Rastliny potrebujú na svoj rast a prosperitu celú škálu dôležitých mikro a makroelementov. Ich dostupnosť v zemine závisí od kyslosti (pH), svetla a vlhkosti prostredia. Rastlina na to, aby prosperovala, potrebuje celkom 9 makroelementov a 8 mikroelementov. Primárne ich získava vo forme iónov rozpustených vo vode, ktorú pomocou koreňov čerpá z pôdy. Dôvodom pomalého rastu, neskorého kvitnutia či žltnúcich listov môže byť nedostatok živín.
Žlté alebo zoschnuté listy, zakrpatené rastliny alebo oneskorený vývoj kvetov, to všetko môže byť príznakom, že vašim rastlinám chýbajú dôležité živiny. Rastliny môžu živiny prijímať iba ak sú prítomné v dostupnej forme. Rastliny potrebujú k životu celkom 17 rôznych živinových prvkov. Zatiaľ čo uhlík, kyslík a vodík získavajú zo vzduchu, ostatné živiny obvykle čerpajú z pôdy (výnimkou sú parazitické alebo mäsožravé rastliny).
Živinové prvky rozdeľujeme na makroživiny, ktoré potrebujú rastliny v najväčšej miere a s ktorých nedostatkom sa stretávajú najčastejšie, a mikroživiny, ktoré označujeme ako stopové minerály.
Rozdiel medzi mikro a makroelementami
Aký je rozdiel medzi mikro a makroelementami? Deliacou charakteristikou je ich podiel v rastline. Zatiaľ čo makroelementy majú väčšie zastúpenie, mikroelementy tvoria len zlomkovú časť. Napriek tomu, že tvoria naozaj len minimálnu časť rastliny, sú pre ňu mikroelementy nesmierne dôležité. Sú súčasťou enzymatických procesov a podieľajú sa na metabolickej a biosyntetickej činnosti rastliny. Ich význam sa dá prirovnať k vitamínom u živočíchov. Za nenahraditeľné a veľmi dôležité sa považujú mangán, kobalt, železo, meď, zinok, bór, molybdén, nikel a chlór. Nedostatok môže vyústiť do rôznych problémov vrátane predčasného ukončenia vegetácie.
Medzi makroelementy patria:
- dusík
- fosfor
- draslík
- vápnik
- síra
- horčík
- uhlík
- kyslík
- vodík
Primárne potrebuje rastlina z pôdy prijať dusík, draslík a fosfor. Za ním nasledujú vápnik, horčík a síra.
Prečítajte si tiež: Zemská Kôra: Zinok a Hliník
Minerálne živiny sa nachádzajú v pôde v podobe solí a odtiaľ ich rastliny čerpajú svojimi koreňmi vo forme iónov. Dostupnosť živín rastlinám závisí od kyslosti substrátu (pH), množstva svetla i vlhkosť prostredia.
Živiny rozdeľujeme na mobilné a imobilné podľa toho, ako ľahko sa pohybujú do rôznych častí rastliny. Preto sa príznaky nedostatku mobilných živín objavia najprv na starších listoch. Mobilné živiny, ako sú dusík alebo fosfor, ľahko putujú do oblastí aktívneho rastu. Na druhej strane príznaky nedostatku imobilných živín, ako sú vápnik alebo železo, postihujú najprv nové listy.
Makroživiny sú živinové prvky nevyhnutné pre rast a reprodukciu rastlín, ktoré sa v rastlinných tkanivách nachádzajú v relatívne veľkom množstve. Primárnymi makroživinami sú dusík, fosfor a draslík. Tieto živiny potrebujú rastliny v najväčšom množstve. Sekundárnymi makroživinami sú vápnik, horčík a síra.
