Problémy so štítnou žľazou trpia omnoho častejšie ženy. Ochorenia štítnej žľazy možno rozdeliť do dvoch základných skupín. Prvá je porucha funkcie štítnej žľazy - tá môže byť zvýšená (hypertyreóza) a znížená (hypotyreóza). Druhou skupinou je porucha morfológie tohto orgánu - zmena veľkosti, rôzne uzly, cysty či nebodaj nádory. Pri problémoch so štítnou žľazou prevláda znížená činnosť štítnej žľazy.
Prečo sú ženy postihnuté častejšie a aké sú príznaky
Autoimunitný zápal štítnej žľazy, ktorý ju poškodzuje a časom vedie k jej zníženej funkcii, je omnoho častejší u žien. Je to pomerne časté ochorenie štítnej žľazy a trpia ním 8- až 10-násobne častejšie ženy. Jednoznačnú odpoveď na otázku „Prečo?“ nemáme, pravdepodobne zohráva úlohu lepší imunitný systém žien, ktorý sa možno vie kvalitnejšie ubrániť infekciám, ale zároveň začne aj skôr bojovať sám proti sebe. Na druhej strane sa dožívame aj vyššieho veku, zlepšuje sa diagnostika.
Príznaky zníženej činnosti štítnej žľazy sú veľmi rôznorodé, keďže hormóny štítnej žľazy ovplyvňujú takmer všetky tkanivá a orgány v tele. Problémy so štítnou žľazou majú mnohí ľudia a často si to ani neuvedomujú, resp. sú prehliadané, lebo prejavy nedostatočnej činnosti štítnej žľazy môžu byť neraz ľahko zameniteľné s inými chorobami.
Jód: základný stavebný prvok hormónov štítnej žľazy
Jód má zásadný význam pre tvorbu a aktivitu hormónov štítnej žľazy. Nízky príjem jódu môže viesť k nedostatočnej tvorbe hormónov štítnej žľazy. Na to, aby správne fungovala štítna žľaza, potrebuje náš organizmus dostatok jódu, čiže jód je absolútne nevyhnutný prvok pre náš organizmus.
Jódová profylaxia sa u nás zaviedla v 50. Odkedy je u nás jodidovaná kuchynská soľ, sme krajinou s dostatkom jódu. Kedysi bola v našich končinách veľkým problémom endemická struma, chorobné zväčšenie štítnej žľazy. Najťažšie formy nedostatku jódu v pôde, a tým následne aj v potrave, viedli až k duševnej menejcennosti. Vyvíjajúci sa plod nemá vlastnú štítnu žľazu a je odkázaný na hormóny od matky. Tie prechádzajú cez placentu a pôsobia na vývoj mozgu.
Prečítajte si tiež: Kolagén pre zdravú štítnu žľazu
Podľa WHO až 56,9% Európanov má príliš nízky príjem jódu. Prečo dostávajú obyvatelia v blízkosti jadrových elektrární do lekárničiek jódové tablety? Jód sa používa pri ohrození expozíciou rádioaktívnym jódom preto, že zbytočné viazanie nežiaduceho rádioaktívneho jódu v štítnej žľaze možno predísť podaním stabilného jódu.
Príliš vysoký prísun jódu môže spôsobiť oxidačný stres a podporiť zápalové procesy štítnej žľazy. Preto by sa pri zápale (autoimunite) štítnej žľazy jód nemal užívať vo vysokých dávkach.
Selén: kľúčový stopový prvok pre štítnu žľazu
Selén je stopový prvok, ktorý bol objavený v r. 1817. Selén je po jóde najdôležitejším stopovým prvkom pre normálnu funkciu štítnej žľazy. Štítna žľaza je orgán, ktorý má najvyšší obsah selénu v ľudskom tele. Koncentrácia selénu v štítnej žľaze je vyššia ako v iných telesných tkanivách.
Selén je súčasťou selénoproteínov majúcich v organizme funkciu enzýmov, čiže látok, ktoré sa uplatňujú v riadení rôznorodých chemických procesov prebiehajúcich v každej živej bunke. Jednu skupinu týchto selénoproteínov tvoria enzýmy, ktoré sa zúčastňujú na metabolizme hormónov štítnej žľazy, predovšetkým ich premene na aktívne (biologicky účinnejšie) formy. Druhá významná skupina sú látky s antioxidačnými účinkami, ktorých úlohou je brániť bunky, čiže aj bunky štítnej žľazy, proti škodlivým účinkom voľných kyslíkových radikálov. Ich veľké množstvo vzniká práve v štítnej žľaze pri syntéze jej hormónov.
