Infúzia je sterilný kvapalný prípravok, určený k parenterálnemu podávaniu (obchádza tráviaci systém) väčších objemov tekutín formou vnútrožilovej kvapôčkovej infúzie. Infúziou sa označuje vnútrožilové podanie väčšieho množstva tekutiny, obvykle 500 ml a viac počas dlhšej doby (spravidla minút až hodín).
Základné členenie infúznych roztokov
Delenie infúzií podľa použitia: infúzie pre parenterálnu výživu (cukry, tuky, bielkoviny), infúzie pre poruchu zloženia a množstva telových tekutín, infúzie ako náhrada krvnej plazmy. Infúzne roztoky sú prípravky určené na podanie priamo do krvného obehu alebo iným odborným spôsobom podľa konkrétnej registrácie. V tejto indikačnej skupine nájdete roztoky používané v zdravotníckych zariadeniach, napríklad na doplnenie tekutín, iónov, energie alebo ako nosné roztoky pre ďalšie liečivé látky.
Druhy infúznych roztokov podľa veľkosti molekúl
Kryštaloidné roztoky obsahujú zmes nízkomolekulárnych elektrolytov a stopových prvkov. Rýchlo pokrývajú ich potrebu v organizme, ale rýchlo ho aj opúšťajú. Upravujú vodné a elektrolytové hospodárstvo, udržujú acidobázu a ľahko sa resorbujú. Nízkomolekulárne, bilancované roztoky. Ich nevýhodou je, že väčšina roztoku prestupuje do interstícia (intravaskulárne zostáva asi 20 %).
Koloidné roztoky obsahujú vysokomolekulárne látky, ktoré viažu vodu a udržiavajú ju v obehu. Rýchlo zvyšujú vnútrocievny tlak a vedú k zvýšeniu objemu v krvi. Ich metabolizmus je pomalý, takže sa v cirkulácii udržia relatívne dlho. Podívajú sa pri šokových stavoch, ťažkých dehydratáciách a poruchách zrážanlivosti krvi. Používajú sa ako náhrada strát plazmy a cirkulujúcej krvi, preto sa označujú aj ako plazmaexpandéry.
Zloženie a príklady základných infúznych roztokov
Základom infúznych roztokov je destilovaná, sterilná voda. Každá lahev s infúziou je označená štítkom s názvom, množstvom, zložením a expiráciou roztoku. V databáze je pri infúznych roztokoch dôležité sledovať zloženie, koncentráciu, objem balenia, spôsob podania a prípadné použitie ako nosného alebo náhradného roztoku. Rovnako vyzerajúce infúzne vaky či fľaše sa môžu líšiť zložením, osmolaritou, koncentráciou alebo určením.
Prečítajte si tiež: Bezpečnosť pri používaní koloidného striebra
Fyziologický roztok
Fyziologický roztok je infúzny roztok, ktorý je izotonický s krvnou plazmou, ale má vyššie hodnoty iónov chlóru a sodíka. Je vhodný na podanie najmä pri stratách extracelulárnej tekutiny. Každých 1000 ml roztoku obsahuje 9 g chloridu sodného (NaCl).
Ringerov a Hartmanov roztok
Ringerov roztok obsahuje chlorid sodný, chlorid draselný a dihydrát chloridu vápenatého. Pomocnou látkou je hydroxid sodný na úpravu pH. Obsahuje Na 147 mmol/l, K 4 mmol/l, Ca2+ 2,25 mmol/l a Cl 155,5 mmol/l. Hartmanov roztok obsahuje chlorid sodný, chlorid draselný a ďalšie látky. Elektrolyty v Hartmanovom roztoku sú zastúpené: Na 130,9 mmol/l, K 5,4 mmol/l, Ca2+ 1,84 mmol/l, Cl 111,7 mmol/l, HCO3- 28,7 mmol/l.
Glukóza 5 %
Glukóza 5 % je roztok cukru (glukózy) vo vode. Glukóza je pre telo jedným zo zdrojov energie. Tento infúzny roztok sa používa ako zdroj tekutín a cukrov a na zriedenie alebo aplikáciu iných liekov, ktoré sa môžu podať infúziou.
Albumín 20%
1000 ml roztoku obsahuje 200 g ľudského albumínu. Ľudský albumín pochádza z ľudskej plazmy a je to hypertonkotický bielkovinový roztok. Zaraďuje sa medzi plazmaexpandéry a slúži ako náhrada strát plazmy a na udržiavanie intravaskulárneho objemu.
Infúzna súprava a technika podania
Infúzna súprava sa skladá z infúzneho setu s regulátorom kvapiek, ktorý sa napája k infúznej fľaši, obsahujúcej infúzny roztok a kanyle, ktorá sa napojí na žilu. Kanyla slúži na zavedenie infúzie do tela a môže sa v žile ponechať aj po ukončení infúzie. Okrem podania infúzie slúži aj na vnútrožilové podanie liečiv. Zavádza sa do periférnej žily, najčastejšie na chrbte ruky alebo na vnútornej strane predlaktia.
