Zinok je esenciálny stopový prvok, ktorý zohráva kľúčovú úlohu v mnohých biologických procesoch a predstavuje dôležitú súčasť obranyschopnosti organizmu. Zinok má komplexné imunomodulačné, protivírusové, protizápalové a cytoprotektívne účinky, preto patrí medzi efektívne spôsoby liečby a prevencie respiračných vírusových infekcií.
Prečo je zinok dôležitý pre imunitný systém
Zinok predstavuje dôležitý a esenciálny prvok pre správne fungovanie imunitného systému a jeho primeranú reaktivitu. Je súčasťou enzýmov, signalizačných molekúl a transkripčných faktorov. Zinok je nevyhnutný pre aktivitu bielych krviniek, ktoré bojujú proti infekciám. Podieľa sa na tvorbe a aktivácii bielych krviniek, ktoré sú kľúčové v boji proti infekciám.
V jednotlivých štúdiách sa ukázalo, že zinok priamo aj nepriamo podporuje mechanizmy nešpecifickej imunity, či už v podobe aktivácie makrofágov a fagocytózy, alebo cez aktiváciu systému komplementu. V oblasti adaptívnej (špecifickej) imunity sa podieľa prakticky na všetkých etapách maturácie imunitných buniek a zároveň ovplyvňuje aj ich vzájomné interakcie prostredníctvom prenosu aktivačných signálov cez receptory a vnútrobunkové signalizačné dráhy.
Prítomnosť zinku je nevyhnutná aj pre správnu reguláciu procesov zápalu, pričom vplyv na tvorbu jednotlivých cytokínov je variabilný. Zinok môže súčasne modulovať zápal prostredníctvom signalizácie receptorov na rôznych úrovniach a dráhach. Zinok tiež prispieva k stabilizácii bunkových membrán a inhibuje zápalové signálne dráhy, čo môže pomôcť predchádzať nadmernej zápalovej reakcii.
Konkrétne imunitné mechanizmy ovplyvnené zinokm
- Zinok stimuluje tvorbu interferónov - tie predstavujú prvú obrannú imunitnú líniu proti širokému spektru patogénov, najmä vírusov.
- Podieľa sa na správnej funkcii NK buniek - je esenciálny pri interakcii NK buniek s bunkami infikovanými vírusmi.
- Ovplyvňuje repertoár T-lymfocytov - zinok sa podieľa na celom procese maturácie a delenia imunitných buniek, špecificky lymfocytov.
- Zinok znižuje replikáciu viriónov a reguluje zápalovú kaskádu pri akútnych vírusových infekciách.
Zinok pri respiračných vírusových infekciách a prechladnutí
Respiračné infekcie predstavujú najčastejšiu formu infekcie vo všetkých vekových kategóriách, pričom ich podstatná časť (85-95 %) je vyvolaná vírusmi. Bežné prechladnutie (common cold) predstavuje najčastejšie akútne infekčné ochorenie horných dýchacích ciest. Zinok má dokázané tak liečebné, ako aj preventívne účinky pri bežnom prechladnutí.
Prečítajte si tiež: Zemská Kôra: Zinok a Hliník
Počas akútnej infekcie chráni bunky respiračného epitelu pred poškodením a lýzou, znižuje replikáciu viriónov respiračných vírusových patogénov, aktivuje protivírusové obranné imunitné mechanizmy a zároveň reguluje zápalovú kaskádu. Zinok po väzbe na povrchové štruktúry viriónov znižuje ich interakciu s receptormi na povrchu buniek epitelu dýchacích ciest (najmä s molekulou intercelulárnej adhézie, ICAM-1).
Na základe výsledkov jednotlivých štúdií, ktoré skúmali účinok zinku pri liečbe akútneho prechladnutia, možno konštatovať, že aplikácia zinku viedla ku skráteniu trvania a závažnosti príznakov bežného prechladnutia, ako aj k potlačeniu pridružených príznakov (bolesť hlavy, kongescia nosa a i.). Pre efekt liečby je však nevyhnutná skorá aplikácia, a to už v priebehu prvých 12-24 hodín od začiatku prodromálnych príznakov. Odporúča sa aplikácia zvýšenej dávky, minimálne 75 mg zinku denne u dospelého pacienta po dobu 5 dní.
Zinok a ťažšie respiračné ochorenia: zápal, pneumónia, covid-19
Autori viacerých prác analyzovali vzťah deficiencie zinku a rizika pneumónií, ako aj liečebný potenciál zinku v tejto indikácii. Znížená koncentrácia zinku v krvi (event. jeho deficit v organizme) sa spájala so zvýšeným rizikom vzniku pneumónií a ich komplikovaným priebehom. Pri dlhodobom podávaní zinku boli zaznamenané aj jeho preventívne účinky pred vznikom častých infekcií horných dýchacích ciest. Zinok nielen znížil frekvenciu infekcií, ale pozitívne ovplyvnil aj sekundárne nepriame ukazovatele, napríklad zredukoval absenciu v škole/práci a znížil potrebu antibiotickej liečby.
