Objav antibiotík vo svojej dobe spôsobil skutočnú revolúciu v medicíne. Umožnil účinne bojovať s infekciami, zachrániť milióny životov a tak stal sa jedným z faktorov, ktoré spolu s očkovaním ovplyvnili predlžovanie priemernej dĺžky života v 20. storočí po celom svete. Žiaľ, antibiotiká hubia nielen patogénne, ale aj tie prospešné baktérie, ktoré žijú v našom tele, tým narúšajú normálny stav mikroflóry čriev, kože, pľúc a močopohlavného systému.
Ak vám lekár predpísal antibiotiká, pravdepodobne vám odporučí aj užívanie probiotík. Ľudský organizmus prichádza do kontaktu s obrovským množstvom baktérií. Niektoré sa prirodzene nachádzajú v tele a sú pre jeho funkcie veľmi dôležité, iné sa do neho dostávajú zvonku a ohrozujú vaše zdravie. Pri bakteriálnych infekciách vám lekár predpíše antibiotiká, ktoré vám pomôžu zbaviť sa škodlivých baktérií. Ako antibiotiká vlastne fungujú a prečo by ste k nim mali užívať aj probiotiká?
Ako antibiotiká ovplyvňujú mikrobiotu
Antibiotiká sú lieky na lekársky predpis, ktoré sa používajú na liečbu bakteriálnych infekcií. Fungujú tak, že zaútočia na „citlivé miesto“ baktérie a buď zastavia jej rast, množenie sa, alebo ju úplne zničia. No ich nevýhodou je, že „nerozlišujú“ medzi škodlivými a prospešnými baktériami. Najmä širokospektrálne antibiotiká, ako sú kombinácie penicilínov s kyselinou klavulanovou alebo fluorochinolóny, majú výrazný dopad na črevnú mikroflóru.
Štúdie ukazujú, že už počas 3-5 dní môže dôjsť k poklesu diverzity črevných baktérií o 25-50 %. Počas užívania antibiotík sa výrazne zníži počet rôznych druhov baktérií v čreve, teda klesá tzv. diverzita črevnej mikroflóry. Predstavte si črevný mikrobióm ako „ekosystém“. V zdravom čreve žijú stovky rôznych druhov baktérií, ktoré spolupracujú. Každá skupina má svoju úlohu, ako trávenie, imunita, či ochrana pred patogénmi. Tento stav označuje ako dysbióza a je potrebná obnova mikroflóry. Bez cielenej podpory počas liečby antibiotikami môže obnova mikroflóry trvať 2 až 6 mesiacov, pričom niektoré druhy baktérií sa nemusia obnoviť ani po roku. Rizikom je aj infekcia Clostridioides difficile, ktorá môže mať vážny priebeh.
Najčastejší nepriateľ: hnačka vyvolaná antibiotikami (AAD)
Najčastejším negatívnym sprievodným javom užívania antibiotík je hnačka vyvolaná antibiotikami (antibiotic-associated diarrhea - AAD). Prejavy takejto hnačky bývajú rôzne, počnúc miernou a prechodnou bolesťou brucha, až po ťažkú formu hnačky či kolitídy (zápalu hrubého čreva). Hnačka predstavuje až 30% zo všetkých nežiaducich vedľajších účinkov antibiotickej liečby.
Prečítajte si tiež: Sprievodca kombináciou vitamínov
Diagnóza hnačky vyvolanej antibiotikami sa zvyčajne stanoví pri riedkej stolici 3× denne v čase užívania antibiotík, prípadne do 8 týždňov po ukončení antibiotickej liečby. Podľa rôznych autorov sa AAD hnačka vyvinie u 5-39 % jedincov užívajúcich antibiotiká. Najčastejšie sa AAD hnačka vyvinie u detí do 6 rokov a u starších ľudí nad 65 rokov. Rizikovými faktormi pre rozvoj AAD hnačky sú okrem veku aj chronické tráviace ochorenia, iné závažné chronické ochorenia a poruchy imunity, dlhodobý pobyt v nemocnici, chirurgické a endoskopické zásahy a už skôr prekonaná AAD hnačka.
Hnačka sa prejaví približne u 5-10% pacientov, ktorí užívali ampicilín, u 10-25% tých, čo užívali kombináciu amoxicilínu a kyseliny klavulanovej, u 15-20% užívajúcich cefixím a u 2-5% po liečbe gentamicínom, azitromycínom, klaritromycínom, erytromycínom, tetracyklínom, fluorochinolónmi. V tomto prípade na spôsobe podania antibiotík (perorálne alebo parenterálne) príliš nezáleží. Príznaky AAD hnačky sa u väčšiny pacientov zvyčajne objavia počas antibiotickej liečby a u 30 % pacientov 7-10 dní po jej vysadení.