Nedostatok selénu spôsobuje zníženú aktivitu vyššie popísaných selénoproteínov, následkom čoho sa o.i. znižuje syntéza aktívnej formy hormónu štítnej žľazy (trijódtyronínu) a klesá schopnosť buniek štítnej žľazy (tyreocytov) chrániť sa pred voľnými kyslíkovými radikálmi, čo vedie k ich priamemu poškodeniu.
Prečítajte si tiež: Najlepšie doplnky pre zdravie štítnej žľazy
Škodlivý pre organizmus je nielen nedostatok selénu, ale aj jeho nadbytok, pričom toxické účinky (selenóza) sú popisované pri dennom príjme nad 400 μg a zahŕňajú nutkanie na vracanie aj vracanie, bolesti brucha, hnačky, nadmerné padanie vlasov a krehkosť nechtov. Pre dospelého človeka je odporúčaná denná dávka 55 mikrogramov selénu denne. Horná hranica pre dospelého človeka je 400 mikrogramov selénu denne.
Selén a autoimunitné ochorenia štítnej žľazy
V niekoľkých štúdiách sa zistilo, že pacienti s tzv. autoimunitou tyreoditídou (autoimunitný zápal štítnej žľazy) či s Graves-Basedowovou chorobou majú nižšie hladiny selénu v krvi. Tieto zistenia podčiarkujú vzťah medzi nedostatkom selénu a autoimunitou štítnej žľazy. Na túto tému sa uskutočnilo aj niekoľko štúdií, ktoré sledovali vplyv podávania selénu na laboratórne imunologické parametre pri autoimunitnej tyreoditíde a výsledky naznačili, že sa podarilo znížiť aktivitu autoimunitného zápalu.
Selén dokonca významne zlepšil „očný nález“ (tzv. endokrinná orbitopatia) a pri jeho miernej forme sa dnes odporúča podávanie selénu po dobu šiestich mesiacov v dávke 2x100 μg denne. Predstavujú však napríklad nádej v situácii, keď má pacientka autoimunitný zápal štítnej žľazy a už sa iba „čaká“ na vývoj hypotyreózy.
Kde sa selén v potrave nachádza a koľko ho potrebujeme
Človek prijíma selén z pestrej stravy. Do zeleniny, ovocia, orechov a obilnín sa dostáva z pôdy, v ktorej sa pestujú, morské živočíchy ho získavajú z vody a rias. Selén môžete celkom pohodlne doplniť prostredníctvom potravín. Medzi potraviny s najvyšším obsahom selénu patria:
- brazílske para orechy (pozor - už šiestimi orieškami prekročíte odporúčanú dennú dávku selénu až desaťnásobne),
- morské ryby a iné plody mora - ryby, ustrice, krevety,
- vajcia, mäso (kuracie, morčacie, bravčové, hovädzie),
- obilniny (napr. kamut), fazuľa, šošovica, hnedá ryža, ovsené vločky,
- shiitake huby, tofu.
V Európe je nedostatok selénu zväčša spôsobený úbytkom minerálov v pôde, v ktorej sa pestujú potraviny. V Európe je pomerne zriedkavý, no východná Európa vrátane Slovenska patrí medzi krajiny selénového deficitu. Podľa profesorky imunológie Márie Šustrovej Slovensko tiež patrí medzi krajiny selénového deficitu. Koncentrácia v krvi u nášho obyvateľstva je významne nižšia ako v západnej Európe, napr. v porovnaní s Nórskom, Švédskom a Holandskom ho máme až dvojnásobne menej.
Prečítajte si tiež: Kľúčové živiny pre funkciu štítnej žľazy
Vitamíny a ďalšie látky ovplyvňujúce štítnu žľazu
Mnohí z vás ste asi prekvapení, ktoré látky okrem jódu a selénu priaznivo vplývajú na činnosť štítnej žľazy. Myo-inositol je vo vode rozpustná látka podobná vitamínu. Myo-inositol je súčasťou bunkovej membrány. Bunková membrána (a teda aj myo-inositol) hrá dôležitú úlohu, aby hormóny mohli správne odovzdať správu svojim cieľovým bunkám. Toto platí zároveň aj pre hormóny štítnej žľazy. Myo-inositol sa zároveň podieľa na prvých krokoch pri tvorbe hormónov štítnej žľazy. Jeho nedostatok môže negatívne ovplyvniť tvorbu, ukladanie a vylučovanie hormónov štítnej žľazy a prispieť k zvýšeniu hladín TSH.
Myo-inositol najmä v kombinácii so selénom má imunomodulačné a protizápalové účinky a spomaľuje autoimunitu. Doplnenie 600 mg myo-inositolu a 83 μg selénu funguje lepšie ako doplnenie samotného selénu a vedie k zlepšeniu hypotyreózy.