Dusík rastliny potrebujú na tvorbu nových tkanív a je živinou, ktorá rastlinám najčastejšie chýba. Rastliny postrádajúce dusík sú nápadné žltými listami. Dusík je dôležitý pri tvorbe chlorofylu, je nevyhnutnou zložkou bielkovín a nukleových kyselín. Pretože je dusík mobilným prvkom, žltnutie postihuje ako prvé listy v spodných častiach rastlín. Listy najprv získajú svetlo zelenú farbu a následne úplne zožltnú.
Najčastejšou príčinou nedostatku dusíka je nedostatočné alebo nesprávne hnojenie. A málo dusíka, ktorý by bol dostupný rastlinám, obsahujú napríklad substráty s vysokým podielom čerstvého organického materiálu. Použite tekuté hnojivo s vysokým obsahom dusíka.
Prečítajte si tiež: Komplexná starostlivosť o pohybový aparát: Walmark Vápnik Horčík Zinok
Fosfor rastliny potrebujú na tvorbu koreňov a stoniek a tiež ovplyvňuje celkovú vitalitu a klíčenie semien. Táto živina je pre rastliny nenahraditeľná v reprodukčnej fáze a v priebehu kvitnutia. Rastliny postihnuté nedostatkom fosforu sú zakrpatené s malými listami.
Ako prvé sú postihnuté staršie listy, ktoré získajú tmavozelenú farbu, zvädnú a sfarbia sa do modrofialovej. Po niekoľkých týždňoch bez dostatku fosforu sa na listoch objavia tmavo hnedé nekrotické fľaky a ich čepele sa skrútia smerom dole. S nedostatkom fosforu sa u rastlín stretávame zriedka a pokiaľ k nemu dôjde, je na vine pravdepodobne pH pestovateľského substrátu.
Pri hodnotách pH nad 7 vznikajú nerozpustné zlúčeniny fosforu, ktoré rastliny nemôžu vstrebávať svojimi koreňmi. Použite tekuté hnojivo s vysokým obsahom fosforu. Pri hydroponickom pestovaní zmerajte pH živného roztoku pomocou pH metra.
Draslík je minerál potrebný na udržanie kolobehu vody v rastline. Rastliny potrebujú draslík aj pri tvorbe plodov. Je dôležitý pre otváranie stomat, prieduchov na listoch, ktorými rastliny ovládajú transpiráciu vodných pár. Rastliny trpiace nedostatkom draslíka majú spálené okraje listov.
Následkom zníženej schopnosti odparovať vodu stúpa teplota v listoch a dochádza k poškodeniu buniek. Ako prvý postihuje nedostatok draslíka nové mladé listy, ktorým zošednú okraje. Následne listy žltnú od okraja smerom k stredu a objavia sa na nich hrdzavé škvrny.
Prečítajte si tiež: Synergické účinky jódu, zinku a vitamínu D
Mnohé organické hnojivá, ako sú guáno, rybie emulzie, alfalfa, kostná múčka alebo mrva zvierat obsahujú pomerne málo draslíka vzhľadom na svoj obsah dusíka a fosforu. Preto sa záhradníci niekedy stretávajú s nedostatkom draslíka aj pri pestovaní v úrodných pôdach. Použite tekuté hnojivo s vysokým obsahom draslíka.
Vápnik je pre rastliny nevyhnutný pri tvorbe bunkových stien a napomáha rastu koreňov. Podieľa sa tiež na ovládaní stomat a je dôležitým činiteľom pri procese transpirácie (výdaj vody povrchom rastlín, respektíve listom). Nedostatok vápnika postihne najskôr listy v spodných častiach rastlín.
Na listoch sa objavia žltohnedé škvrny s hnedým okrajom, ktoré sa v nasledujúcich týždňoch začnú rýchlo zväčšovať. Pri vážnom nedostatku vápnika okraje listov uschnú, podobne ako pri nedostatku draslíka. Pri pestovaní v pôde je najčastejším dôvodom nedostatku vápnika u rastlín príliš nízke pH pôdneho substrátu (kyslá pôda). Vstrebávanie vápnika korene negatívne ovplyvňuje vysoké množstvo amoniaku, draslíka, horčíka alebo sodíka v substráte. S nedostatkom vápnika sa často stretávame pri hydroponickom pestovaní, najmä ak je na prípravu živného roztoku používaná voda filtrovaná reverznou osmózou.
