Nedostatkom vitamínu D trpí čoraz viac populácie. Keďže jeho príjem, hlavne v období zimných mesiacov, je často nedostatočný, treba ho do tela dopĺňať. Na trhu je dostupná široká škála voľnopredajných výživových doplnkov vo forme kvapiek, sprejov, tabliet, kapsúl, prípadne tabliet na cmúľanie s rôznym obsahom tohto vitamínu, ktoré zabezpečia v tele jeho dostatočné množstvo.
Vitamín D poznáme ako vitamín rozpustný v tukoch, ktorý sa v organizme zúčastňuje na viacerých fyziologických procesoch. Pod pojmom vitamín D rozumieme skupinu piatich typov sekosteroidov, ktoré sa v organizme podieľajú na metabolizme fosfátov, vápnika a horčíka.
Vitamín D patrí medzi vitamíny rozpustné v tukoch a najdôležitejšími formami vitamínu D je cholekalciferol (vitamín D3) a ergokalciferol (vitamín D2). U človeka je prirodzenou formou vitamín D3 - cholekalciferol, ktorý sa tvorí v koži pôsobením UV-B žiarenia. Slnečné žiarenie predstavuje najvýznamnejší zdroj tohto vitamínu, časť však pochádza aj z potravy ako vitamín D3, ktorý je živočíšneho pôvodu, alebo ako vitamín D2, rastlinného pôvodu.
Vzájomne sa líšia štruktúrou, no v súčasnosti prevažuje názor, že ich účinky na organizmus nie sú odlišné. Obidve formy považujeme za prohormóny, z ktorých v pečeni a v obličkách postupne vzniká definitívna, biologicky aktívna forma kalcitriol. Vitamín D, ktorý poznáme z doplnkov výživy či jeme v strave, je vlastne len prekurzorom hormónu kalcitriol. Tento hormón je nositeľom účinkov vitamínu D. Vzniká premenou vitamínov D2 a D3 v pečeni a v obličkách. Jeho účinok je spojený so špecifickými receptormi pre kalcitriol a nájdeme ich v rámci celého organizmu a rôznych biologických procesov.
Prečo je dôležitý, a ako užívať vitamín D?
Prečo je vitamín D dôležitý?
Vitamín D je významným prvkom homeostázy vápnika, takže jeho primárnym účinkom je správny rast a vývoj kostí vrátane ich denzity. Nie je to však jeho jediný priaznivý účinok. Vitamín D je nevyhnutný pre správnu absorpciu vápnika a fosforu z potravy, čo je kľúčové pre tvorbu a udržiavanie silných kostí a zubov.
Prečítajte si tiež: Kedy je vitamín K prospešný a kedy nie?
Vitamín D sa stal predovšetkým v období pandémie ochorenia COVID-19 symbolom imunity, pretože aktivuje vrodený imunitný systém a spolu s antivírusovými a protizápalovými účinkami predstavuje základný pilier v obranyschopnosti organizmu pred vírusovými infekciami, infekciami dýchacích ciest, ako aj pri niektorých bakteriálnych ochoreniach, akými je napríklad tuberkulóza. Výnimkou nie sú tiež priaznivé účinky v spojitosti vitamínu D a zápalových ochorení čriev (Crohnova choroba), demencie, depresie či dokonca potenciálna súvislosť deficitu vitamínu D s kolorektálnym karcinómom. Vitamín D taktiež ovplyvňuje činnosť viac ako 1000 typov génov.
Ďalšie účinky vitamínu D:
- Účinok na kosti a svaly - pri jeho nedostatku môžu vznikať rastové bolesti, pri dlhodobom nedostatku zlomeniny, ploché nohy, chybné postavenie kĺbov a iné.
- Svalová kontrakcia je dôsledkom chemických reakcií. Na to, aby tieto reakcie prebehli, je potrebná okrem podráždenia svalu aj dostatočná zásoba energie vo svale a vápnik. A práve hospodárenie s vápnikom riadi okrem iného aj vitamín D.
