Rakovina je ústredným zdravotným problémom našej spoločnosti: hoci počet nových prípadov a riziko úmrtia majú klesajúcu tendenciu, rakovina je stále jednou z najčastejších príčin úmrtí. Rakovina hrubého čreva a konečníka (kolorektálny karcinóm) patrí medzi najčastejšie onkologické ochorenia a pri správnej prevencii jej vieme zabrániť či diagnostikovať ju včas. V tomto texte zameriame pozornosť na úlohu laktobacilov a širšie probiotík pri prevencii a podpore liečby kolorektálneho karcinómu.
Prepojenie medzi mikrobiómom a rakovinou hrubého čreva
Trilióny baktérií, vírusov a húb v našom tráviacom trakte, známe ako mikrobióm, sú v skutočnosti „dirigentom“ nášho zdravia. Náš mikrobióm môže ovplyvňovať zdravie mnohými spôsobmi, napríklad črevné baktérie metabolizujú nestráviteľné sacharidy na mastné kyseliny s krátkym reťazcom (SCFA). Tieto SCFA znižujú zápal v tele, zlepšujú črevnú bariéru a sú dôležitým zdrojom energie pre epitelové bunky, najvnútornejšiu vrstvu našich čriev.
Pri rozklade baktérií sa však môžu uvoľňovať aj toxíny, ktoré vyvolávajú silné zápaly. To môže poškodiť črevnú stenu. Črevná stena je jednou z najdôležitejších bariér v našom tele, pretože zabraňuje vstrebávaniu škodlivých látok z črevného obsahu. Ak je však v čreve dysbióza, t. j. zmenené zloženie črevnej flóry, dôležité mastné kyseliny s krátkym reťazcom chýbajú. Bunky črevnej steny sú nedostatočne zásobené a črevná bariéra je poškodená.
Je možné, že dysbióza je čiastočne zodpovedná za vznik nádorov: zloženie mikrobiómu sa mení, patogénne baktérie produkujú toxíny a tie vyvolávajú rakovinu hrubého čreva. Táto škodlivá zmena črevných baktérií je spôsobená užívaním liekov a najmä nesprávnou stravou: Naša „moderná“ strava s množstvom mäsa, rýchleho občerstvenia, miešaných nápojov a cukru je pre mikrobióm obzvlášť škodlivá; okrem toho s potravou konzumujeme aj látky spôsobujúce rakovinu (napr. alkohol, ťažké kovy, kadmium z cigaretového dymu).
Zmeny mikrobiómu pri pacientoch s kolorektálnym karcinómom
Štúdie porovnávajúce vzorky stolice zdravých ľudí so vzorkami od pacientov s diagnostikovaným kolorektálnym karcinómom potvrdili, že kvantita baktérií rodu Bacteroides a Prevotella bola signifikantne vyššia u skupiny s diagnostikovaným karcinómom, naopak baktérie rodu Lactobacillus boli zastúpené v nižšom počte. Výsledky tiež konfirmovali, že baktérie rodu Salmonella a Clostridium boli zastúpené vo väčšom množstve u tejto skupiny pacientov.
Prečítajte si tiež: Vitamín B2, B6, B12 a kyselina listová – prehľad
Je tiež známe, že pacienti s rakovinou hrubého čreva vykazujú výrazný pokles laktobacilov, t. j. baktérií mliečneho kvasenia, a Faecalibacterium, ktoré sú dôležitými producentmi SCFA. Je teda zrejmé, že medzi mikrobiómom a nádormi existuje úzka súvislosť.
Mechanizmy ochranného účinku laktobacilov a iných probiotík
- Produkcia krátkoreťazcových mastných kyselín (SCFA): Bakteriálnou fermentáciou nestrávených uhľovodíkových zvyškov vznikajú SCFA (acetát, propionát, butyrát). Butyrát je preferovaným zdrojom energie pre kolonocyty a podporuje fyziologický rast buniek čreva, znižuje pH črevného lúmenu a prispieva ku zníženiu rizika vzniku karcinómu.