Ochorenie covid-19 spôsobené vírusom SARS-CoV-2 sa dostalo do centra pozornosti v každej oblasti medicíny. Na základe poznania komplexných imunomodulačných, protivírusových, ale aj protizápalových a cytoprotektívnych účinkov zinku je možné očakávať jeho efekt aj v tejto indikácii. Objektívne treba priznať, že doposiaľ neexistujú veľké randomizované štúdie, ktoré by jasne potvrdili preventívny a/alebo liečebný účinok zinku pri infekcii SARS-CoV-2. Viaceré práce však priniesli údaje, ktoré môžu podporovať jeho použitie aj pri tomto ochorení, a to tak liečebne, ako aj preventívne.
Vo väčšine štúdií sa využila na liečbu infekcie covid-19 dávka 30-50 mg zinku denne po dobu 7-10 dní, v prípade hospitalizácie až do 100 mg/deň. Niektoré práce naznačili aj možný účinok zinku v liečbe anosmie/hyposmie často spojenej s ochorením covid-19.
Prečítajte si tiež: Komplexná starostlivosť o pohybový aparát: Walmark Vápnik Horčík Zinok
Deficit zinku: rozsah a klinické prejavy
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie je v súčasnosti deficit zinku piatou hlavnou príčinou mortality a morbidity v rozvojových krajinách a odhaduje sa, že postihuje asi tretinu svetovej populácie. Deficit zinku prispieva celosvetovo asi k 16 % respiračných infekcií dolných dýchacích ciest, 18 % malárie a 10 % diarey.
Nedostatok zinku sa prejavuje širokou škálou symptómov: oslabená imunitná odpoveď so zvýšenou náchylnosťou na infekcie, pomalšie hojenie rán, suchá a šupinatá pokožka, vypadávanie vlasov, lámavosť nechtov, zhoršená chuť a čuch, spomalený rast u detí, svalová slabosť a zhoršená funkcia kostí, zhoršená sexuálna funkcia a znížená plodnosť, zmeny v náladách či zhoršená pamäť a koncentrácia.
Mechanizmy zápalu a oxidatívneho stresu, kde zinok hrá úlohu
Oxidačný stres je základom molekulárnych mechanizmov zodpovedných za rozvoj mnohých zápalových ochorení. Zinok, ako zložka superoxiddismutázy (SOD) a iných enzýmov zapojených do apoptózy neutrofilov, hrá dôležitú úlohu počas zápalovej reakcie. Ukázalo sa tiež, že zinok prejavuje svoj antioxidačný účinok indukciou hemoxygenázy a inhibíciou NADPH oxidázy. Chronický nedostatok zinku zhoršuje aktivitu metalotioneínov a spôsobuje, že organizmus je náchylnejší na zranenia vyvolané rôznymi oxidačnými stresormi.
Zinok môže ovplyvniť produkciu a signalizáciu mnohých zápalových cytokínov. Simultánne hodnotenie cirkulujúcich cytokínov a stavu zinku ukázalo, že znížený cirkulujúci zinok koreluje so zvýšenými hladinami IL-6, IL-8 a TNF-α. Suplementácia zinkom v mnohých prípadoch čiastočne zvrátila hladiny mnohých zápalových cytokínov.
Dôkazy z meta-analýz a systematických prehľadov
Suplementácia zinkom významne znížila hladiny CRP, TNF-α a MDA (biomarker hladiny oxidačného stresu) v sére. V 13 z 23 štúdií bol zinok podávaný v dávkach 30-50 mg/deň s priemernou dĺžkou užívania 20 týždňov. Podávanie zinku významne znížilo koncentráciu CRP, IL-6, MDA a celkovú antioxidačnú kapacitu.
Prečítajte si tiež: Synergické účinky jódu, zinku a vitamínu D
Analýzy podskupín naznačili silnejšie účinky zinku na markery oxidačného stresu pri dávkach vyšších ako 40 mg/deň. Suplementácia zinkom viedla k významnému zvýšeniu hladín IGF-1 u ľudí a zlepšila hladinu CRP u dospelých a tehotných žien. Niektoré prehľady ukázali, že príjem zinku v dávke nižšej ako 15 mg/deň nemá pozitívny vplyv na imunitnú odpoveď.
Praktické odporúčania: dávkovanie, formy a bezpečnosť
Ľudský organizmus nedisponuje špeciálnym systémom udržiavajúcim zásoby zinku a vzhľadom na jeho veľký obrat je primeraný denný príjem zinku nevyhnutný. Prísun zinku z potravy z rôznych príčin obvykle nepostačuje pokryť jeho celkovú dennú potrebu, čo je príčinou jeho chronického deficitu.