- Vplyv na imunitný systém - niekoľko štúdií naznačuje, že nízke hladiny vitamínu D môžu byť spojené so zvýšeným rizikom autoimunitných ochorení (napr. psoriáza, skleróza multiplex, reumatoidná artritída) a zápalových stavov.
- Metabolické účinky - predpokladá sa, že vitamín D zvyšuje uvoľňovanie inzulínu a jeho dostatočný príjem v ranom detstve má veľký význam ako ochranný faktor vzniku diabetes mellitus (cukrovka) 1.
- Vplyv na plodnosť - vitamín D zvyšuje koncentrácie progesterónu a estrogénu u žien, čo môže viesť k lepšej regulácii menštruačného cyklu. U žien s nepravidelným cyklom sa tým zvyšuje pravdepodobnosť počatia. Substitúcia vitamínom D u obéznych žien so syndrómom polycystických ovárií môže viesť k úprave menštruačného cyklu.
Kedy a ako dopĺňať vitamín D?
V súčasnej dobe sa ukazuje, že až 60 % (niektoré štúdie hovoria až o 77 %) populácie trpí nedostatkom vitamínu D, pričom veľmi rozšírená je jeho nedostatočnosť v krajinách, ktoré ležia nad 40° severnej zemepisnej šírky (väčšina Európy). Na Slovensku ale mnoho ľudí trpí nedostatkom vitamínu D, po zime je to ešte horšie. Nielen na Slovensku, ale aj v celej Európe sledované hladiny vitamínu D v populácii vykazujú výrazne nízke hodnoty. Dokonca až 80 % ľudí ho má v krvi pod úrovňou normálu.
K deficitu vitamínu D často vedie najmä dlhodobé zdržiavanie sa ľudí vo vnútorných priestoroch, krátky pobyt na slnku, nesprávne stravovacie návyky s obmedzením rýb, mlieka či vajec. V našich zemepisných šírkach ale slnečné lúče medzi septembrom a májom UV-B žiarenie takmer neobsahujú, preto je vhodné vitamín D do tela dopĺňať. Predovšetkým v zimnom období je uhol dopadu slnečného žiarenia iný, ako v letných mesiacoch. To zapríčiňuje, že sa vitamín D fotochemicky v organizme netvorí, telo je preto odkázané na zásoby vitamínu, ktoré si ukladá do pečene alebo na príjem v potrave.
Je dôležité začať s jeho dopĺňaním počas jesene a zimných mesiacov? V našich zemepisných šírkach, približne od septembra do konca februára slnečné lúče neobsahujú UVB žiarenie, ktoré je pre tvorbu vitamínu D potrebné. Predpokladáme však, že organizmus je po letnej expozícii ešte určité obdobie zásobený vitamínom, preto nie je nutné začať užívať vitamín D hneď pri prvom ochladení. Optimálna je, samozrejme, bohatá a pestrá strava a suplementácia vitamínu D u zdravých je vhodná až približne od októbra v malých dávkach (1000 IU).
Prečítajte si tiež: Doplnky výživy v tehotenstve
Medzi hlavné zdroje vitamínu D patria:
- Morské ryby
- Mäso (menšie množstvo)
- Vaječný žĺtok
- Pečeň
- Tuky
- Mliečne výrobky
V rastlinách sa vitamín D takmer nenachádza. Stravou je možné doplniť si 10 - 20 % vitamínu D. Obsahujú ho najmä tučné ryby, ako napríklad losos, makrela, tresčia pečeň, rybí olej, v menších množstvách plnotučné mlieko či vaječný žĺtok. Ryby a morské plody je dobré konzumovať celoročne 1 až 2-krát týždenne, ideálne čerstvé.
Potraviny bohaté na vitamín D
Potrebnú dávku vitamínu D v jarnom a letnom období je možné dosiahnuť každodennou krátkodobou expozíciou (5 - 10 min.) slnečného žiarenia niektorých častí tela (ramená, horné a dolné končatiny). Takýto pobyt na slnku zabezpečí tvorbu cca 3000 IU tohto vitamínu.