Mechanizmy vzniku AAD a rizikové patogény
Mechanizmy rozvoja AAD sú rôzne. Môžu byť spôsobené alergickými, toxickými a inými farmakologickými účinkami antibiotík; narušením metabolizmu žlčových kyselín a uhľohydrátov v čreve; alebo nadmerným rastom oportunne-patogénnych a patogénnych mikroorganizmov v dôsledku potlačenia prospešnej črevnej mikrobioty, kedy nastáva tzv. dysbióza.
Vo väčšine prípadov zostáva infekčný agens AAD hnačky neidentifikovaný. Štúdie preukázali súvislosť medzi AAD hnačkou a baktériami ako Clostridium difficile, Pseudomonas aeruginosa, Klebsiella oxytoca, Staphylococcus aureus a ďalšími, ako aj hubami rodu Candida. Najťažšie formy AAD, najmä pseudomembranózna kolitída, zapríčiňuje bakteriálny toxín Clostridium difficile.
Probiotiká ako prevencia a terapia pri antibiotikách (napr. Sumamed)
Jedným zo spôsobov prevencie hnačky vyvolanej antibiotikami je aj užívanie probiotík. Probiotiká pomáhajú udržiavať rovnováhu črevnej mikroflóry, bránia rastu škodlivých baktérií a podporujú imunitný systém tráviaceho traktu. Robia to znižovaním pH v čreve, tvorbou prospešných kyselín a látok podobných antibiotikám (bakteriocíny), ako aj súťažením s patogénnymi baktériami o priestor a živiny.
Prečítajte si tiež: Potraviny bohaté na probiotiká
Obrázok 1. Mechanizmy účinku probiotík (ako príklad použijeme S. boulardii) pri dysbióze spojenej s užívaním antibiotík. Antibiotiká narúšajú stav mikrobioty, bariérové a imunitné funkcie čreva (vľavo). Probiotikum pôsobí proti týmto poruchám a podporuje návrat k normálnej mikrobiote: zvyšuje sa rozmanitosť mikroorganizmov, stimuluje sa produkcia mastných kyselín s krátkym reťazcom, posilňujú sa funkcie črevnej bariéry a znižuje sa lokálny zápal (vpravo).
Klinické dôkazy účinnosti probiotík
Výsledky posledných klinických štúdií a metaanalýz ukazujú, že probiotiká sú schopné významne znížiť riziko vzniku AAD u detí, dospelých, ako aj u starších ľudí. Užívanie probiotík môže tiež znížiť riziko vzniku infekcie spôsobenej baktériou Clostridium difficile (najzávažnejšia a najnebezpečnejšia forma AAD) u detí a dospelých.
Probiotiká najviac skúmané v klinických štúdiách na prevenciu AAD sú Saccharomyces boulardii, Lactobacillus rhamnosus GG, Bifidobacterium lactis, Streptococcus thermophilus a ďalšie. Použitie probiotík zabránilo približne 1 zo 7 prípadov vzniku AAD a pri užívaní rodu Saccharomyces alebo laktobacilov sa riziko vzniku AAD znížilo viac ako dvojnásobne v porovnaní s užívaním placebo.
Ktoré probiotiká sú vhodné pri antibiotickách ako Sumamed (azitromycín)?
Pri výbere probiotík je kľúčové sledovať konkrétne bakteriálne kmene, nie len všeobecné označenie „probiotiká“. Saccharomyces boulardii - kvasinka, ktorú antibiotiká neničia, vhodná ako prvá voľba. Lactobacillus rhamnosus GG - najpreskúmanejší kmeň s preukázaným účinkom. Kombinácie Lactobacillus acidophilus a Bifidobacterium - podporujú obnovu diverzity.
Ďalšie odporúčania: voľte klinicky overené kmene (napr. GG, BB-12). Vhodné sú také probiotiká, ktoré sú odolné voči žalúdočnej kyseline. Ak majú v zložení uvedené „multi-strain“, znamená to, že obsahujú viacero kmeňov. Sledujte tiež garantovaný obsah baktérií do konca exspirácie.
