Lieky môžu byť nielen pomocníkmi na ceste k vyliečeniu z choroby, môžu sa stať aj naším problémom, ak ich užívame svojvoľne či nadmerne. Vedeli ste, že aj od liekov na bolesť či proti nespavosti, ktoré patria na Slovensku medzi tie najčastejšie predpisované, môžeme byť závislí? Tak ako od nikotínu, drog či alkoholu.
Závislosti od liekov prepadlo už množstvo ľudí. Začína sa to nenápadne. Lekár vám predpíše na váš zdravotný problém liek. Pomôže vám. Pri najbližšej príležitosti ho tiež užijete, uľaví sa vám. A o chvíľu si neviete predstaviť, ako by ste bez jeho pomoci svoj problém zvládli. Dlhodobým užívaním ich potreba rastie. Potrebujete ich viac a vyššie dávky.
Lieková závislosť sa odborne nazýva adikcia. Označuje sa tak neuvážené užívanie liekov, ktoré vedie k poškodeniu telesného a psychického zdravia, ako aj spoločenského postavenia. Aj napriek negatívnym dopadom, človek s užívaním liekov prestať nevie. Vzniku závislosti sa však netreba teraz obávať zakaždým, keď nám lekár niečo predpíše. Prichádza k nej až vtedy, keď užívanie liekov nie sme schopní kontrolovať. Závislosť od liekov môže byť psychická, ale aj fyzická, keď už výnimkou nie sú ani abstinenčné príznaky, aké poznáme pri nelegálnych drogách. V niektorých prípadoch zase dochádza k tzv. tolerancii.
Ako sa teda vyhnúť tomu, aby sme sa od liekov stali závislými? V prvom rade platí, že by sme nikdy nemali užívať lieky, ktoré nám lekár nepredpísal. Rovnaké príznaky ešte nemusia znamenať aj rovnaké ochorenie a lieky predpísané rodinným príslušníkom či známym pre nás určené určite nie sú. Liek, ktorý má niekomu pomôcť, môže tiež, naopak, inému uškodiť, ak sa užíva neodborne. Samoliečba tak môže byť veľmi nebezpečná, a to nielen z pohľadu liekovej závislosti. Tá môže v niektorých prípadoch vzniknúť už aj za niekoľko týždňov. Preto vždy platí, že lieky na predpis užívame vtedy, ak ich lekár predpísal naozaj nám.
Na rozdiel od nás, pacientov, vie odborne posúdiť nielen prínosy, ale aj prípadné riziká liečby, rovnako vie, ako máme liek naozaj správne užívať, aby nám pomohol a neuškodil. K liekom, od ktorých najčastejšie vzniká závislosť, patria aj tie, ktoré ovplyvňujú bolesť, náladu a správanie. Ide opioidné analgetiká, ktoré sú určené pre pacientov so stredne ťažkými až ťažkými bolesťami, ako aj tých trpiacich chronickou bolesťou. To, že sa na Slovensku používajú často, potvrdil aj výskum. Ich zvyšky našli vedci aj v našich odpadových vodách.
Prečítajte si tiež: Zloženie Femibionu 1
Závislosti vznikajú rovnako od liekov ovplyvňujúcich funkcie centrálneho nervového systému. Patria sem napríklad antipsychotiká, antidepresíva, anestetiká či lieky na Parkinsona a proti epilepsii. Hrozba závislosti je aj pri psychostimulanciách, ktoré sa používajú na liečbu poruchy pozornosti či porúch spánku. Aby sa zabránilo zneužívaniu takýchto liekov, platia pri nich prísne obmedzenia a všetky sú na predpis. Nikdy preto takéto lieky neužívame, ak neboli predpísané lekárom priamo pre nás.