Od júna do septembra je možné postupne si denne naakumulovať až 20 000 jednotiek vitamínu D, čo by malo stačiť na zvyšné mesiace roka pri racionálnej strave bohatej na tento vitamín. Na vytvorenie jeho dennej dávky stačí byť vonku 10 až 15 minút s nezakrytou tvárou a rukami, najlepšie v čase od 10. do 11. hodiny. Odporúčam stráviť na priamom slnku maximálne 10 až 15 minút denne bez ochranného faktora už v spomenutom období medzi 10. - 11. hodinou.
Prečítajte si tiež: Vitamín E a zdravie
Na tvorbu vitamínu D stačí tento krátky pobyt na slnku bez fotoprotekcie, čiže ochranného faktora. Po tejto dobe je už ale potrebné použiť prípravok s vysokým ochranným faktorom proti UV žiareniu, pričom na slnko je vhodné ísť až po 20 či 30 minútach. Po dvoch hodinách je ale dôležité znova sa natrieť a tiež po kúpaní, ak nemáte prostriedok odolný voči vode. Dôležité je ale vyhýbať sa pobytu na priamom slnku medzi 11. až 16. hodinou a rovnako je potrebné postupovať tak, aby si človek nespálil kožu. Obzvlášť v detskom veku.
Ako správne užívať vitamín D?
Ako už bolo spomenuté, vitamín D je na našom trhu dostupný v rôznych liekových formách a silách. Je dôležité, najmä v jesenných a zimných mesiacoch, užívať ho v dostatočnej dávke. Okrem toho je podstatná aj forma vitamínu D v konkrétnom prípravku.
Z odporúčaní odborníkov na gastroenterológiu a pediatriu vyplýva, že deťom od 2. týždňa života až po dovŕšenie jedného roka sa má podávať vitamín D3 v dávke 400 - 500 IU na dennej báze. Detský lekár už pri prvej návšteve novorodenca predpíše alebo odporučí vhodný preparát. Daný prípravok je následne potrebné používať podľa pokynov lekárnika, resp. podľa informácie v príbalovom letáku. Pri niektorých je totiž dôležité podávanie spolu s mliekom, kvôli rozpustnosti vitamínu D v tukoch, pri iných, modernejších prípravkoch, už táto starosť odpadá.
Suplementácia vitamínu D je vysoko odporúčaná nielen deťom v rámci prevencie vzniku krivice, ale aj pre tehotné a dojčiace ženy, ako i starších ľudí z dôvodu narušenej životosprávy, u obéznych a tzv. polymorbídnych pacientov, teda ľudí s rizikovými ochoreniami. V zimnom období však odporúčame vitamín D suplementovať každému, keďže, ako sme spomínali, sa vitamín D nevytvára.
Odporúčané dávkovanie vitamínu D
Správne vitamín D dávkovanie individuálne závisí od veku, pohlavia, životného štýlu, zdravotného stavu aj ročného obdobia. Telo si síce dokáže časť vitamínu D vytvoriť zo slnečného žiarenia, no v zimných mesiacoch je jeho tvorba značne obmedzená. Preto je kľúčové vedieť, aké množstvo je potrebné dopĺňať, aby ste si udržali optimálnu hladinu tohto vitamínu, a samozrejme dávkovanie prispôsobili individuálnym kritériám po konzultácii s lekárom.
Denná dávka vitamínu D závisí predovšetkým od pravidelnej dĺžky pobytu na slnku (závisí od ročného obdobia, krajiny a typu pokožky). Vitamín D je potrebné doplniť najmä u osôb s nedostatočným pobytom na slnku ako sú seniori, deti do 1 roka, tehotné ženy, dojčiace ženy a ženy v menopauze.