Referenčná hodnota príjmu (RHP/NRV) pre zinok je 10 mg denne. Odporúčané dávkovanie pre dospelých sa pohybuje v rozmedzí 15-30 mg denne; samotná výška dávky závisí od intenzity príznakov a individuálnych potrieb. Vo väčšine štúdií pri liečbe covid-19 sa využívali dávky 30-50 mg/deň, pri hospitalizácii až do 100 mg/deň. Pre liečbu akútneho prechladnutia sa odporúčajú krátkodobé vyššie dávky (minimálne 75 mg/deň po dobu 5 dní), pričom je dôležitá skorá aplikácia už v prvých 12-24 hodinách od začiatku príznakov.
Na trhu sú k dispozícii rôzne formy zinku: glukonát zinočnatý, pikolinát zinočnatý, citrát zinočnatý, bisglycinát a iné. Organické formy zinku sa vyznačujú omnoho lepšou vstrebateľnosťou a využiteľnosťou pre organizmus. Zinok vo forme bisglycinátu (chelát) má vysokú účinnosť aj využiteľnosť a nezaťažuje žalúdok. Pri výbere formy zinku sa odporúča sledovať toleranciu a osobnú absorpciu.
Je potrebné dbať na bezpečnosť: v EÚ sa často pracuje s tolerovateľným horným limitom (UL) pre dospelých 25 mg/deň, ktorý uvádza EFSA. Pri dlhodobom užívaní zinku v množstve vyššom ako 25-30 mg/deň je potrebné konzultovať to s lekárom a zvážiť doplnenie medi, pretože vysoké dávky zinku môžu znižovať mieru vstrebávania medi a železa. K hlavným príznakom predávkovania patria bolesti brucha, hnačka, nevoľnosť, vracanie a kovová chuť v ústach.
Potravinové zdroje a vstrebávanie
Zinok sa nachádza najmä v potravinách živočíšneho pôvodu bohatých na bielkoviny, ako sú morské plody, ryby, hovädzie mäso a syr. Je však prítomný aj v rastlinných potravinách, ako sú tekvicové semienka, strukoviny, obilniny a orechy. Vstrebávanie zinku z rastlinných zdrojov je menej efektívne ako zo živočíšnych zdrojov, pretože fytáty v rastlinných potravinách viažu minerály a znižujú ich biologickú dostupnosť.
Vstrebávanie zinku môže byť ovplyvnené vysokým príjmom železa a vápnika, prítomnosťou fytátov, polyfenolov (v čaji a káve) a kofeínu. Preto by sa výživové doplnky s obsahom zinku a železa či vápnika mali užívať oddelene (najlepšie 2+ hodiny). Zinok tiež znižuje mieru vstrebávania niektorých druhov antibiotík, čo treba zohľadniť pri súbežnej liečbe.
Komplexný prístup k prevencii a liečbe
Zinok dokáže pôsobiť v prípade rôznych infekcií tak akútne terapeuticky, ako aj preventívne. Podkladom pre jeho úspešné použitie pri infekciách rôzneho pôvodu sú jeho komplexné imunomodulačné účinky (v oblasti vrodenej, ako aj získanej imunity), schopnosť aktivovať a následne regulovať zápalovú kaskádu a priamy vplyv na tvorbu rôznych antiinfekčných substancií (interferóny, cytokíny a i.). Zaujímavé sú aj jeho cytoprotektívne účinky, čím zinok dokáže chrániť bunky pred poškodením pri infekcii.
V posledných štúdiách sa ukázalo, že využitie zinku imunitným systémom počas infekcie je regulované metalotioneínmi, ktoré zároveň regulujú homeostázu zinku v organizme, a preto sa pri suplementácii zinku odporúča zvážiť aj podpora prírodnými polyfenolmi (napr. flavonoidmi) a vitamínmi (najmä vitamín C a D).
Úloha lekárnika a praktické rady pre samoliečbu
Pharmacists are the first-line healthcare professionals frequently handling self-treatment of various respiratory infections. Lekárnik je kľúčovým prvolíniovým zdravotníckym odborníkom, ktorý riadi samoliečbu pacientov s vírusovými respiračnými infekciami. Je dôležité, aby lekárnik chápal podstatu biologických mechanizmov pôsobenia zinku a aby v praxi poskytoval správne poradenstvo a manažment liečby respiračných infekcií, vrátane výberu vhodného lieku a jeho správneho užívania.
Na dosiahnutie požadovaného protivírusového pôsobenia zinku je potrebné užívať liek podľa odporúčanej schémy (začiatok, dávka, dĺžka užívania). Lekárnik môže odporúčať zinok v liečbe akútnych infekcií horných dýchacích ciest (napr. prechladnutie), alebo ako doplnkovú liečbu a prevenciu iných respiračných infekcií či chronických respiračných ochorení s predpokladom deficiencie zinku.