Horčík je nepostrádateľným prvkom pri tvorbe chlorofylu, zeleného farbiva nevyhnutného pre fotosyntézu a zohráva zásadnú úlohu pri prenose energie. Nedostatok horčíka sa najskôr prejaví na starších listoch, ktoré získajú bledožltú farbu.
Ďalej sú postihnuté stredne staré listy pod vrcholom, na ktorých sa objavia malé hrdzavo hnedé alebo zakalene žlté škvrny. Príznaky sa postupne šíria po celej rastline. Pri pestovaní v pôde sa s nedostatkom horčíka stretávame zriedka. Najčastejšie je dôvodom príliš kyslá pôda alebo nízke teploty. Vstrebávanie horčíka rastlinami znižuje vysoké množstvo draslíka, amoniaku alebo vápnika v substráte. Rovnako ako pri vápniku aj horčík je nutné pridávať do vody ošetrené reverznou osmózou. Dodajte rastlinám horčík postrekom.
Síra je dôležitým stavebným blokom rastlinných hormónov, proteínov a vitamínov a je nevyhnutná počas vegetatívneho rastu aj pri tvorbe koreňov rastlín. Prvými príznakmi nedostatku síry u rastlín je žltnutie mladých listov začínajúce v zadnej časti listov a postupujúce smerom k špičke.
Listy majú výrazne fialové sfarbenie stoniek a postupne sa sfarbujú do sýto žltej. Pri pestovaní v pôde dochádza k nedostatku síry len zriedka. Jedným z dôvodov je, že väčšina hnojív obsahuje živiny vo forme sulfátov.
Mikroživiny a ich význam
Mikroživiny sú nevyhnutné pre zdravý rast a vývoj rastlín, aj keď ich rastliny potrebujú v malých množstvách. Ich nedostatok môže výrazne ovplyvniť úrodu, kvalitu plodov a odolnosť rastlín voči chorobám.
Nedostatok mikroživín sa prejavuje na rastlinách rôznymi spôsobmi:
- Žltnutie medzi žilkami na starších listoch (chloróza), zatiaľ čo žilky zostávajú zelené.
- Malé listy, deformácie alebo zakrpatený rast.
Medzi dôležité mikroživiny patria:
- Bór (B)
- Zinok (Zn)
- Mangán (Mn)
- Molybdén (Mo)
- Železo (Fe)
- Meď (Cu)
- Chlór (Cl)
Funkcie niektorých mikroživín:
- Horčík: Kľúčová súčasť chlorofylu, ktorý je zodpovedný za fotosyntézu.
- Zinok: Potrebný na syntézu rastových hormónov a správne fungovanie enzýmov.
Boj so slizniakmi: Ako Janka Bielik používa modré granule?
Ako dopĺňať mikroživiny - organické vs. komplexné hnojivá:
Kompost, hnoj, rastlinné extrakty a iné prírodné hnojivá sú bohaté na mikroživiny. Majú výhodu postupného uvoľňovania živín a zlepšovania štruktúry pôdy. Komplexné hnojivá, ako síran horečnatý, cheláty železa alebo síran zinočnatý, poskytujú rýchlu nápravu nedostatkov.
Zinok (Zn) a jeho funkcie v rastline
Zinok (Zn) je nevyhnutná mikroživina pre rast a vývoj rastlín. Hoci je potrebný vo veľmi malých množstvách, jeho nedostatok môže spôsobiť významné fyziologické poruchy, ktoré ovplyvňujú úrodu plodín. Zinok zohráva zásadnú úlohu v niekoľkých fyziologických a biochemických procesoch v rastline a je nevyhnutný pre rôzne metabolické dráhy.
