Kapusta patrí medzi najstaršie druhy zeleniny a je všeobecne uznávaná ako veľmi zdravá a výživná potravina. Milovníci kapusty oceňujú najmä jej vysoký obsah vitamínu C, ktorý je dôležitý pre správne fungovanie imunitného systému a podporu celkového zdravia. V článku sa dozviete nielen o výhodách vitamínu C v kapuste, ale aj o ďalších vitamínoch, mineráloch, účinkoch kyslej kapusty a správnych spôsoboch prípravy a skladovania kapusty.
Vitamín C v kapuste a jeho význam
Kapusta obsahuje takmer dvakrát viac vitamínu C ako jablko a to v takej výhodnej forme, že pri varení, na rozdiel od iných druhov zeleniny, strata vitamínu C nepresiahne 30 %. Surová červená kapusta má približne 57 mg vitamínu C na 100 g, obyčajná biela kapusta má približne 36 mg na rovnaké množstvo. Po vykvasení sa obsah vitamínu C dokonca takmer zdvojnásobí vďaka baktériám mliečneho kvasenia.
Vitamín C je nevyhnutný pre podporu imunitného systému, prispieva k hojenie rán, znižuje zápaly, pôsobí ako antioxidant a pomáha znížiť hladinu cholesterolu, čím znižuje riziko srdcových ochorení. Ľudský organizmus si vitamín C nevie sám vytvárať, a preto je jeho príjem z potravín kľúčový.
Ďalšie vitamíny a minerály v kapuste
- Vitamíny skupiny B - kapusta obsahuje kompletný B-komplex, vrátane vitamínu B9 (kyselina listová), B7 (biotín) a vitamínu B12, ktorý sa tvorí pri fermentácii a je dôležitý pre nervovú sústavu, svaly, kosti a tvorbu červených krviniek.
- Betakarotén (provitamín A) - významný pre ochranu pokožky a imunitu.
- Vitamín E - silný antioxidant, ktorý chráni bunky pred oxidačným stresom, spomaľuje starnutie a pomáha predchádzať nádorovým ochoreniam.
- Vitamín K - veľmi vysoký obsah, ktorý podporuje správnu zrážanlivosť krvi.
- Vitamín U (S-metylmetionín) - nazývaný aj protivredový vitamín, pomáha pri liečbe žalúdočných a dvanástnikových vredov a zachováva zdravie tráviacej sliznice.
- Minerály - kapusta je bohatá na draslík, vápnik, fosfor, železo, zinok, horčík, mangán, sodík a síru.
Vláknina a antioxidanty
Kapusta obsahuje značné množstvo vlákniny, ktorá napomáha správnej črevnej mikroflóre, zmierňuje zápchu a pomáha pri liečbe hemoroidov. Spolu s antioxidantmi, medzi ktoré patria polyfenoly a zlúčeniny síry, chráni telo pred poškodením voľnými radikálmi, ktoré môžu viesť k rôznym ochoreniam vrátane rakoviny a neurodegeneratívnych chorôb.
Kyslá kapusta - najzdravšia forma kapusty
Kvasená kapusta vzniká prirodzeným procesom mliečneho kvasenia, pri ktorom sa tvoria prospešné probiotické baktérie rodu Lactobacillus, ktoré podporujú trávenie a zdravú črevnú flóru. Obsahuje niekoľkonásobne viac antioxidačných látok, obzvlášť vitamínu C, než surová kapusta.
Prečítajte si tiež: Surová vs. varená mrkva
Kvasená kapusta pomáha detoxikovať organizmus, podporuje činnosť pečene, čriev a obličiek, znižuje hladinu cholesterolu a krvný tlak. Je zároveň nízkokalorická, keďže obsahuje len asi 25 kalórií na 100 g, čo je ideálne pre redukčné diéty a udržiavanie štíhlej postavy.
