Prídavné mená sú plnovýznamový, ohybný slovný druh; pomenúvajú vlastnosti osôb, zvierat, predmetov, javov a vlastnícke vzťahy (príslušnosť k niečomu). Sú najužšie späté so substantívami a spresňujú a zároveň konkretizujú ich význam. V spojeniach s podstatným menom sa zhodujú v gramatických kategóriách (rod, číslo a pád) a pýtame sa na ne otázkami Aký? Aká? Aké? Čí? Čia? Čie?
Klasifikácia prídavných mien a miesto privlastňovacích a druhových
Za základné klasifikačné kritérium pri triedení adjektív sa považuje kombinované sémanticko‑slovotvorné kritérium. Na základe významu a vonkajšej formy odborná klasifikácia rozlišuje: I. vlastnostné (akostné) prídavné mená, II. privlastňovacie prídavné mená a ďalej vzťahové či druhové prídavné mená.
- Akostné (vlastnostné) adjektíva označujú vonkajšie a vnútorné vlastnosti (napr. ostrý, pekný, veselý). Slúžia na pomenovanie príznaku, ktorý pozorujeme zmyslami, a dajú sa stupňovať (pozitív, komparatív, superlatív).
- Vzťahové (sekundárne, odvodené) adjektíva pomenúvajú vlastnosť vyplývajúcu zo vzťahu k inej veci, deju alebo okolnosti (drevený, filmový, prezidentský). V prenesenom význame sa môžu stupňovať.
- Privlastňovacie adjektíva označujú príslušnosť a vyjadrujú, komu alebo čomu určitá vec patrí (rímsky príklad: Sládkovičova škola, mamina kabelka, Adamova kniha).
- Druhové (živočíšne) adjektíva tvoria významnú skupinu vzťahových adjektív, vznikajú od substancií pomenúvajúcich zvieratá alebo osoby a majú osobitné formanty (najčastejšie -í, -ia, -ie).
Čo sú druhové prídavné mená
Druhové prídavné mená tvoria významnú a pomerne početnú skupinu vzťahových adjektív. Tvoria sa od všeobecných substantív pomenúvajúcich prevažne zvieratá alebo osoby (skutočné i fiktívne), preto sa nazývajú aj zvieracími alebo živočíšnymi adjektívami. Tieto adjektíva sa predovšetkým tvoria príponami -í, -ia, -ie, keď sa má vyjadriť vzťah k celému rodu, nie k jednotlivcovi (napr. lev - leví, netopier - netopierí).
Čiastočne závislým variantom konverzného slovotvorného formantu -í, -ia, -ie je príponový formant -ací, ktorý tvorí druhové adjektíva k názvom zvierat stredného rodu zakončených na -a (jahňa - jahňací, kozľa - kozľací). Pri odvodzovaní druhových adjektív sa v slovotvornom základe realizuje alternácia vokál/nula, napr. e/0 (pes - psí, srnec - srnčí) alebo o/0 (orol - orlí, voš - vší).
Pri tvorení druhových adjektív sa niekedy vedľa seba vyskytujú slovotvorné varianty tvorené od toho istého základu aj konverzným formantom -í, aj príponovým formantom -ací (rybí / rybací). V niektorých prípadoch sa druhové adjektívum netvorí formantmi -í/-ací, ale tvarmi vzťahových adjektív -ský, -ový (kôň - konský). Niektoré adjektíva môžu existovať popri sebe v rovnakej platnosti (vôl - volí / volský).
Prečítajte si tiež: Dávkovanie rybieho oleja
Privlastňovacie prídavné mená: tvorba a význam
Privlastňovacie adjektíva sú desubstantíva, tvoria sa len od názvov substantív chápaných ako živé bytosti (osoby a zvieratá). Pýtame sa na ne otázkami Čí? Čia? Tvoria sa od podstatných mien pomocou prípon:
- pri mužskom rode: -ov, -ova, -ovo (napr. otcov, Jurajov, psov),
- pri ženskom rode: -in, -ina, -ino (napr. susedkin, Aničkin, veveričkin).
