Malý Berlín, známy svojou podporou kultúry a umenia, opäť ožíva hudbou. Tentokrát sa do popredia dostáva akordeón a husle, nástroje, ktoré v tomto priestore neznejú až tak často. Vrátime sa k jednému z umelcov, ktorí tu pravidelne tvoria a zároveň vám predstavíme nadchádzajúce podujatia.
Peter Katina a jeho Dreamscapes
Akordeonista Peter Katina sa vracia do Malého Berlína, kde mal naposledy sólový koncert v roku 2019. Čoskoro príde opäť s novými skladbami. Séria koncertov b minor je zameraná na klasickú hudbu 20. a 21. storočia. Peter Katina sa venuje takmer výhradne súčasnej hudbe. Uvádza skladby napísané pre sólový akordeón a často hrá aj diela pre akordeón a elektroniku. Súčasná hudba ho fascinuje a rád spolupracuje so slovenskými i svetovými skladateľmi, pričom často uvádza premiéry nových diel.
Na koncerte Dreamscapes budete môcť zažiť osobité a netradičné spojenie akustického akordeónu s elektronikou, ale aj čisto akustické diela. Zaznejú skladby svetových i slovenských autorov, premiéry nových diel a najsúčasnejšie kompozičné trendy. Peter Katina vás bude zároveň sprevádzať slovom.
Ak sa mám vyjadriť trošku nadnesene, koncert Dreamscapes bude akousi zvukovou prehliadkou sveta avantgardných, vesmírnych a zasnených zvukových krajín.
Zaznejú skladby:
- Skladba Simetrias od portugalského autora Pedra João Oliveiru pre akordeón a elektroniku má nesmierny drajv a temnú energiu, je veľmi virtuózna a akordeón v nej doslova „súperí“ s divokou elektronickou linkou.
- Dielo Bellow od gréckeho skladateľa Panayiotisa Kokorasa je tiež s elektronikou a prináša vzrušujúce prvky terénnych nahrávok a bizarné zvukové prostredia. Akordeón tu postupne obklopujú zvuky trúbiaceho vlaku, bučiaceho dobytka, mávania krídiel, klepotu písacieho stroja, svišťania kickboxerských úderov či organových fantázií na spôsob Oliviera Messiaena.
- Aj skladba Tarynx od švajčiarskeho skladateľa Matthiasa Muellera da Minusio zaznie po prvýkrát.
- Il sogno dell´angelo (Sen anjela) od španielskeho autora Carlosa D. Peralesa hudobne popisuje fascinujúcu Michelangelovu kresbu s názvom Il Sogno. Akordeón a elektronika sa tu ocitajú v krehkej symbióze zvukového sveta, ktorý dokonale evokuje dobové španielske reálie.
- Dielo Nexus I napísal Dimitris Maronidis pre Petra Katinu, pri príležitosti samostatného koncertu akordeónu s elektronikou.
- Have you Been to Space? vznikla na podnet Petra Katinu a na koncerte zaznamená svoju premiéru. Napísal ju Peter Machajdík, s ktorým intenzívne spolupracuje.
- A Leap Into the Dark je titulná skladba rovnomenného albumu mapujúceho a iniciujúceho izraelskú súčasnú hudbu pre akordeón, pričom všetky skladby na albume vznikli pri spolupráci s rôznymi izraelskými autormi.
Profil: Peter Katina
Peter Katina je slovenský akordeonista, ktorý sa venuje predovšetkým súčasnej hudbe. Hru na akordeóne študoval na Vysokej škole múzických umení v Bratislave a v Dánsku na Carl Nielsen Academy of Music v Odense. Viedol majstrovské kurzy akordeónovej hry na Royal Academy of Music v Londýne a prednášal na Akadémii Franza Liszta v Budapešti.