- Viazanie a degradácia karcinogénov: Štúdie uvádzajú, že schopnosť viazania a degradácie potencionálnych karcinogénov sa prejavuje najmä u kmeňov Lactobacillus spp. a Bifidobacterium spp. Orálnym príjmom probiotických kultúr Lactobacillus spp. sa u skupiny dobrovoľníkov zmiernil mutagénny efekt, čo sa preukázalo zníženým vylučovaním heterocyklických aromatických amínov.
- Imunomodulácia: Probiotické mikroorganizmy sú schopné pozitívne ovplyvniť imunitnú odpoveď hostiteľského organizmu. Probiotické kultúry zvyšujú bunkovú imunitu (T, B, NK bunky) a môžu aktivovať proces fagocytózy, čo napomáha eliminácii počiatočných štádií rastu rakovinových buniek.
- Produkcia antimutagénnych látok: Probiotické kmene produkujú látky s antimutagénnym a protizápalovým účinkom vrátane konjugovanej kyseliny linolovej, ktorá bola preukázaná ako protizápalová a antikarcinogénna.
- Kompetitívna inhibícia patogénov: Probiotiká bránia priľnutiu patogénnych zárodkov v čreve, vytvárajú lepšie prostredie pre prospešné baktérie ovplyvňovaním pH a stimulujú imunitný systém.
Experimentálne a klinické dôkazy
Štúdie in vivo na laboratórnych zvieratách preukázali, že orálne užívanie probiotických mikroorganizmov má výrazný vplyv na redukciu poškodenia DNA indukovaného chemickými karcinogénnymi látkami v žalúdku a črevnej mukóze. Takano a kol. (1985) uviedli, že vznik kolorektálneho karcinómu indikovaného 1,2-dimetylhydrazínom bol redukovaný u skupiny potkanov, ktorým bolo podávané fermentované mlieko obohatené o probiotické kultúry.
Goldin a Gorbache (1980) poukázali na asociáciu medzi diétou obohatenou o probiotické kultúry a zníženou incidenciou vzniku rakoviny hrubého čreva. V r. 2007 bol uverejnený článok o preventívnom účinku Lactobacillus rhamnosus GG® na hnačku u pacientov s kolorektálnym karcinómom: pacienti užívajúci probiotikum mali menej často prítomnú závažnú hnačku, boli menej často hospitalizovaní a bola u nich potrebná nižšia redukcia dávok chemoterapie z dôvodu toxicity.
Niekoľko štúdií - najväčšia s takmer 500 pacientmi - ukazuje, že užívanie probiotík môže významne znížiť mukozitídu a hnačku spojenú s chemoterapiou, a to u dospelých aj u detí. Probiotiká sú teda dôležité ako doplnok chemoterapie, aby sa znížili závažné vedľajšie účinky a umožnila sa tak účinná liečba.
Probiotiká, prebiotiká a kachexia
Kachexia je choroba z nedostatku, pri ktorej dochádza k úbytku tukového a svalového tkaniva a vyskytuje sa obzvlášť často u pacientov s rakovinou. V oboch experimentálnych modeloch myší s rakovinou sa zistilo, že počet niektorých druhov Lactobacillus bol výrazne znížený. Je zrejmé, že kachexia vedie k zmene mikrobiómu a najmä k poklesu počtu baktérií mliečneho kvasenia.
Prečítajte si tiež: Účinná detoxikácia pri parazitárnych infekciách
Podávanie pre- a probiotík má tu potenciál: inulín napríklad podporuje rast laktobacilov a bifidobaktérií, takže je k dispozícii viac SCFA a parametre zápalu sa znižujú. Podávanie pektínu dokonca dokázalo znížiť úbytok tuku, lipolýzu a posilniť prirodzený pocit hladu. Po podávaní laktobacilov sa znížili aj parametre zápalu a zlepšila sa svalová atrofia. Kombinované podávanie pre- a probiotík by preto mohlo mať pozitívny vplyv na kachexiu a byť tak dôležitou sprievodnou liečbou.