Aj v prípade voľnopredajných liekov môže vzniknúť závislosť. Tušili ste o závislosti od kvapiek do nosa, laxatív či liekov proti alergii? Aj pri kúpe voľnopredajných liekov v lekárni treba preto pamätať na možné riziká. Najlepšie je, ak sa vždy poradíme s lekárnikom, ktorý nám vie odborne poradiť. Pred užívaním akéhokoľvek lieku si tiež musíme prečítať príbalový leták. Nájdeme v ňom dôležité informácie nielen o dávkovaní, ale aj možných nežiaducich účinkoch či riziku vzniku závislosti.
Čo k liekovej závislosti vedie, doteraz presne nevieme. Rozhoduje individualita každého jedinca, jeho fyzické a psychické vlastnosti, ako aj vplyv skupín, v ktorých sa pohybuje, povolanie či životný štýl. Každý jedinec je svojský, a preto sa závislosť vopred nedá predvídať. K rizikovým skupinám pacientov, u ktorých závislosť na lieky prepukne, sú najmä pacienti trpiacimi dlhodobými ochoreniami spojenými s chronickou bolesťou, ľudia pod silným stresom, duševne labilní ľudia, ale aj zdravotnícki pracovníci.
K závislosti prichádza vtedy, keď opakované užívanie liekov ovplyvňuje sebakontrolu, ako aj schopnosť správne sa rozhodovať. Ako teda závislosť od liekov spoznáme? Jej príznaky sa podobajú tým, ktoré poznáme pri nelegálnych drogách či alkoholizme. Nervozita, alebo naopak povznesená nálada, môže sa zmeniť slovný prejav či sa objavia upodozrievané myšlienky voči okoliu. Výnimkou nemusia byť ani zrakové či sluchové halucinácie. Objaviť sa môžu aj fyzické abstinenčné príznaky ako potenie, nepokoj, sucho v ústach, tráviace problémy, búšenie srdca, nechutenstvo či problémy so spánkom a v sexuálnej oblasti.
V prípade akýchkoľvek pochybnosti v súvislosti s užívaním liekov sa preto musíme vždy opýtať nášho ošetrujúceho lekára alebo lekárnika. Poradiť sa s nimi treba aj vtedy, keď máme obavy nielen o seba, ale aj o zdravie našich blízkych a spozorujeme u nich spomínané príznaky. Liečba prípadnej závislosti patrí do rúk psychiatra.
Prečítajte si tiež: Kolagén pre kĺby a pleť
Pod pojmom detoxikácia (ľudovo detox) sa rozumie liečenie odvykacieho syndrómu, čiže abstinenčných príznakov. Nepríjemné abstinenčné príznaky sú spojené s prerušením užívania návykovej látky. Hlavným cieľom detoxikácie je stabilizácia pacienta tak po stránke psychickej, ako aj fyzickej. Užívanie návykových látok môže spôsobiť fyzickú závislosť. Proces detoxikácie je zameraný na liečbu okamžitých telesných účinkov a odstránenie toxínov (jedov) z tela. Obvykle prebieha pod dohľadom lekára priamo v nemocnici alebo odvykacom centre.
Ústavná forma detoxikácie spravidla netrvá dlhšie než dva týždne. V tom čase je obvykle obmedzený kontakt s okolím. Ambulantná detoxikácia menej zasahuje do bežného života pacienta. Ku každému pacientovi sa počas detoxikácie pristupuje osobite s ohľadom na jeho konkrétnu situáciu. Pri ambulantnej detoxikácii je možné prispôsobiť napríklad typ a frekvenciu kontaktov s liečebným zariadením. Spektrum ústavnej starostlivosti je tiež široké.
Symptomatická. Je zameraná na sprievodné príznaky odvykania, ako sú bolesti alebo nevoľnosť. Substitučná. Počas tejto liečby je návyková látka nahradená inou látkou s podobnými účinkami. Táto látka by mala byť menej škodlivá, poprípade je jej podanie menej rizikové.
Je nutné si uvedomiť, že samotná detoxikácia nerieši problém so závislosťou. Je nutné ju chápať ako začiatok liečebného procesu. Okrem fyzickej závislosti, ktorá sa pri detoxikácii prejaví odvykacími príznakmi, existuje aj závislosť psychická.
