmedzte.
Mak je dôležité včas jednotiť, už pri vytvorení 2 až 4 pravých lístkov, na vzdialenosť 10 až 15 cm. Ideálne je, keď každá rastlinka má iba jednu hlavičku. Na 1 m² by malo byť asi 40 rastlín, pričom sa odporúča jednotiť na vzdialenosť asi 5 cm medzi rastlinkami, keď sa na nich začnú tvoriť prvé lístky. Rastlinky nezabudnite prihrnúť pôdou a okopať.
Výživa, hnojenie a potreby živín
Mak neznáša pôdy s rezíduami sulfonylmočoviny, triazínu a napropamidu. Na jednu tonu makového semena a slamy odčerpá v čistých živinách: cca 70 kg dusíka, 90 kg draslíka, 79 kg vápnika, 26 kg fosforu, 15 kg horčíka a 12 kg síry. Na vytvorenie 1 tony semena a zodpovedajúceho množstva makoviny odčerpá porast maku z 1 ha v priemere 0,11 kg bóru, 0,20 kg zinku a 0,34 kg mangánu.
| Živina | Množstvo na 1 tonu makového semena a slamy (kg) |
|---|---|
| Dusík (N) | 70 |
| Draslík (K) | 90 |
| Vápnik (Ca) | 79 |
| Fosfor (P) | 26 |
| Horčík (Mg) | 15 |
| Síra (S) | 12 |
| Bór (B) | 0.11 |
| Zinok (Zn) | 0.20 |
| Mangán (Mn) | 0.34 |
Prof. Ing. Tomáš Lošák, Ph.D. z Mendelovej univerzity Brno odporúča hnojiť na úrodu dve tony semena maku z hektára. Časť dusíka odporúča aplikovať pred založením porastu a časť počas vegetácie. V prípade aplikácie hnojiva DAM sa prikláňa k používaniu koncentrovaného DAM-u (100 litrov na hektár), neriedeného s vodou.
Do doby 3 - 4 párov pravých listov má mak najväčšie nároky na dusík, draslík a vápnik. Vo fáze vyvinutej listovej ružice rastlina odčerpá na tvorbu sušiny viac ako 60 % N, P, K. V období stonkovania až butonizácie je maximálna spotreba horčíka a síry. V čase tvorby pukov je potrebné zaistiť aj dostatok bóru a zinku. Najmä Zn treba aplikovať vo fáze peľových tetrád vo forme listových hnojív.
Ochrana proti burinám, chorobám a škodcom
O úrode maku niekedy rozhoduje zaburinenie porastu a použitie herbicídov. Je ale možnou skutočnosťou, že zaburinený, ručne pozberaný porast poskytne vyššiu úrodu ako odburinený. Príčinou tohto paradoxu je fytotoxicita herbicídov, na ktorú je mak veľmi citlivý. Preto výsledok pestovania maku závisí často od toho, ako dokáže pestovateľ herbicídne škody obmedziť a súčasne porast odburiniť.
Herbicídna ochrana maku je pomerne zložitá. Aplikáciu herbicídov je možné rozdeliť na preemergentnú (pred vzídením) a postemergentnú (po vzídení). Preemergentná ochrana je zameraná na zabezpečenie nezaburineného porastu počas prvých 4 - 5 týždňov po sejbe maku, kedy dlho klíčiace a pomaly vzchádzajúce rastliny majú nízku konkurenčnú schopnosť.
Pri postemergentnej ochrane je nevyhnutné zohľadňovať viacero faktorov, ako je skladba burín na pozemku, vývojové štádium maku a burín, a poveternostné podmienky. V ozimnom maku sa často využíva Lentipur pre jeho selektivitu. Na jar je nutné využiť opravné ošetrenie prípravkami Laudis OD a Starane Forte.
Choroby: pleseň maková a ďalšie riziká
Porasty maku sú napádané počas celej vegetačnej doby. Okrem morenia osiva pred sejbou existuje aj priama ochrana proti chorobám. Rizikovým faktorom sú ťažké zlievavé pôdy a poškodenie malých rastlín škodcami. Ochrana spočíva v udržaní porastov v dobrom zdravotnom a kondičnom stave vyrovnanou výživou, ochranou proti škodcom a fungicídnym ošetrením.
Na dni poľa maku v Šuranoch odborný poradca Ing. Karel Říha zo závažných chorôb maku upozornil na pleseň makovú. Je to prvá choroba, ktorá sa môže vyskytnúť už na malých rastlinkách. Patogén spôsobuje primárnu a sekundárnu infekciu. Primárna sa prejavuje v počiatočných rastových fázach chlorotickými škvrnami na listoch, ktoré sú zdurené, krehké a zdeformované, vegetačný vrchol odumiera.
Kultúrne tradície, využitie a zaujímavosti
Mak poznáme najmä z kuchyne, no jeho cesta dejinami je plná zaujímavých momentov, využití a prekvapení. Mak siaty je rastlina, ktorá sprevádza človeka už tisícky rokov. Jeho semienka sú obľúbenou prísadou v gastronómii a z jeho toboliek sa získava makové mlieko a olej.
V stredoveku bol mak súčasťou kláštorných záhrad - mnísi ho pestovali ako liečivú aj potravinovú rastlinu. Mak sa musí zbierať úplne dozretý. Či je zrelý zistíme tým, že makovicou zatrasieme. Semena v nej by mali hrkať.
Mak siaty je fascinujúca rastlina s bohatou históriou, zdravotnými benefitmi a širokým využitím v kuchyni. Či už ho pestujete pre jeho krásne kvety, olej alebo semienka do koláčov, určite oceníte jeho nenáročnosť a vysokú úžitkovosť.