Strava, prevencia a denný režim
Zo štúdií je známe, že zvýšená konzumácia prírodných vláknin, napr. pektínu, inulínu alebo maltodextrínu, znižuje riziko rakoviny čriev. Stačí zmeniť stravu zo západnej - „modernej stravy“ na stravu s vysokým obsahom vlákniny. Vhodná diéta plní kľúčovú úlohu pri prevencii kolorektálneho karcinómu. Pravidelná konzumácia mliečnych produktov obsahujúcich probiotické kultúry má súvis so zníženou incidenciou výskytu rakoviny hrubého čreva. Epidemiologické štúdie tiež potvrdili spojitosť medzi zvýšenou konzumáciou červeného mäsa a živočíšneho tuku a zvýšeným rizikom vývoja kolorektálneho karcinómu.
Prebiotiká pôsobia ako dlhodobá výživa pre existujúce baktérie a často majú stabilnejší účinok ako samotné probiotiká. Zaujímavé je, že ovplyvňujú aj naše chute. Probiotiká v kapsulách sú dôležité po liečbe antibiotikami, no základný kľúč leží v každodennom režime vrátane vlákniny, zeleniny, strukovín a celozrnných potravín.
Praktické odporúčania pri používaní laktobacilov a probiotík
- Udržiavanie pestrého a vlákninou bohatého jedálnička podporuje rast prospešných baktérií, vrátane laktobacilov.
- Pri výsledkoch liečby onkologických pacientov pripomíname, že probiotiká sú doplnkom, nie náhradou štandardnej liečby; ich podávanie by malo byť konzultované s ošetrujúcim lekárom.
- Pri užívaní antibiotík zvažujte súbežné podávanie probiotík, no rozdielne kmene a dávkovanie sú vhodné podľa indikácie.
- Prebiotiká ako inulín alebo pektín podporujú rast laktobacilov a môžu zlepšiť produkciu SCFA.
- V prípade chemoterapie môže podávanie probiotík znížiť riziko mukozitídy a hnačky, umožniť udržanie dávky liekov a tým zlepšiť priebeh liečby.
Vybrané klinické a experimentálne výsledky v bodoch
| Výsledok | Doklad/Poznámka |
|---|---|
| Pokles laktobacilov u pacientov s CRC | Štúdie ukazujú nižšie zastúpenie Lactobacillus pri kolorektálnom karcinóme |
| Redukcia chemoterapiou indukovanej hnačky | L. rhamnosus GG® a iné probiotiká - zníženie závažnosti hnačky a hospitalizácií |
| Zníženie mutagenity po užívaní Lactobacillus | Orálne probiotiká zmiernili vylučovanie heterocyklických aromatických amínov |
| Podpora proti kachexii | Pre- a probiotiká (inulín, pektín, laktobacily) znižujú zápal a podporujú hmotnosť |
Obmedzenia a potreba ďalšieho výskumu
Samozrejme, výskum ešte nie je dokončený a potrebuje ďalšie štúdie, aby sa význam pozorovaní potvrdil. Výsledky sú síce dočasné, ale povzbudzujúce. Je dôležité spresniť, ktoré kmene, aké dávky a v akom kontexte sú najefektívnejšie pri prevencii alebo podpore liečby kolorektálneho karcinómu. Zároveň treba hodnotiť interakcie s bežnou onkologickou liečbou a bezpečnosť u imunokompromitovaných pacientov.
Myslíš, že sa ťa to netýka? Toto hovorí onkológ! prof. MUDr. Michal Mego, DrSc (Ep.34)
Praktické zhrnutie
Probiotické baktérie, predovšetkým rod Lactobacillus, majú niekoľko mechanizmov, ktorými môžu znižovať riziko vzniku a napomáhať liečbe rakoviny hrubého čreva: produkcia SCFA (najmä butyrátu), viazanie a degradácia karcinogénov, imunomodulácia a kompetitívna inhibícia patogénov. Klinické a experimentálne štúdie preukázali pozitívne účinky na zníženie mutagenity, redukciu vedľajších účinkov chemoterapie a podporu protizápalových mechanizmov. V kombinácii s vhodnou stravou bohatou na vlákninu a prebiotiká predstavujú laktobacily perspektívny nástroj v prevencii a podpore liečby kolorektálneho karcinómu.
Prečítajte si tiež: všetko o lieku Hylak forte