Typická detoxikačná diéta zahŕňa obdobie pôstu, po ktorom nasleduje prísna diéta vo forme ovocia, zeleniny, džúsov a vody. Niekedy detox zahŕňa aj bylinky, čaje, výživové doplnky a očistu hrubého čreva či klystíry. Tieto diéty tiež tvrdia, že pomáhajú zlepšiť imunitný systém, trávenie, hladinu energie, vlasy, nechty, pokožku a tiež pomáhajú pri chudnutí.
Prečítajte si tiež: Vitamín B12 v bryndzi
Cieľom detoxu je podporiť prirodzené čistiace mechanizmy organizmu a zlepšiť celkové zdravie. Detoxikácia je vhodná pre ľudí, ktorí chcú podporiť svoje celkové zdravie a zlepšiť funkciu tela. Zdravá detoxikácia organizmu by mala byť jemná, postupná a navrhnutá tak, aby podporovala prirodzený detoxikačný proces organizmu. Ak zvažujete intenzívnejší detoxikačný program, poraďte sa s lekárom alebo s odborníkom na výživu, aby ste sa uistili, že je bezpečný.
Zvýšte príjem vlákniny - vláknina napomáha tráveniu a pomáha odstraňovať toxíny tým, že sa na ne viaže. Dĺžka detoxikácie závisí od jej typu a cieľa, ale všeobecne platí, že zdravá detoxikácia by nemala byť príliš dlhá, aby sa zabránilo vyčerpaniu organizmu. Na rýchly, tzv. reset organizmu, je vhodná krátkodobá detoxikácia (1 až 3 dni), ktorá pomáha zlepšiť trávenie. Dlhodobá detoxikácia (21 až 30 dní) zahŕňa celkovú zmenu životného štýlu a stravovacích návykov.
Taktiež môže zahŕňať pravidelné cvičenie a pohyb. Počas detoxu sa odporúča jesť potraviny, ktoré pomáhajú telu odstraňovať toxíny a podporujú trávenie a metabolizmus. Počas detoxu je dôležité vyhnúť sa hlavne spracovaným potravinám a fast foodom, cukru, sladkostiam, alkoholu, káve, mliečnym výrobkom, údeninám a pod.
Detoxikácia organizmu môže mať rôzne vedľajšie účinky, najmä ak sa nevykonáva správne, je príliš intenzívna alebo dlhodobá. Prípravkov, ktoré sa používajú na detox organizmu, je neskutočne veľa. Aby ste si výživové doplnky na detoxikáciu zvolili správne, odporúčame poradiť sa so svojím lekárom alebo lekárnikom. Výživové doplnky by teda mali podporiť prirodzené čistiace procesy v tele.
S detoxikáciou majú ľudia spojené rôzne očakávania. Jej ozajstný výsledok však závisí od zdravotného stavu človeka a, samozrejme, od spôsobu, akým sa detox vykonáva. zlepšenie trávenia, ale aj zmiernenie tráviacich ťažkostí, ako napr. Niektorým ľuďom môže byť detoxikácia nápomocná, no dôležité je pristupovať k nej rozumne a vyvážene. Odporúča sa porozprávať sa s lekárom alebo odborníkom na výživu, najmä ak máte v úmysle urobiť významné zmeny v stravovaní.
Mnohí lekári však tieto pokyny nedodržiavajú. Dokonca aj lekári, ktorí rozumejú týmto nebezpečenstvám, si neuvedomujú výzvy spojené s odvykaním, hovorí Sarah Nadavová, ktorá nedávno založila spoločnosť Coheal.
Výskum odhaduje, že 10 až 15 percent pacientov, ktorí užívajú lieky dlhodobo, zažije v prípade príliš rýchleho alebo náhleho úplného vysadenia dlhodobý abstinenčný syndróm.