Prečítajte si tiež: Výhody Koloidných Minerálov
Indikácie pre podanie koloidných roztokov
Koloidné roztoky sa podávajú pri šokových stavoch, ťažkých dehydratáciách a poruchách zrážanlivosti krvi. Používajú sa v terapii šokových stavov, ťažkej dehydratácii, výpotkoch (ascites), edémoch, hypoalbuminémii a náhradě krvních ztrát. Sú určené ako náhrada strát plazmy a cirkulujúcej krvi, preto sa označujú aj ako plazmaexpandéry.
Výhody a nevýhody koloidných roztokov
- Výhody: vysokomolekulárne látky viažu vodu a udržujú ju v obehu, rýchlo zvyšujú vnútrocievny tlak a vedú k zvýšeniu objemu v krvi, udržia tekutinu intravazálne dlhšiu dobu než kryštaloidy.
- Nevýhody: pomalý metabolizmus, časté alergické reakcie na makromolekulárne látky, znižovanie koagulačných parametrov a možné zhoršenie funkcie pečene či obličiek pri niektorých typoch koloidov.
Nežiaduce účinky a riziká
Medzi nežiadúce účinky patrí diluční hyponatrémia, bolesti hlavy, nevoľnosť, dehydratácia. Pri komplikáciách okamžite ukončujeme podávanie infúzie. Všeobecné riziká sa týkajú predovšetkým špecifických koloidných prípravkov, napríklad roztokov hydroxyetylškrobu (HES).
Klinické štúdie a kontroverzie pri hydroxyetylškroboch
V prehľadovej práci sa zaoberáme problematikou používania koloidných roztokov u hypovolemických pacientov. Analyzovali sme pomer úžitku a rizika pri podávaní koloidných infúznych roztokov s obsahom hydroxyetylškrobu. Veľké randomizované klinické štúdie ako VISEP, 6S a CHEST preukázali, že neuvážene nadmerné a dlhodobé podávanie roztokov škrobov zvyšuje významne letalitu pacientov, prináša zvýšený výskyt akútneho renálneho zlyhávania s potrebou hemodialýzy. Tiež prinášajú zvýšené riziko pre koagulačný systém, zvýšenú krvácavosť, hemodilúciu a hepatálnu dysfunkciu.
Naopak, iné randomizované klinické štúdie BaSES, CRYSTMAS, CRISTAL dokázali hemodynamickú a klinickú efektívnosť pri liečbe hypovolémie s roztokmi hydroxyetylškrobov, bez negatívneho účinku na funkciu obličiek alebo letalitu. Hydroxyetylškrobové roztoky boli v týchto štúdiách prospešné pre hemodynamiku a klinickú utilitu pri terapii akútnej hypovolemie.
Praktické odporúčania pri použití koloidov
Aplikujeme infúziu po posúdení celkového stavu pacienta. Použitie koloidných roztokov by malo byť riadené indikáciami, zvážením pomeru úžitku a rizika a sledovaním klinických parametrov (hemodynamika, diuréza, koagulačné testy, funkcia obličiek a pečene). Pri podozrení na nežiaduce účinky alebo pri zhoršení stavu pacienta treba podávanie ukončiť a zvážiť alternatívnu terapiu.
Prečítajte si tiež: Výroba koloidného striebra
Dôležité poznámky pre prax
- Infúzne roztoky sa často používajú v nemocniciach, ambulanciách, intenzívnej starostlivosti alebo pri zákrokoch, kde je potrebné presné a kontrolované podanie tekutín alebo rozpustených látok.
- Databáza liekov slúži iba na informačné a orientačné účely; výdaj a používanie liekov sa vždy riadi platnými právnymi predpismi, písomnou informáciou pre používateľa, súhrnom charakteristických vlastností lieku a pokynmi lekára alebo lekárnika.
Tabuľka: prehľad vybraných infúznych roztokov a indikácií
| Roztok | Zloženie / vlastnosti | Hlavné indikácie |
|---|---|---|
| Fyziologický roztok (NaCl 0,9%) | Izotonický, NaCl 9 g/l | Straty extracelulárnej tekutiny, rehydratácia |
| Ringerov roztok | Na, K, Ca, Cl; upravené pH | Rehydratácia, náhrada elektrolytov |
| Hartmanov roztok | Na 130,9 mmol/l, K 5,4 mmol/l, Ca2+ 1,84 mmol/l, HCO3- 28,7 mmol/l | Vyrovnanie acidobázy, rehydratácia |
| Glukóza 5% | Zdroj energie, hypotonická vs izotonická pri podmienkach | Zdroj tekutín a glukózy, nosič liečiv |
| Albumín 20% | Hypertonkotický bielkovinový roztok | Náhrada plazmy, hypoalbuminémia, udržiavanie intravaskulárneho objemu |
Infúzne roztoky sú prakticky veľmi dôležité, hoci pre bežného pacienta nemusí byť na prvý pohľad atraktívna ich problematika. Správny výber roztoku, kontrola dávkovania a monitorovanie pacienta sú kľúčové pre bezpečné a efektívne použitie, osobitne pri koloidných prípravkoch a roztokoch obsahujúcich hydroxyetylškroby.