Prečítajte si tiež: Kúpa a využitie Maca a Kotvičníka
Sjors Hoogerdijk: Sochy, ktoré vydávajú zvuk
Ďalší z umelcov, ktorí v kultúrnom centre Malý Berlín trávia čas a zároveň tvoria, je Sjors Hoogerdijk. Holanďan žijúci vo Fínsku pracuje hlavne so zvukovým médiom. V najbližších dňoch pripravuje dve zaujímavé podujatia. Aktuálne skladá zvukovú inštaláciu, nahráva zvuky - niekedy hlasy, niekedy ticho - a potom ich prehráva v slučke. Pôvodne študoval fotografiu. Už vtedy robil také, povedzme, „divné“ ateliérové fotky - staval scény, hral sa s materiálmi a veľa experimentoval s Photoshopom a štruktúrou digitálnych súborov. Keď sa neskôr dostal na umeleckú školu, začal aj maľovať. Nakoniec ho začal zaujímať zvuk. Fascinovalo ho, aký je v podstate podobný fotografii - aspoň tak, ako tomu rozumie, keď pracuje so súbormi. V oboch prípadoch ide o zachytávanie a manipuláciu s dátami - od ticha po hluk alebo od tmy po svetlo. Jeho prvé zvukové práce dokonca využívali svetelné senzory - výška tónu sa menila v závislosti od množstva svetla, ktoré senzor zachytil. Keď niekto prešiel okolo, tón sa zmenil.
Sjors hovorí, že robí sochy, ktoré vydávajú zvuk. Neustále prekladá jednu vec do druhej. Je už celkom dobrý v opravovaní - v nachádzaní spôsobov, ako prepojiť dve veci, niekedy doslova špagátom. Žije vo Fínsku a hovorí, že je pre neho veľmi výnimočné, že sa môže úplne sústrediť na prácu. Snaží sa rozdeliť si čas na poriadne bloky práce v ateliéri - celé dni spájkuje, prepracúva staré nápady a redizajnuje veci. Nejde o to prejsť projektom od A po Z čo najrýchlejšie, ale o to, vybudovať niečo, čo má trvalú hodnotu.
Na workshope chce ľuďom ukázať, čo všetko môže byť zvukové umenie - a aké jednoduché to môže byť. Začne tým, že vysvetlí, čo podľa neho zvukové umenie je, a ukáže niekoľko príkladov. Potom si niečo vyskúšajú sami - spoločne. V podstate chce ľudí uviesť do iného spektra zvuku. Je to pre každého, kto je zvedavý - kto si chce niečo nové vyskúšať a trochu experimentovať.
Milonga per tre: Emotívny večer plný hudobnej rozmanitosti
Päť špičkových hudobníkov, netradičné nástrojové obsadenie a tango nuevo. V sobotu 25. mája ožije Malý Berlín skladbami Astora Piazzollu aj originálnymi aranžmánmi slovenských autorov. Projekt Milonga per tre sľubuje emotívny večer plný hudobnej rozmanitosti - od klasiky až po improvizáciu.
S projektom prišiel Ondrej Veselý - gitarista a muzikológ, ktorý napísal knihu o hudbe, vyučuje v Čadci a v Kysuckom Novom Meste. Je to všestranný hudobník, ktorý sa venuje nielen sólovej hre, ale aj komornej hudbe, a výrazne sa zaujíma o súčasnú slovenskú tvorbu - najmä tú gitarovú. Ďalším interpretom je Martin Krajčo - významný slovenský gitarista, pedagóg na Vysokej škole múzických umení a organizátor festivalu Kaspara Mertza v Bratislave. Je to výnimočný interpret s repertoárom od starej po súčasnú hudbu a je veľmi vyhľadávaný ako komorný hráč.
Prečítajte si tiež: Pestovanie a využitie Macy Peruánskej
Vzdelávanie v Malom Berlíne
V Malom Berlíne radi spolupracujú so školami, učiteľmi aj žiakmi. Vedia, že niekedy je pre učiteľov osviežujúce opustiť bežnú triedu a zažiť niečo nové v inom prostredí. Hlavná sála s kapacitou približne 120 osôb je vybavená profesionálnou zvukovou, svetelnou aj projekčnou technikou. Chcú vytvárať priestor pre vzdelávanie, ktoré prekračuje hranice lavíc, a preto ich zaujíma, aké aktivity pre žiakov by ste si vedeli predstaviť u nich - v Malom Berlíne - alebo s ich pomocou.
Workshopy pre školy:
- Školská slávnosť: Účastníci spoločne prežijú začiatok školského roka, prípravu školských podujatí i pionierske aktivity. Sú vystavení tlaku spoločnosti a zároveň tlaku svedomia. Budú sa musieť za seba rozhodovať, akým smerom sa uberú. Či sa symbolicky vzoprú systému alebo budú pokračovať v nastavenej línii režimu.
