Podstatné meno horčík patrí medzi podstatné mená mužského rodu, a pri jeho skloňovaní je potrebné zohľadniť všeobecné pravidlá, ktoré sa uplatňujú pri mužských životných a neživotných menách zakončených na ‑l, ‑s, ‑z a pri podobných typoch tvarotvorby. Nasledujúce odstavce vychádzajú z existujúcich poznatkov o kolísaní medzi tvrdým a mäkkým podtypom skloňovania a z príkladov slov, ktoré vykazujú dubletné alebo kolísavé tvary.
Princípy priradenia k tvrdému alebo mäkkému podtypu
Mužská životná i neživotná podstatná jména zakončená na ‑l, ‑s, ‑z se podle koncovek 2. p. j. č. přiřazují k tvrdému, nebo měkkému podtypu. Životná mohou patřit ke vzoru „pán“ (krokodýl, pštros, plaz), nebo „muž“ (učitel, vítěz), neživotná ke vzoru „hrad“/„les“ (hotel, nápis, oves, rybíz), nebo „stroj“ (pytel, peníz).
Podľa tejto klasifikácie treba pri slove horčík zvážiť, či sa pri 2. páde jednotného čísla dostane tvar s koncovkou označujúcou tvrdé alebo mäkké skloňovanie; to rozhoduje o tom, k akému vzoru sa slovo priradí v celom paradigmte.
Kolísania a dublety v skloňovaní
Mezi tvrdým a měkkým skloňováním kolísá podstatné jméno strašpytel (2. p. strašpytla i strašpytle), v celém paradigmatu má tvary podle obou vzorů, tzn. že v 7. p. mn. č. Podstatná jména manžel a anděl, která se skloňují podle tvrdého vzoru „pán“, mají v 5. p. j. č. tvary podle měkkého vzoru „muž“: manželi, anděli.
V praxi sa teda v slovenčine (a v blízkych slovanských normách) vyskytujú prípady, kde jedno slovo nesie dubletné tvary pod vplyvom historických a usage faktorov. Toto je dôležité mať na pamäti pri analýze slova horčík: hoci štandardné slovníkové heslo môže udávať jeden vzor, v reči môžu existovať varianty.
Prečítajte si tiež: Komplexná starostlivosť o pohybový aparát: Walmark Vápnik Horčík Zinok
Príklady slov s dubletným alebo kolísavým skloňovaním
Ze jmen na ‑s a ‑z kolísají podle mluvnic češtiny obecná podstatná jména rorýs, platýs, pilous, markýz a dále jména zakončená na ‑kaz: všekaz, stávkokaz, penězokaz, listokaz, dřevokaz, zrnokaz, révokaz. Nověji k nim patří i boss. Vedle původních tvarů podle vzoru „pán“ se tvary odpovídající vzoru „muž“ prosadily, a to ne ve všech pádech rovnoměrně, i u dalších slov (některá jsou expresivní): chuďas, chabrus, ibis, kakabus, kandrdas, karas, kliďas, konipas, mamlas, morous, mrňous, muzikus, primas, primus, ťulpas, vágus.
O vlastních jménech typu Alois, Mánes viz Osobní jména mužská zakončená ve výslovnosti na souhlásku.
Tvarové alternace u slov s tvarotvorným základom na ‑l
U některých jmen s tvarotvorným základem na ‑l se kromě pravidelného skloňování podle měkkého vzoru „stroj“ objevuje zároveň i skloňování podle tvrdého vzoru „hrad“. Podle PMČ je dnes těchto skutečně kolísajících podstatných jmen pouze několik: kotel, plevel, kužel, chrchel. Projevuje se totiž silná tendence příklonu jmen tohoto typu ke tvrdému skloňování, zvláště ve 3. a 6. p. j. č. (plevelu, kuželu) a v 6. p. mn. č.
Toto naznačuje, že ak by horčík mal podobnú tvarotvornú štruktúru, mohol by tiež vykazovať preferenciu jedného vzoru v určitých pádoch (najmä 3. a 6. p.), ale konkrétne rozlíšenie závisí od historickej morfológie slova a od ustálenia v normatívnom jazyku.
Príklady špecifických dubletných tvarov v rôznych slovách
Dubletní tvary podle obou vzorů má rovněž podstatné jméno popel, ve 2. p. j. č. Podstatné jméno korál je životné i neživotné. Neživotné se v j. č. skloňuje podle vzoru „hrad“, v mn. č.
Prečítajte si tiež: Správne hnojenie viniča
O 6. p. mn. č. Podstatné jméno městys má vedle skloňování podle vzoru „stroj“ (které uvádí SSJČ, MČ2 a SSČ) také dubletní skloňování podle vzoru „hrad“: tedy ve 2. p. j. č. městyse i městysu, v 1. a 4. p. mn. č. městyse i městysy, v 7. p. mn. č. s městysi i s městysy; v 6. p. mn. č. Ve 2. p. j. č.