Prečítajte si tiež: Výhody Reuteri probiotík
Tabuľka - orientačný prehľad vhodných probiotík k antibiotikám
| Probiotikum / kmeň | Výhody | Poznámky |
|---|---|---|
| Saccharomyces boulardii | Odolná voči antibiotikám, znižuje riziko AAD a C. difficile | Možné užívať bez presného časového odstupu od ATB |
| Lactobacillus rhamnosus GG | Najpreskúmanejší kmeň, prevencia AAD | Užívať s odstupom 2-3 hodín od ATB |
| Combo Lactobacillus + Bifidobacterium | Podpora obnovy diverzity mikrobioty | Vybrať multi-strain s garantovaným CFU |
| Lactobacillus reuteri (u dojčiat) | Vhodné od narodenia, forma kvapiek | Pre novorodencov a malé deti |
Komu a ako odporúčajú odborníci probiotiká
Odporúčania na užívanie probiotík na prevenciu AAD u dospelých a detí poskytujú odborníci zo Svetovej gastroenterologickej organizácie (WGO), Medzinárodnej vedeckej asociácie pre probiotiká a prebiotiká (ISAPP), Európskej spoločnosti pre detskú gastroenterológiu (ESPGHAN) a ďalšie odborné skupiny. Stručne povedané, odborníci po celom svete podporujú používanie špecifických probiotických kmeňov spolu s antibiotickou terapiou na prevenciu AAD a CDAD. Podľa nich je dôležité vyberať kmene s preukázanou účinnosťou, probiotiká začať užívať súbežne s antibiotikami, ale u pacientov s oslabenou imunitou treba zvýšiť opatrnosť.
U pacientov s vysokým rizikom vzniku AAD je vhodné užívať probiotiká ako prevenciu. Najlepší účinok z užívania probiotík je pozorovaný, ak sa užívajú počas prvých 72 hodín od začiatku antibiotickej liečby. Najlepšie je začať užívať probiotikum v ten istý deň ako antibiotikum, ale nie v rovnakom čase. Interval medzi užitím antibiotika a probiotika by mal byť zvyčajne najmenej dve hodiny, ale pri kmeni Saccharomyces sa tohto pravidla pridržiavať netreba, keďže ide o kmeň odolný voči rôznym antibiotikám.
Ako dlho pokračovať po ukončení ATB
Po ukončení liečby antibiotikami by ste mali pokračovať v užívaní probiotík ešte aspoň niekoľko týždňov. Pokračujte minimálne 2-4 týždne po liečbe. To pomôže udržať normálnu mikroflóru, trávenie a imunitný systém po liečbe antibiotikami. Probiotiká sú vhodné aj na dlhodobé užívanie v rámci prevencie, najmä pri opakovaných antibiotických kúrach, ktoré vedú k postupnému ochudobňovaniu črevného mikrobiómu.
Praktické rady pri užívaní probiotík s antibiotikami Sumamed
- Nasadiť probiotikum od prvého dňa užívania Sumamed (azitromycín), ideálne v ten istý deň, ale nie v rovnakom čase.
- Bakteriálne probiotiká užívajte s odstupom najmenej 2 hodín pred alebo po antibiotiku; pri Saccharomyces boulardii tento odstup nie je potrebný.
- Pokračujte v užívaní probiotík aspoň 2-4 týždne po skončení antibiotickej liečby.
- Vyberajte klinicky overené kmene (napr. GG, BB-12) a kontrolujte garantovaný obsah CFU do konca exspirácie.
- Pri deťoch zohľadnite vek: kvapky s L. reuteri od narodenia, Saccharomyces boulardii od 1. roka, práškové/žuvacie formy od 3 rokov.
Probiotiká – ako a koľko užívať? – 1. časť
Strava a ďalšie opatrenia na podporu obnovy mikrobioty
Obnova mikroflóry úzko súvisí so stravou. Okrem probiotík zohrávajú dôležitú úlohu aj prirodzené zdroje baktérií. Prospešné sú potraviny podporujúce obnovu mikroflóry, ako kefír, biely jogurt so živými kultúrami, nepasterizovaná kyslá kapusta, banány, kostný vývar a po odznení ťažkostí aj cesnak a cibuľa.
Informácie majú orientačný charakter a nenahrádzajú poradenstvo lekára alebo lekárnika. Dávkovanie a užívanie jednotlivých probiotických prípravkov si vždy overte v informačnom letáčiku pribalenom k probiotiku a dodržujte určené dávky.
Probiotiká po antibiotikách nie sú luxus, ale nevyhnutnosť. Ak práve užívate alebo ste nedávno ukončili antibiotickú liečbu, probiotiká pri antibiotikách pomáhajú chrániť črevnú mikroflóru, zmierniť vedľajšie účinky antibiotík a podporiť rýchlejšiu regeneráciu organizmu.