- Nežná zmena: Žiaci sa dostávajú do konfrontácie so spoločenskou realitou. Najskôr prostredníctvom vykreslenia atmosféry počas Sviečkovej manifestácie, neskôr cez oboznámenie sa s priebehom udalostí Nežnej revolúcie.
Slovenský folklór: Živý systém hudby a tradícií
Slovenský folklór tvoria vrstvy piesňových a nástrojových tradícií, ktoré sa formovali v dialógu s krajinou, remeslom, liturgickým i svetským kalendárom a sociálnym usporiadaním obcí. Piesne zrkadlia životné cykly človeka, práce a sviatkov; nástroje a hráčske maniere odzrkadľujú prírodné materiály, techniky výroby a estetické preferencie regiónov. Texty čerpajú z metafor prírodného sveta (hory-dolina, vtáctvo, rieka), využívajú paralelizmus veršov, anafory, kontrasty (biely/čierny, mladý/starý) a ustálené formuly.
Dominantná je unisono/heterofónia - viac spevákov spieva tú istú melódiu s drobnými individuálnymi odchýlkami. V horských oblastiach sa pestuje prirodzené viachlasé vedenie s paralelnými terciami/kvintami a s „druhou“ posúvanou hlasovou líniou. Osobitý je terchovský trojhlas s dronmi a výrazným stredným hlasom.
Nástroje slovenského folklóru
- Fujara (dlhá trojotvorová píšťala) je emblémom stredoslovenských regiónov (Poľana, Podpoľanie, Detva).
- Koncovka (bez dierok, mení tón korekciou výfuku a tlaku) slúži pre improvizované melodické frázy, často s parciálnym radom.
- Slovenské gajdy (mechový aerofón s píšťalou a bordúnom) sa vyznačujú robustným tónom a stálym dronom, ktorý vytvára tonické pole pre melodiku.
- Ľudová hudba v klasickej zostave „prim - kontra - bas“ a regionálne doplnená cimbalom tvorí základ tanečných zábav.
- Ozembuch (tyč s membránou, zvoncami a plechmi) dopĺňa rytmus pri speve; drumbľa poskytuje burčiaci, alikvótny tón pre sólové improvizácie; rapkáč a lyžice slúžia v sprievodných i rituálnych kontextoch (fašiangy, svadby).
Tance ako odzemok (sólo mužská virtuozita), karička (kolové ženské formácie), čardáš (párový s kontrastom pomaly-rýchlo), verbunk (regrútsky) či zbojnícke motívy sú úzko previazané s hudobnými formami.
Lokálni majstri používajú dostupné dreviny (javor, smrek, lieska, baza). Pastierske aerofóny sa dutia a vyrezávajú s citom pre hustotu a sušenie; gajdy vyžadujú kožu a precíznu menzúru píšťaly; cimbal spočíva na rezonancii napnutej dosky a kvality kobyliek.
Prečítajte si tiež: Benefity Macy pre Váš Zelený Život
Slovenský tradičný spev a nástrojová muzika sú živým systémom, v ktorom sa stretáva pamäť a tvorivosť. Piesne, ktoré niesli roľnícky rok, pastiersku samotu, radosť svadby i žiaľ rozlúčky, stále nachádzajú nové hlasy. Nástroje vyrobené z domáceho dreva a kože znejú s rovnakou pravdivosťou v izbe, na lúke aj na pódiu - pokiaľ zostaneme verní ich funkcii: byť hudbou pre ľudí, komunitu a pohyb.
návod na výrobu fujary
Adam Bałdych Sextet a ďalšie hviezdy na Mikulášskom Jazzovom Festivale
Fanúšikovia jazzu sa môžu tešiť na výnimočný letný festival v Liptovskom Mikuláši. Mikulášsky Jazzový Festival otvorí svoje brány už po trinástykrát od 28. do 30. júla 2017 a počas troch večerov bude hostiť vystúpenia takmer päťdesiatky hudobníkov z celého sveta, zoskupených v deviatke formácií od jazzových trií až po veľké hudobné telesá.