Ashwagandha je adaptogén, ktorý zvyšuje fyzickú a duševnú výkonnosť a uvádza telo do rovnováhy. Ashwagandha aktivuje štítnu žľazu a zlepšuje funkciu štítnej žľazy u ľudí s hypotyreózou. Ashwagandha znižuje stres a cez znižovanie stresu priaznivo pôsobí na štítnu žľazu. Zároveň znižuje oxidačný stres ako faktor spúšťajúci zápal. Ashwagandha tiež priamo ovplyvňuje štítnu žľazu, čím zvyšuje tvorbu hormónov štítnej žľazy. Ashwaganda môže zvýšiť aj účinok levotyroxínu. Ashwagandha sa používa hlavne pri zníženej činnosti štítnej žľazy, nie zvýšenej.
L-tyrozín je aminokyselina, z ktorej sa tvoria hormóny štítnej žľazy. Pri nedostatku tyrozínu chýba základná látka na výrobu hormónov štítnej žľazy. Telo prijíma tyrozín buď v potrave, alebo si ho vie vyrobiť z fenylalanínu. Ak je v tele zápal alebo vysoká tvorba dusíkových voľných radikálov, premena fenylalanínu na tyrozín sa môže narušiť.
Vitamín D a ďalšie vitamíny
Vitamín D je často spomínaný v súvislosti s imunitou a autoimunitou. Hoci v poskytnutom materiáli nie sú detailné údaje o priamom vplyve vitamínu D na štítnu žľazu, všeobecne platí, že vitamíny podporujú imunitný systém a môžu ovplyvniť priebeh autoimunitných ochorení. Niektoré doplnky (napr. komplexy s vitamínmi D3, K2 a vitamínom E) sa v praxi používajú ako súčasť podpory celkového zdravotného stavu a zdravia štítnej žľazy.
Klinické odporúčania a bezpečnosť pri doplňovaní
Ak je organizmus človeka zle zásobený selénom, riziko poškodenia štítnej žľazy sa môže zvýšiť. Selén zohráva dôležitú úlohu pri ochrane tkanív pred oxidačným stresom a zápalom. Selén je preto pre štítnu žľazu dôležitý ako jód!
Selén áno, ale s mierou. Privysokou dávkou výživových doplnkov, ktoré skombinujete so stravou (napríklad, ak to preženiete s para orieškami), môžete niekoľkonásobne prekročiť odporúčanú dennú dávku. Prebytok selénu dá telo najavo nevoľnosťou, hnačkou, vyrážkami, kovovou pachuťou v ústach, zápach z úst, vypadávanie vlasov. Opatrní by ste mali byť, ak užívate lieky ovplyvňujúce tvorbu hormónov. Ak zvažujete užívanie selénu, poraďte sa so svojím lekárom.
V niektorých krajinách, napríklad Fínsko, pridali selén do hnojív, aby zvýšili obsah selénu v potravinách obyvateľstva. V USA dostáva väčšina populácie svoju primeranú dávku selénu v bežnej potrave a nijaká ďalšia dávka im neprinesie benefit navyše. Viac totiž v prípade selénu neznamená „lepšie“.
Praktické rady pre pacientov so štítnou žľazou
- Zabezpečte vyváženú pestrú stravu: morské plody, vajcia, celozrnné obilniny, fazuľa a orechy môžu pomôcť optimálnemu príjmu selénu a ďalších živín.
- Pri autoimunitnom zápale štítnej žľazy nepoužívajte vysoké dávky jódu bez lekárskeho odporúčania.
- Ak zvažujete doplnky so selénom, dodržiavajte odporúčané dávkovanie a konzultujte to s endokrinológom alebo lekárom, najmä ak užívate hormóny štítnej žľazy (levotyroxín).
- Pri miernej endokrinnnej orbitopatii sa zvykne odporúčať podávanie selénu 2x100 μg denne po dobu šiestich mesiacov.
- Pri zvažovaní adaptogénov (napr. ashwagandha) a látok ako myo-inositol alebo L-tyrozín je vhodné ich zavádzať pod dohľadom lekára, najmä ak užívate lieky na štítnu žľazu.
Zinok, jód, selén a štítna žľaza: Ako minerály pomáhajú vašej štítnej žľaze?
Krátke zhrnutie praktických hodnôt selénu
| Vek / stav | Odporúčaná denná dávka (μg) |
|---|---|
| Dospelí | 55 |
| Tehotné a dojčiace ženy | 60-70 |
| Deti do 3 rokov | 20 |
| Deti 4-8 rokov | 30 |
| Deti do 13 rokov | 40 |
| Horná bezpečná hranica dospelých | 400 |