Praktický protokol pre pacientov s infekciami
Vzhľadom na zistenia o význame zinku v boji s infekciami a častom nedostatku zinku v populácii si niektorí odborníci zostavujú protokoly pre pacientov trpiacich opakovanými infekciami. Pri akútnom prechladnutí je účinné nasadiť zinok včas (v priebehu prvých 12-24 hodín), v odporúčanej vyššej krátkodobej dávke (napr. minimálne 75 mg/deň u dospelého počas 5 dní). Pri prevencii a dlhodobej suplementácii sa často používajú dávky 15-30 mg/deň v závislosti od potrieb a stravovania pacienta.
Je však potrebné upozorniť, že predlžovanie vysokých dávok bez kontroly môže viesť k nežiaducim účinkom a narušeniu absorpcie medi či železa. Pred užívaním doplnkov stravy, vrátane zinku, sa preto vždy odporúča konzultácia s lekárom alebo lekárnikom.
Formy zinku a výber doplnku
Na trhu sú k dispozícii rôzne formy zinku: tablety, kapsuly, pastilky na cmúľanie, sirupy či kvapky. Zinok môže byť v prípravkoch viazaný v anorganických alebo organických formách. Najčastejšou anorganickou soľou zinku je oxid zinočnatý, ktorý má však pomerne nízku vstrebateľnosť. Organické formy (bisglycinát, citrát, glukonát, pikolinát) majú lepšiu vstrebateľnosť. Pri bežnom dopĺňaní sa za preferované považujú formy s dobrou toleranciou, ako napr. zinok citrát alebo bisglycinát.
Kto je v riziku deficitu a kto môže mať prospech zo suplementácie
Za rizikové skupiny pre deficit zinku sa považujú deti, starší dospelí, ľudia s chronickými alebo autoimunitnými ochoreniami, vegetariáni a vegáni (kvôli nižšej biologickej dostupnosti z rastlinných zdrojov), osoby s obmedzenou alebo jednostrannou stravou, pacienti s poruchami vstrebávania a ľudia užívajúci niektoré lieky, ktoré znižujú absorpciu zinku.
Doplnky stravy so zinkom môžu byť užitočné pre ľudí, ktorí nemajú dostatok zinku z potravy, najmä pri dlhodobom nedostatku alebo pri zvýšenej potrebe (napr. infekcia, hojenie rán, tehotenstvo). Suplementácia najviac „dáva“ tam, kde je zinok nízko - ak máte príjem v poriadku, efekt býva menší.
Praktické tipy pre užívanie
- Zinok sa najlepšie užíva s jedlom, aby sa predišlo podráždeniu žalúdka.
- Oddelujte užívanie zinku a prípravkov s vysokým obsahom železa alebo vápnika o 2+ hodiny.
- Ak užívate dlhodobo vysoké dávky zinku (>25-30 mg/deň), zvážte kontrolu sérových hodnôt a doplnenie medi (2-3 mg/deň pri dlhodobom vysokom príjme).
- Pri akútnom prechladnutí sa odporúča skorý začiatok liečby zinkom (prvé 12-24 hodín) a zvýšená krátkodobá dávka.
Zhrnutie poznatkov
Nespochybniteľne dôležitá úloha zinku v imunite človeka sa neustále obohacuje o nové poznatky. Jeho vplyv v regulovaní procesov zápalu a funkcií imunitného systému sa označuje ako kľúčový. Zinok ovplyvňuje množstvo aspektov imunitného systému, vrátane hematopoézy, vrodenej imunity, adaptívnej imunitnej odpovede a procesov zapojených do regulácie imunity. V mnohých prípadoch sa suplementácia zinku javí ako prospešná, zvlášť pri deficite alebo zvýšenej potrebe, avšak jej použitie má byť uvážené a primerané dávkovaniu s ohľadom na bezpečnosť.
| Indikácia | Bežné odporúčanie |
|---|---|
| Prevencia (dlhodobo) | 15-30 mg/deň podľa potrieb a stravy |
| Akútne prechladnutie | Skorý začiatok, krátkodobo vyššie dávky (napr. ~75 mg/deň po dobu 5 dní) |
| Covid-19 (štúdie) | 30-50 mg/deň po 7-10 dní; v hospitalizovaných až do 100 mg/deň (štúdie) |
Informácie v článku vychádzajú z dostupných štúdií a prehľadov; obsah má informatívny charakter a nenahrádza odborné lekárske odporúčania. Pred zahájením suplementácie zinku, obzvlášť pri dlhodobom užívaní alebo vysokých dávkach, konzultujte vhodnosť s lekárom alebo lekárnikom.