Privlastňovacie adjektíva sa tvoria len k menám mužských a ženských osôb a zvierat. Od neuter je tvorenie vylúčené. Netvoria sa ani od všeobecných a vlastných substantív, ktoré majú podobu adjektív.
Pomerne zriedka sa privlastňovacími príponami -ov/-in tvoria adjektíva k názvom zvierat (ak ide o jednotlivé zviera alebo o personifikáciu: psova búda, medveďov brloh).
Ak je majiteľ veci bližšie určený privlastňovacím zámenom, existujú dve možnosti vyjadrenia: môjho otcova roľa - roľa môjho otca; tvojej matkina záhrada - záhrada tvojej matky. Druhý spôsob vyjadrenia má knižnejší, oficiálnejší ráz.
Rozdelenie privlastňovacích adjektív podľa rozsahu
- Individuálne privlastňovacie adjektíva vyjadrujú vlastníctvo jednej konkrétnej osoby alebo zvieraťa (napr. Líškin brloh - patrí jednej líške; Sestrin sveter - patrí sestre).
- Druhové privlastňovacie adjektíva privlastňujú celému druhu (tieto sú popísané v časti o druhových adjektívach a skloňujú sa podľa vzoru páví).
Skloňovanie privlastňovacích a druhových prídavných mien
V zmysle všeobecných pravidiel sú prídavné mená ohybným slovným druhom, vzájomná tvarová odkázanosť adjektíva na substantívum sa vyjadruje morfologickou kategóriou zhody (kongruencie). Základným konštituentom zhody je morfologická kategória rodu. Kongruentné tvary adjektíva sú určované tvarom toho slova, ktoré je bližšie určované (vysoký strom - rod, číslo, pád adjektíva vysoký je určovaný tvarom subst. strom).
Prečítajte si tiež: Zloženie Rybieho Oleja
V súčasnej slovenčine existuje tzv. zložené skloňovanie adjektív s charakteristickými dlhými relačnými morfémami, ktoré sú výsledkom stiahnutia koncovej samohlásky menného základu a prvej slabiky zámena (dobra jeho → dobrého). Adjektívum má osobitné tvary pre všetky pádové formy všetkých troch rodov v obidvoch číslach, aj keď niektoré z týchto tvarov sú synkretické. Celkove je v slovenčine možných 23 modifikácií zhody adjektíva s nadradeným substantívom, a to 15 v singulári a 8 v pluráli.
Vzory skloňovania sú relevantné pre privlastňovacie a druhové adjektíva
Podľa zakončenia v N sg. sa prídavné mená skloňujú podľa vzorov:
- vzor pekný - je tvrdý vzor a zahŕňa akostné i vzťahové prídavné mená, ktoré majú pred pádovou príponou tvrdú spoluhlásku;
- vzor cudzí - je mäkký vzor a zahŕňa prídavné mená, ktoré majú pred pádovou príponou mäkkú spoluhlásku (č, š, ž, atď.);
- vzor otcov - podľa neho sa skloňujú privlastňovacie prídavné mená odvodené príponou -ov/-ova/-ovo;
- vzor matkin - podľa neho sa skloňujú privlastňovacie prídavné mená odvodené príponou -in/-ina/-ino;
- vzor páví - podľa neho sa skloňujú druhové (živočíšne) adjektíva utvorené príponou -í, -ia, -ie od zvieracích substantív.
Pozor: pádové prípony v N a A sú krátke v niektorých privlastňovacích tvaroch (otcova, matkina; otcovu, matkinu; otcovi, matkini; otcove, matkine).
Príklady skloňovania podľa vzorov (výber z tvarov):
| Vzor | Príklad (N sg. m. r.) | Poznámka |
|---|---|---|
| pekný | pekný | tvrdý vzor pre akostné a vzťahové adjektíva |
| cudzí | cudzí | mäkký vzor, pred pádovou príponou mäkká spoluhláska |
| otcov | otcov | privlastňovacie -ov, skloňovanie podľa vzoru otcov |
| matkin | matkin | privlastňovacie -in, skloňovanie podľa vzoru matkin |
| páví | páví | druhové adj. s -í, -ia, -ie |
Stupňovanie a jeho vzťah k privlastňovacím a druhovým adjektívam
Stupňovanie je lexikálno‑gramatická kategória adjektív. Stupňujú sa len akostné adjektíva, a z akostných nie všetky. Privlastňovacie a druhové adjektíva sa spravidla nestupňujú; stupňovanie je vylúčené pri privlastňovacích a druhových adjektívach. Niektoré vzťahové adjektíva v prenesenom význame však môžu byť stupňované (napr. Peter s tými jeho krokmi je drevenejší ako Milan).