Nedostatok zinku sa prejavuje najmä v aktívne rastúcich tkanivách, pretože jeho mobilita v rastline je obmedzená.
Absorpciu zinku rastlinami môže ovplyvniť niekoľko pôdnych a klimatických faktorov, ktoré ovplyvňujú jeho dostupnosť v pôde. Jedným z hlavných faktorov je vysoké pH: v zásaditých pôdach, najmä ak pH presiahne 7,5, má zinok tendenciu zrážať sa, čo výrazne znižuje jeho dostupnosť pre rastliny.
Dôležitú úlohu zohráva aj textúra pôdy a obsah organickej hmoty. Napríklad v piesočnatých pôdach má zinok tendenciu ľahko sa vylúhovať, zatiaľ čo v pôdach s vysokým obsahom organickej hmoty sa môže imobilizovať, čo obmedzuje jeho absorpciu.
Ďalším relevantným faktorom je nadmerná prítomnosť fosforu. Pri aplikácii vysokých dávok fosfátových hnojív môže dôjsť k iónovej konkurencii, ktorá znižuje absorpciu zinku koreňmi. Podobne vo vápenatých pôdach alebo pôdach s vysokým obsahom ílu má zinok tendenciu fixovať sa v nedostupných formách, čo sťažuje plodinám jeho využitie.
Medzi príznaky nedostatku zinku patrí pruhovanie listov kukurice alebo žltnutie listov. Nedostatky sa s najväčšou pravdepodobnosťou vyskytujú vo vápenatých pôdach s nízkou organickou hmotou a vysokým pH.
Príjem zinku sa komplikuje pri vysokom pH pôdy (pH > 7,5). Nedostatok zinku sa niekedy prejavuje zníženou energiou rastu stebiel, rastliny majú často menšie listy. Okraje listov môžu byť zdeformované. Obilniny slabo odnožujú, kukurica slabo rastie a plodnosť strukovín je slabá.
Ako predchádzať nedostatku zinku
Aby sa predišlo nedostatkom a optimalizovala sa výživa rastlín, odporúča sa prijať účinné agronomické stratégie. Použitie hnojív obohatených o komplexovaný zinok vo forme solí s kyselinou glukónovou alebo octovou zlepšuje dostupnosť v pôdach s vysokým pH a jeho asimiláciu pri listových aplikáciách.
Prípravok je vhodné aplikovať spoločne s kvapalnými hnojivami, s ktorými je miešateľný v ľubovolných pomeroch - Monochela Cu, Mn, Fe, Agribor 150, Molysol, MgS - vit, dusíkatými hnojivami (napriek tomu sa vždy odporúča urobiť skúšku miešateľnosti prípravkov ). Koncentrát možno do obilnín aplikovať spoločne s postemergentnými rastovými herbicídmi ( AMINEX, DIKOTEX, ANITEN a podobne ). Kombinovaný postrek sa odporúča pripravovať tesne pred použitím.
| Hnojivo | Popis |
|---|---|
| Imunofol | Tekuté hnojivo na báze zinku v komplexe s chitosanom a kyselinou octovou na prevenciu a korekciu nedostatku tejto mikroživiny. |
| CuproTonic | Tekutý korektor na báze medi a zinku v komplexoch s kyselinou glukónovou, ktorý zaručuje vysokú stabilitu a dostupnosť mikroživín pre rastlinu. |
| Integrum Micro | Obsahuje nielen zinok, ale aj ďalšie dôležité mikroživiny, ako je bór, mangán, molybdén, železo a meď. |
Na listovú aplikáciu používame Monochela - Zn výlučne po predchádzajúcom zriedení vodou, vo forme 0,1 až 0,25 %-ného roztoku. Hektárová dávka sa môže pohybovať v rozmedzí 0,3 až 1 kg zinku ( ako Zn ) t.j. 4,7 až 15,6 litra prípravku na hektár.