Štúdie potvrdili, že pravidelná konzumácia kyslej kapusty spomaľuje tvorbu karcinogénnych látok v čreve a pomáha zvyšovať odolnosť imunitného systému proti vírusovým infekciám. Práve kyselina mliečna, ktorá sa vytvára pri kvasení, podporuje zdravú bakteriálnu flóru a tým aj odporúčané protirakovinové účinky.
Červená vs. biela kapusta - rozdiely v obsahu živín
Medzi červenou a bielou kapustou nie je výrazný rozdiel z hľadiska zdraviu prospešných účinkov. Červená kapusta však obsahuje o niečo viac vitamínu C, železa, draslíka a selénu, a pigment antokyán, ktorý má silné protirakovinové a protizápalové účinky a chráni mozgové bunky. Antokyán sa testuje ako podpora pri prevencii a liečbe Alzheimerovej choroby.
Biela kapusta má vyšší obsah betakaroténu. Obidve sú zdravé a vhodné pre bežnú konzumáciu, no pri protirakovinových účinkoch vedie kyslá kapusta spomedzi všetkých úprav.
Príprava a skladovanie kapusty
Kapusta sa najčastejšie konzumuje varená, dusená alebo kvasená. Dlhším dusením sa stáva mäkšou a lepšie stráviteľnou, čo odporúčame kombinovať so zníženým množstvom tuku a dochutiť korením, ako je rasca, ktorá podporuje trávenie.
Prečítajte si tiež: Vitamín E a zdravie
Najväčšia strata vitamínu C nastáva pri varení - až 40 %, a celková strata vitamínu C pri nesprávnom skladovaní a varení môže byť až 80-90 %. Naopak, najlepšie je skladovať kapustu doma v chlade, napríklad v sude, a konzumovať ju čo najčerstvejšiu alebo po fermentácii, ktorá zachováva vysokú nutričnú hodnotu.
Tradičný recept na prípravu kyslej kapusty
Na výrobu kyslej kapusty je potrebné očistiť kapustu, odstrániť hlúb a nakrájať ju na tenké prúžky. Do nádoby sa najskôr dajú celé listy a kúsky chrenu, potom nastrúhaná kapusta, ktorá sa dôkladne utláča (ideálne nohami v gumených topánkach). Na 1 kg kapusty sa pridáva 20 g soli, ktorá pomáha pri kvasení. Niektorí pridávajú aj jablká alebo iné prísady pre chuť. Kapusta by mala byť zakrytá a zaťažená, aby nebola v kontakte so vzduchom.
Kvasenie prebieha najlepšie pri teplote okolo 15 °C prvých 14 dní, neskôr sa úložisko presúva do chladu (okolo 0 °C). Hotová kyslá kapusta sa potom uchováva a spotrebúva priebežne, pričom vždy je potrebné kapustu pri odoberaní opäť zaťažiť a udržiavať bez vzduchu.
Recept na nakladanú fermentovanú zeleninu bez sterilizácie
Účinky kapusty na zdravie
- Posilňuje imunitný systém a chráni organizmus pred vírusmi a infekciami.
- Znižuje hladinu cholesterolu a krvný tlak vďaka obsahu draslíka.
- Podporuje trávenie, pomáha pri zápche a liečbe hemoroidov.
- Detoxikuje organizmus a podporuje činnosť pečene, obličiek a čriev.
- Má protizápalové a antibiotické účinky.
- Prispieva k ochrane buniek pred oxidačným stresom a spomaľuje starnutie.
- Pomáha pri liečbe žalúdočných vredov a pálenia záhy.
Nielenže je kapusta zdrojom vitamínov a minerálov, ale je aj výživovou bombou, ktorú by sme si mali dopriať najmä v chladných mesiacoch, keď podporuje výkonnosť imunitného systému a pomáha odolávať sezónnym ochoreniam.
Prečítajte si tiež: Všetko o vitamíne B12 a jeho účinkoch