Prvým menom je 31 ročný husľový virtuóz Adam Bałdych, ktorý do Liptovského Mikuláša zavíta so svojím úplne novým projektom Adam Bałdych Sextet. Adam bol už odmalička považovaný za „zázračné dieťa“ a od svojich 16tich rokov koncertoval s významnými poľskými a americkými hudobníkmi po celom svete. Odborná verejnosť ho označuje aj za „technicky najvyspelejšieho huslistu dnešnej doby“, ktorý však okrem svojej neuveriteľnej virtuozity vyniká aj veľmi originálnym zvukom a kompozíciami. Jeho tvorba neustále odkazuje na poľskú tradíciu a stiera hranice medzi klasickou hudbou a jazzom.
Trojicu poľských jazzových kapiel účinkujúcich na tohtoročnom MJF uzatvára veľkolepý kvintet Zbigniew Namysłovského. Tohto legendárneho saxofonistu, ktorý spolupracoval s Krzysztof Komedom, či Leszek Możdżerom nie je najmä staršej generácii vyznávačov jazzovej hudby určite potrebné predstavovať. Pred slovenským publikom vystúpi opäť po päťročnej pauze a koncerte na bratislavských džezákoch v roku 2012.
Poslednou, z trojice ďalších predstavených kapiel z line-upu 13. ročníka MJF je ostrieľané bratislavské hudobné zoskupenie Preßburger Klezmer Band, ktoré sa pohybuje na špici svetovej world-music scény už viac ako 20 rokov. Ich tvorba sa inšpiruje emotívnou a tanečnou hudbou pôvodom prevažne zo strednej a východnej Európy, známou ako klezmer s vplyvmi židovskej, balkánskej a orientálnej hudby, ako aj slovenského a rómskeho folklóru.
Terchovský Budzogáň a Korpiklaani: Keď sa stretne rock s folklórom
Terchovský budzogáň búši intenzívne a rockovo v Terchovej už niekoľko rokov a na konci augusta sa chystá opäť udrieť. Ani poriadne tvrdá muzika však neprekryje silný vplyv folklóru tejto slovenskej obce. Ten je citeľný, viditeľný a počuteľný zo všetkých miest okolo a aj v amfiteátri Nad Bôrami, kde sa okrem toho festivalu konajú pravidelne aj Jánošikove dni.
Fínski rockeri, ktorí si hovoria Korpiklaani, majú na usporiadateľov špeciálnu požiadavku, chcú sa naučiť prvky terchovskej muziky. Fínska skupina Korpiklaani, ktorej tvorba je ovplyvnená fínskym folklórom, sa po informácii o mieste konania festivalu veľmi živo zaujímala o hudbu tohto kraja, ktorá je zapísaná do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO. Fíni okamžite prejavili veľký záujem spoznať túto muziku naživo a niečo sa z nej aj naučiť.
Organizátori festivalu na spoluprácu a výučbu fínskych rockerov oslovili tých najpovolanejších - Nebeskú muziku z Terchovej. Jej kapelník Vlado Moravčík to nadšene privítal. „Veľmi ma potešil záujem kapely Korpiklaani o terchovskú muziku. Očakával som rýdzi metal a tak som ostal prekvapený, keď som v ich videách našiel také nástroje ako husle, či akordeón. Hudba tejto formácie označovaná ako folklmetal bola pre mňa nová, ale zapáčila sa mi. Je pre nás medzinárodnou výzvou naučiť základy našej ľudovej hudby severských muzikantov a prepojiť tak naše a ich hudobné tradície. Veríme, že to pôjde dobre z dvoch dôvodov: Jadro fínskej kapely má folklórne korene, až neskôr zmenili názov, obsadenie a pritvrdili. Na druhej strane Nebeská muzika hrala tiež terchovskú muziku a v súčasnosti pritvrdila na sláčikový bigbít, kde využívame domáce ľudové motívy v nových rytmoch, a elektrických zvukoch,” uviedol pre médiá Moravčík a dodal: „Pri spolupráci chceme nadviazať na spoločné témy, a tým nemyslím iba texty o alkohole. Ak preskočí iskra a bude fungovať muzikantská chémia, tak bude spolupráca obojstranne obohacujúca. Korpiklaani znamená v preklade Lesný klan.
Všetky zahraničné hviezdy, vrátane Korpiklaani, nemajú žiadne výnimočné požiadavky. Hrajú po celom svete a ich hlavnou myšlienkou je prísť k svojim fanúšikom, čo najbližšie, ako sa dá.