Denná odporúčaná dávka vitamínu D pre dospelého sa pohybuje od 600 IU (15 mcg) do 4000 IU (100 mcg), podľa referenčných výživových hodnôt stanovených pre EÚ Európskou agentúrou pre bezpečnosť potravín. Pre posilnenie imunity potrebujete doplniť aspoň 2000 IU denne. Aby ste sa vyhli predávkovaniu vitamínom D, vyššie dávky konzultujte s lekárom, týka sa to najmä tehotných žien, žien po menopauze a detí.
Pre osoby s nízkymi hladinami vitamínu D sa odporúča ako bezpečná dávka 3000-5000 IU vitamínu D denne, prípadne vyššia dávka na základe odporúčaní lekára a podľa toho, akým veľkým deficitom trpí organizmus. Po 3 mesiacoch sa odporúča spraviť kontrolný odber krvi na stanovenie hladiny vitamínu D.
Pre novorodencov a deti do 2 rokov sa všeobecne odporúča dopĺňať preventívne 1000 IU vitamínu D denne. Podľa referenčných výživových hodnôt stanovených pre EÚ Európskou agentúrou pre bezpečnosť potravín je maximálna denná dávka vitamínu D pre deti do 1 roka 1400 IU denne a pre deti od 1 roka do 10 rokov je odporúčaná denná dávka 600-2000 IU vitamínu D.
Od 11. roku života do 17. roku života sa odporúčaná dávka vitamínu D pohybuje v rozmedzí 600-4000 IU denne. Pre deti sú vhodné tekuté formy vitamínu D ako kvapky, sprej alebo tekutý lipozomálny vitamín D. Tekuté formy sa ľahko dávkujú, dieťa ich ľahko prehltne a môžu sa pridať aj do pokrmu.
Tabuľka referenčných výživových hodnôt pre EÚ v závislosti od veku
| Cieľová populácia | Vek | Adekvátny príjem (AI)* | Horný limit (UL)** |
|---|---|---|---|
| Novorodenci | 0-11 mes. | 10 μg/400 IU denne | 35 μg/1400 IU denne |
| Deti | 1-3 rokov | 15 μg/600 IU+ denne | 50 μg/2 000 IU denne |
| Deti | 4-6 rokov | 15 μg/600 IU+ denne | 50 μg/2 000 IU denne |
| Deti | 7-10 rokov | 15 μg/600 IU+ denne | 50 μg/2 000 IU denne |
| Deti | 11-14 rokov | 15 μg/600 IU+ denne | 100 μg/4 000 IU denne |
| Deti | 15-17 rokov | 15 μg/600 IU+ denne | 100 μg/4 000 IU denne |
| Dospelí | ≥ 18 rokov | 15 μg/600 IU+ denne | 100 μg/4 000 IU denne |
| Tehotné ženy | ≥ 18 rokov | 15 μg/600 IU+ denne | 100 μg/4 000 IU denne |
| Dojčiace ženy | ≥ 18 rokov | 15 μg/600 IU+ denne | 100 μg/4 000 IU denne |
Zdroj: Referenčné výživové hodnoty pre EU (Dietary Reference Values for the EU)
*Adekvátny príjem (AI)sa používa, ak nie je dostatok údajov pre výpočet priemernej potreby. AI je priemerná hladina živín na základe pozorovaní alebo experimentov, o ktorej sa predpokladá, že je primeraná potrebám populácie.
**HL (UL)Vyjadruje Horný limit (Upper limit): Maximálny chronický denný príjem o ktorom sa predpokladá, že nebude predstavovať riziko nepriaznivých účinkov na zdravie ľudí.
*** Aktuálny výskum v oblasti vitamínu D konzistentne naznačuje, že aktuálne oficiálne odporúčania pre príjem vitamínu D (200 - 600 IU) sú významne podhodnotené a nedostatočné pre optimálne zdravie človeka a že horná tolerovateľná hranica je tiež významne vyššia. Množstvo 2000 IU vitamínu D denne pre dospelých ľudí je konzervatívnou a bezpečnou hodnotou, založenou na doterajších vedeckých poznatkoch.