Ideálny scenár vysádzania je taký, ktorý pacient dokáže tolerovať, vraví Lembkeová. Som síce šťastná, že som vyviazla bez pretrvávajúcich negatívnych účinkov, no pri spätnom pohľade by som zvolila postupné vysádzanie liekov.
Anxiolytiká a hypnotiká sú lieky určené najmä na liečbu úzkosti a nespavosti, patrí sem približne 20 liečiv (molekúl). Benzodiazepíny tvoria jednu chemickú podskupinu anxiolytík a hypnotík. Spoločným mechanizmom účinku benzodiazepínov je aktivita na GABA receptoroch.
Najčastejšie predpisovaným liekom zo psychofarmák bol v roku 2015 alprazolam (známy aj ako Xanax či Neurol) s 24 989 794 predpismi pri dennej definovanej dávke (DDD) 1 mg. Antidepresíva sú psychofarmaká pôsobiace na chorobne zmenenú depresívnu náladu a na ďalšie súčasti depresívneho syndrómu.
V Spojených štátoch užíva benzodiazepíny, ako klonazepam, alprazolam (u nás známy ako Neurol alebo Xanax) alebo diazepam, približne 30 miliónov dospelých ľudí. Milióny ďalších užívajú na nespavosť sedatíva alebo hypnotiká - ako spomenutý zolpidem.
Správa potravín a liečiv (FDA) vlani oznámila, že vyčlení dva milióny dolárov na financovanie úsilia o vytvorenie nových smerníc pre bezpečné odvykanie od benzodiazepínov. Benzodiazepíny a hypnotiká nie sú určené na dlhodobé užívanie. „Neexistuje spoľahlivý dôkaz o ich účinnosti po niekoľkých týždňoch.
Mnohí ľudia zažili obdobie, keď vinou stresu či z iných dôvodov nespali vôbec alebo ich odpočinok strácal na kvalite. Kvôli týmto situáciám potom prichádzajú k lekárovi s prosbou o predpísanie liekov na spanie, tzv. hypnotík. Ako hypnotiká sa využívajú 2 skupiny liečiv - lieky benzodiazepínovej povahy a preparáty iného chemického zloženia. Viažu sa síce v mozgu na rovnaké miesta, ale predpokladá sa, že lieky nebenzodiazepínového typu majú menšie množstvo nežiaducich účinkov. Všetky tieto prípravky sú určené na riešenie vážnej nespavosti, ale iba nakrátko.
Ako sa závislosť rozvíja? Telo si postupne zvykne na to, že na zaspatie potrebuje lieky. Časom môžete zistiť, že bez tabletky alebo pri rovnakej dávke ako na začiatku liečby „nezaberiete“. Začnete množstvo lieku neustále zvyšovať a kolotoč sa rozbieha… Veľa ľudí si závislosť uvedomí až vtedy, keď začnú mať po vysadení liekov na spanie abstinenčné príznaky. Neklamnými známkami toho, že sa užívanie liekov na spanie vymyká kontrole, je aj to, že za sebou máte niekoľko neúspešných pokusov preparáty vysadiť. Alebo si ich nechávate predpisovať u viacerých lekárov, aby sa neminuli, a beriete ich ďalej aj navzdory negatívnym dôsledkom (napr.
Vzhľadom na možné abstinenčné príznaky sa nepúšťajte do liečby závislosti od hypnotík sami a vyhľadajte odborníka. Terapia môže prebiehať buď ambulantne, alebo počas hospitalizácie. Jej neoddeliteľnou súčasťou je detox, keď je dávka liekov postupne znižovaná až na nulu. Ďalší postup býva individuálny s prihliadnutím na sprievodné ťažkosti.
Detoxikácia je len prvý stupeň liečby závislosti a samotná málo ovplyvňuje dlhodobú liekovú závislosť.
J. Glasa: Ako na liečbu liekovej závislosti
Upozornenie: Článok má informatívny charakter a nenahrádza lekárske vyšetrenie alebo konzultáciu ohľadom vášho zdravotného stavu s lekárom alebo iným kvalifikovaným zdravotníckym pracovníkom.