Prečítajte si tiež: Chutný rybí šalát
Forma stupňovania: pozitív (základný stupeň), komparatív (prípony -ší / -ejší) a superlatív (predpona naj- + komparatív). Pri pravidelnom stupňovaní ostáva koreň nezmenený; pri nepravidelnom stupňovaní sa môže meniť koreň (dobrý - lepší).
Špecifiká tvorby a alternácie pri druhových adjektívach
Pri tvorení druhových adjektív sa uplatňuje viacero jazykových zákonitostí: alternácia vokál / nula (e/0, o/0), vokalická kvantitatívna alternácia (dlhá/krátka samohláska, napr. dlhý/krátky vokál pri úzky - užší), konsonantické alternácie (d/ď, t/ť, n/ň, l/ľ) a foneticko‑ortografické varianty (í/i). Niekedy vznikajú dvojtvary (vták - vtáčí / vtačí). Pri slabičných základoch zakončených na j sa dvojhlásky ia, ie, iu nemôžu realizovať a pádové prípony sa skracujú (napr. papagájeho, papagájemu, papagája).
V skupine adjektív vzoru páví nájdeme aj adjektíva odvodené od substancií označujúcich ľudí či fantazijné bytosti (človečí, babí, stridží, obrí) a výnimočne aj od vecí v umeleckom alebo hovorovom štýle (soší, smrečí).
Praktické pravidlá pre používanie v písanom prejave
- Privlastňovacie adjektíva používame, keď chceme stručne vyjadriť vlastnícky vzťah k osobe alebo zvieraťu (Mária - Mariin kabát; otec - otcov dom).
- Ak chceme zdôrazniť alebo použiť knižnejší štýl, možno uprednostniť genetívnu konštrukciu (kniha môjho otca miesto otcova kniha).
- Druhové adjektíva používame pri pomenovaní vzťahu k celému druhu (psí výrok, vtáčí spev), dbáme na správny slovotvorný formant (-í, -ia, -ie alebo -ací) a vzor páví pri skloňovaní.
- Pri skloňovaní privlastňovacích adjektív si overíme, či ide o vzor otcov (-ov) alebo matkin (-in), pretože tvary v N a A singuláru sú krátke (otcova, matkina).
- Privlastňovacie adjektíva sa netvoria od neuter a od niektorých adjektívnych substantií; treba dbať na správnu slovotvornú možnosť.
Skloňování přídavných jmen přivlastňovacích
Ukážky a príklady
- Privlastňovacie: otcova kniha, matkina blúzka, Jurajov pes, Aničkina izba.
- Druhové: psí zákon, vtáčí spev, leví hrmot (leví = patriaci levom), jahňací plášť (jahňací = od jahňaťa).
- Alternatívne tvary: rybí / rybací; kohútí / kohutí (dvojtvary, ktoré sa môžu vyskytovať vedľa seba).
Tipy pre žiakov a učiteľov
- Pri učení skloňovania advizujte vzory (pekný, cudzí, otcov, matkin, páví) a precvičujte konkrétne paradigmy.
- Pri tvorení privlastňovacích adjektív najprv identifikujte rod a osobu (muž/žena) a potom aplikujte príponu (-ov / -in).
- Pri pochybnostiach o stupňovaní overte, či ide o akostné adjektívum; ak nie, stupňovanie je spravidla vylúčené.
Prídavné mená sú ako farby v maľbe - bez nich by naša reč bola fádna a nepresná. Poznanie pravidiel tvorby, skloňovania a používania privlastňovacích a druhových prídavných mien umožní presné a štýlovo vhodné vyjadrenie vlastníckych vzťahov a vzťahov k druhom v slovenskom jazyku.
tags: #druhove #privlastnovacie #pridavne #mena #rybi