Ďalšie dôležité informácie
Oblaky zachytávajú 20 % UV-B žiarenia, oblečenie a ochranné prostriedky ešte viac. Negatívne na tvorbu vitamínu D vplýva aj obezita, vek a tmavá pigmentácia kože.
Ľudia so sklonom k tvorbe obličkových kamienkov by mali byť opatrní, pretože kumulácia vitamínu D v organizme môže viesť k vyšším hladinám vápnika v krvi, a tým k možnej tvorbe obličkových kameňov, únave, slabosti a pri vysokých koncentráciách až k zástave srdca. V niektorých odborných prácach sa denná substitučná dávka udáva až do 4000 jednotiek, ale nie je to všeobecne odporúčané. Indikácie a kontraindikácie podávania tohto vitamínu určuje lekár po klinickom a laboratórnom vyšetrení pacienta. Nemal by sa podávať svojvoľne a vo vysokých dávkach. Ak má niekto nízku hladinu vitamínu D, dopĺňať ju treba čo najskôr a po dohode s lekárom.
Keďže vitamín D patrí k vitamínom rozpustným v tukoch, konzumácia s potravou obsahujúcou tuky je vhodná na jeho dobré vstrebanie. Závisí však aj od formy podávania vitamínu D. Na trhu totiž máme prípravky vo forme kvapiek alebo kapsúl už obsahujúcich tukovú zložku.
Ak vám dopĺňanie čistého vitamínu D nepomáha alebo chcete jeho hladinu zvýšiť efektívnejšie, môžete zvážiť užív anie vitamínu D s látkami, ktoré podporujú jeho premenu na aktívnu formu a podporujú jeho správny účinok. Medzi takéto látky patria vitamín K2, magnézium (horčík), bór či vitamíny A, B2, B3, B6.
Pre presné nastavenie dávkovania je nutné pravidelne (raz za 3 mesiace) sledovať hladinu aktívneho vitamínu D v krvi. Optimálne hladiny vitamínu D sú od 30 ng/ml. Pri vysokom tlaku alebo napr. očakávanom predčasnom pôrode u tehotnej sa odporúča hladina okolo 40 ng/ml. Pri znižovaní rizika respiračných ochorení na jeseň a v zime je namieste zvýšiť hladinu vitamínu D v sére až na hodnoty okolo 50 ng/ml. Pri vážnejších stavoch to môže byť aj viac.
Užívať ho môžete kedykoľvek počas dňa - ráno aj večer, pred jedlom aj po ňom. Príjem D-čka môžete zabezpečiť prostredníctvom správnych potravín alebo kvalitných výživových doplnkov. Príjem z potravy však nemusí byť dostatočný, preto je najmä v zimných mesiacoch vhodné dopĺňať vitamín D prostredníctvom výživových doplnkov.
Pri nedostatku vitamínu D sa môžeme cítiť unavení, bez nálady a energie. Skrytým príznakom je znižovanie funkcie imunitného systému. Pri dlhodobom nedostatku môžeme byť náchylnejší na problémy so zubami, kosťami či pociťovať nesprávnu kondíciu svalov. Nedostatok vitamínu D preto netreba podceňovať a preventívne siahnuť po účinných doplnkoch.
Vitamín D je rozpustný v tukoch, a preto vstrebateľnosť vitamínu D zvýšite, ak ho budete užívať spolu s jedlom bohatým na tuky, prípadne spolu s lyžicou rastlinného oleja. Pre dobrú absorpciu (vstrebávanie) vitamínu D v organizme je vhodné doplniť aj magnézium (horčík).
Spolu s vitamínom D je vhodné užívať i vitamín K2, ktorý pomáha brániť ukladaniu vápnika do stien ciev (bráni kalcifikácii/vápenateniu ciev) a pomáha ho prepraviť tam, kde je vápnik potrebný.
Upozornenie: Článok má informatívny charakter a nenahrádza lekárske vyšetrenie alebo konzultáciu ohľadom vášho zdravotného stavu s lekárom alebo iným kvalifikovaným zdravotníckym pracovníkom.