Ve 3. a 6. p. mají tato jména koncovky ‑i a ‑u: hřebeni/hřebenu, ječmeni/ječmenu, kameni/kamenu, kmeni/kmenu, kořeni/kořenu, křemeni/křemenu, plameni/plamenu, prameni/pramenu, řemeni/řemenu. Ječmen, kámen a řemen mohou mít v 6. p. j. č.
Tieto príklady ilustrujú, že pri podstatných menách s koncovkami umožňujúcimi alternáciu (‑i vs. ‑u) sa v konkrétnych pádoch môžu používať oba varianty; podobné alternácie by sa teoreticky mohli vyskytnúť aj pri horčíku, pokiaľ by jeho vývin alebo ustálenie normy viedlo k takémuto rozvoju.
Špecifiká tvarov v pádoch a v množnom čísle
Jméno den má v j. č. tvary: 2. p. dne, 3. a 6. p. tvary dni, dnu (ale ve dne), 7. p. dnem; v mn. č. tvary: 1. p. dni, dny, arch. Jméno týden má v j. č. tvary: 2. p. týdne, 3. a 6. p. tvary týdni, týdnu, 7. p. týdnem; v mn. č. Jméno loket má v jednotném čísle dubletní tvary: 2. p. lokte i loktu, 3. p. lokti i loktu, v 6. p. jsou tři možnosti: lokti, loktu i loktě; množné číslo má ve významu ‚část těla‘ skloňování podle vzoru „hrad“, ve významu ‚délková míra‘ jsou v 1. a 4. p.
Tvary podle vzoru „stroj“ i „hrad“ má podstatné jméno hospic: ve 2. p. j. č. hospice i hospicu, v mn. č. tvary: 1. a 4. p. hospice i hospicy, 6. p. hospicích i hospicech, 7. p. hospici i hospicy. V úzu převažují tvary podle měkkého vzoru „stroj“.
Prečítajte si tiež: Ako užívať zinok a horčík spoločne?
Tieto konkrétne ukážky potvrdzujú, že pri podobných slovách sa v rôznych pádoch a číslach môžu uplatňovať oba vzory a že jeden z tvarov môže v hovorovej alebo spisovnej reči prevládať.
Praktický záver pre slovo horčík
Ak aplikujeme uvedené poznatky na slovo horčík, postupovali by sme takto: identifikovať jeho zakončenie a historickú tvarotvornosť, porovnať ho s podobnými typmi slov (koncovky na ‑k/‑g/‑č sú iné než ‑l, ‑s, ‑z, ale faktory kolísania poukazujú na možnosť dubletov tam, kde je priestor v paradigmate), a ak existujú v etymológii alebo v úzu variantné tvary, zaznamenať ich.
V prípade, že by sa v úzu u horčíka objavili dubletné tvary (napr. v 2. p. j. č. tvar s ‑u vs. tvar bez neho alebo s ‑i), aplikovali by sa rovnaké pravidlá posudzovania, ako sú popísané pre iné slová: rozlišovať životnosť, porovnať s relevantnými vzormi („pán“, „muž“, „hrad“, „stroj“) a zaznamenať, v ktorých pádoch prevláda ktorý tvar.
Odporúčania pre normu a bežné používanie
- Pri zostavovaní slovníkového hesla horčík je vhodné uviesť štandardné skloňovanie podľa jedného z overených vzorov a v poznámke zaznamenať prípadné alternatívne (dubletné) tvary, pokiaľ sú doložené v korpuse alebo v úzu.
- Ak sa v reči objavujú kolísavé tvary, odporúča sa preferovať tvary, ktoré sú častejšie v spisovnej normej reči, a alternatívy uviesť ako regionálne alebo expresívne varianty.
- Pokiaľ ide o odborné texty (chemická terminológia), kde sa slovo horčík používa presne a bežne bez alternácií, preferujte štandardné a stabilizované tvary, ktoré sú v slovníkoch uvedené.
What are "Declensions" in Latin?: A Quick Overview
Tabuľka: ilustračné porovnanie vzorov a ich typických tvarov
| Vzor | Príklady slov | Typické koncovky (2. p. j. č.) |
|---|---|---|
| pán (tvrdý) | krokodýl, pštros, manžel | -a |
| muž (mäkký) | učitel, vítěz, anděl | -e |
| hrad / les (tvrdý, neživ.) | hotel, nápis, oves, rybíz | -u |
| stroj (mäkký, neživ.) | pytel, peníz | -e |
Takéto porovnanie pomáha pri systematickej analýze, ku ktorému vzoru by sa slovo ako horčík prirodzene priradilo a kde by sa prípadne mohli objaviť dubletné tvary.
tags: #horcik #vzor #sklonovania